Axmedova Malohat Ergashevna pedagogika nazariyasi va tarixi

Buni yod oling! 
M a’naviyat tushunchasiga bugungi kunda mushtarak bir 
ta ’rif berilmagan.  Umum  tomonidan  qabul  qilingan  har 
xil ta ’riflar mavjud:
-   « M a ’na v iy at  -   in sonning,  x alqning,  ja m iy a tn in g ,  davlatning 
k u ch -q u d ratid ir» 6.
-   « M a ’na v iy at  -   in so n n i  ru h a n   po k lan ish ,  q alb an   u lg ‘ayishiga
6 Karimov I. A.  O'zbekiston buyuk kelajak sari.  -  Т.:  O'zbekiston,  1998.  -
B.  62.
9

---

cho rlay d ig an ,  o d am n in g   ichki  dunyosi,  irodasini  baquvvat,  iym on- 
e ’tiqodini  butun  qiladigan,  v ijdonini  u y g ‘o tad ig an   beqiyos  kuch,  uning 
barcha  q arash larin in g  m e z o n id ir7.
-   « M a ’n a v iy at  -   jam iy atn in g ,  m illatn in g   v a  yo k i  ay rim   bir 
k ish in in g   ichki  hayoti,  ruhiy  kech in m alari,  aqliy  qobiliyati,  idrokini 
m u jassa m lash tiru v ch i  tu sh u n ch a» 8.
-  
« M a’n a v iy at  -   inson  a^loqi  va  odobi,  bilim lari,  is t’edodi, 
q o b iliy ati,  am aliy  m alak alari,  v ijd o n i,  iym oni,  e ’tiqodi,  d u nyoqarashi, 
m afk u rav iy   q arash larin in g   bir-biri  bilan  uzviy  b o g ‘langan,  ja m iy a t 
taraq q iy o tig a ijobiy t a ’sir  etad ig an  m u sh tarak  tiz im d ir» 4.
-  
« M a ’n a v iy at 
-  
insonning 
ijtim o iy -m ad an iy  
m av ju d o t 
sifatidagi  m ohiyatidir,  y a ’ni  insonning  m ehr-m uruvvat,  adolat,  to ‘g"rilik, 
sofdillik,  vijdon,  or-nom us,  v atan p arv arlik ,  g o ‘zallik,  sevish,  zavqlanish, 
y o v u z lik k a  nafrat,  iroda.  m ato n at va shu Icabi k o 'p la b  asl insoniy x islatlar 
v a  fazilatlarin in g  u zv iy  bir]ik,  m u sh tarak lik  kasb  etgan m ajm u a sid ir» 10.
M a ’naviyat ilohiy  nur,  in so n iy  m o h iy at ra m z i11.
Jam iy at ta ra q q iy o ti u ch u n  xizm at q iladigan, turli  ijtim o iy -iq tiso d iy  
sh aro itlard a v u ju d g a k elg an  q ad riy atlar dolzarb v a  aham iyatli.
O 'z   tarixini  ch u q u r  bilgan,  u n ing  eng  qim m atli  jih a tla rin i  anglab 
olgan,  m ohiyatini  his  etg an   k ish ig in a  o ‘z   m illati  v a   x alq in in g   k elajag in i 
tasav v u r qila oladi,  chunki m illiy m ad an iy a t va m afk u rag a zam in, tay an ch  
b o ‘lib  x izm at  q ilad ig an   fikrlar,  p ed ag o g ik   qarashlar,  yondashuvlar, 
ko n sep siy alar 
asrlar 
d avom ida 
shakllangan. 
A jd o d larim izn in g  
m a ’naviyat,  m a ’rifatg a  oid  qarashlari  v a   ta ’lim o tlarin in g   paydo  b o ‘lib, 
riv o jlan a b o sh lash  tarixi  bir n ech a m ing y illarni  o 'z   ichiga oladi.
M a ’nav iy atg a oid ay tilg an  fikrlardan k elib  chiqqan holda, m a ’naviy 
sifat tu sh u n ch asig a  q u y id ag ich a ta ’r if  b erish im iz m um kin:
7  Karimov  I.  A.  Yuksak  ma'naviy at  -   yengilmas  kuch.  -   Т.:  M a'naviyat, 
2008. -  B.  19.
8 Ibrohimov va boshq.  Vatan tuyg'usi.  -T .:0'zbekiston,  1997. - B.  111.
9 Yusupov E.  Inson  kamolotining  ma'naviy  asoslari -Т.:  Universitet,  1998. 
- B .   18.
10 Erkayev A.  M a'naviyat -m illa t nishoni. -  Т.:  M a'naviyat,  1999. -  B.  49.
11 Qarshiboyev  M.  Taloto'pdan  uygunlik  sari.  -   Т.:  M a'naviyat,  1997.  -  B. 
7-12.
10

---

Esda saqlang! 
M a’naviy  sifat  deganda  yoshlarni  умкмк  сИи'ЦцНиг 
sari  yetaklovchi,  tarixiy  taraqqiyotnl  la'mllllMHgl 
xizmat  qiladigan  axloq-odoblilik,  bilimdoilllk,  iyillUrt» 
e’tiqodlilik,  m a’rifatparvarlik  kabi 
ijobiy 
*llkll«r 
majmuini tushunamiz.
M ad an iy   m eros  h a m d a  m a ’rifiy -m a ’n av iy   qadriyatlarni  kcng  v« 
har  to m o n lam a  o ‘rg an ish   zarurligi  0 ‘zb ek isto n   R esp u b lik asi  Prczklcilti
I.A .K arim o v   to m o n id a n   t a ’k id lan g an id ek ,  b ugungi  k u n n in g   eng  muliiilt 
v az ifa la rid a n   biri  x alq im izn in g   m a ’nav iy -ax lo q iy   q ad riy atlarin i  tiklnsh, 
b uy u k   ajd odlarim iz,  shoirlar,  olim lar  m ero sin i  xalq  m u lk ig a  ay la n tim ll, 
e ’tiq o d in i  v a   x a lq n in g   o ‘z  m ad an iy ati,  m a 'n a v iy a tin in g   ch u q u r  tarixiy 
ildizlari  sh ak llan ish   b osqichlari  v a   x u su siy atlarin i  o ch ib   beri.shdiin 
iboratdir.  B u   esa,  o ‘z  navbatida,  m illiy   ong,  g ‘urur,  tarix im iz,  o 'tm isli 
av lo d lar x izm atig a h u rm a t-e 'tib o rn i  riv o jlan tirish ,  x alq  m eh n ati,  vaiangn 
m u h a b b at  tu y g ‘usini  y o sh lard a  q aro r  to p tirish   u ch u n   xiz m at  qiladi. 
P ed ag o g ik a tarix i  m ateriallari m iso lid a  p e d ag o g ik a oliy  o ‘quv  yurtlaridu 
talab alarn in g   m a ’naviy  sifatlarini  ta rb iy alash   b u g u n g i  k u n g a  qadnr 
o ‘rg an ilm ag an  m u am m o lard an  biridir.
0 ‘zb ek isto n d a  m a ’nav iy -ax lo q iy   q ad riy atlarn in g   tik lan ish i  sobiq 
so v et  ja m iy a tid a   x alq n in g   axloqiy  q ad riy atlarig a  e ’tib o rsizlik   axloq 
m e ’yorlari  v a   tam o y illari  b u z ilish ig a  sabab  b o ‘lg anligini  k o ‘rsatm oqda. 
C hunki  sinfiylik,  y ak k ap artiy av iy lik   v a   y ak k ah o k im lik k a  asoslangnn 
k o m m u n istik   m afk u ra  x alq im izn i  m ulk,  h o kim iyat,  m illiy   urf-odatlar. 
a n 'a n a la r  v a   q ad riy atlard an   u zo q lash tirg an   edi.  Taniqli  olim   H .B oboyev 
ta'k id la g a n id e k .  « ...y ak k ah o k im lik  m afk u rasi h u k m ro n lik  qilgan yillarda 
o ‘zb ek   xalq in in g   m illiy   m an faatlari  chetga  surib  ta sh lan d i,  u n ing  ilm iy- 
falsafiy,  tarixiy,  diniy,  huquqiy,  siyosiy  qadriyatlari,  m illiy   m a ’naviyati 
v a   m a d an iy ati  k am sitild i.  N atijad a,  b arch a  x a lq la r  v a   m illatlar  qatorida 
o ‘zb e k  xalqi h am  ja b r-sita m  k o ‘rdi.  B u   esa so x ta v a  riy o k o r m afk u ran in g  
in q iro zig a sabab b o ‘ld i» 12.
T arixdan m a ’lum ki,  sobiq so tsialistik  ja m iy a t in q iro zin in g  o b ’cklix 
sab ab larid an   biri -  ja m iy a tn in g  m a ’n av iy   in q iro zg a y uz tu tish id an   ibornl 
edi.  «S o b iq   ittifo q d a  m a ’naviy  q ad riy a tla r  d e v a l’v atsiy asig a  quyidagllnr 
sabab  b o ‘ldi:  1)  1917  y ild a   o k ty ab r  t o ‘n tarish id an   k ey in   p artiy a-d av ln t
12H.Boboyev va boshq.  Milliy  istiqlol mafkurasi va taraqqiyoti. 
Т.:  Yniiyi 
asr avlodi, 2 0 0 1 - B.  8.

---

apparati  to ‘lig ‘ich a  ch ek lan m ag an   hokim iyatni  o ‘z  q o 'lig a   oldi  va 
xalq  y aratg an   m o d d iy   v a   m a ’nav iy   b o yliklarga  eg alik   q ilish d a  cheksiz 
huqu q q a  ega  b o ‘ldi;  2)  gipertrofiyalangan,  bir  yoq lam a,  paxta  xo m  
ash y o sin i  ishlab  chiqarisb  m o n o p o liy asi  va  boy  m ineral  resu rslard an  
nazoratsiz,  y irtq ich larch a   fo y d alan ish g a  aso slan g an   iqtisodiy  siyosat 
olib  borildi;  3)  sh ax sn in g   shakllanishi  v a   faoliyati  doim o  rasm iyatchilik, 
b efarqlik  v a   m a ’n a v iy atsizlik k a  to 'q n a s h   -kelardi;  4)  ja m iy a td a   K PSS 
aq idalari  u stu v o rlig i  g u ru h   m an faatla rin m g   u m u m in so n iy   qadriyatlar, 
m a ’nav iy atd an   u stuvorligi  y u zag a   keldi,  b uning  b am m asi  oxir  oq ib atd a 
m a ’naviy  d eg rad atsiy a g a o lib  k e ld i» 11.
O 'z b e k isto n n in g   m u sta q illik   m afkurasi  k ish ilar  on g ig a  kelajakka 
ishonch,  m ehr-shafqat,  v ijd o n lilik ,  bardoshlilik,  adolatlilik,  b ilim g a 
intilish  kabi  ezgu  x islatlam i  sin g d irish g a  asoslangan.  B unda,  albatta, 
asriy a n ’analar,  til,  xalq m a ’n av iy atig a tayanilad**
H ozirgi  k u n d a  ja m iy a t  m a ’naviy  riv o jin in g   m u rak k ab   va  k o ‘p 
qirrali ja ra y o n i k o ‘p jih a td a n  m illiy  m ad an iy atlarn in g  o ‘zaro boyishi bilan 
belgilanm oqda.  A ynan  shu  sababli  ham   ta ’lim   tizim in i  isloh  qilishdek 
katta  v a  m u h im   ish d a  ajd o d larim iz  tom o n id an   t o ‘p lan g an   yo sh   avlod 
ta rb iy asig a oid k o ‘p asrlik tajrib ad an  u n u m li fo y d a lan ish  zaruriyati paydo 
b o ‘ldi.  Jam iy at  taraq q iy o tin in g   k o ‘rsatk ich lari  shundan  d alo lat  beradiki, 
shaxs  m adaniyati  h am d a p e d ag o g ik   fikr  ijtim o iy -tarix iy  ja ra y o n la r  bilan 
birgalikda  rivojlanadi.  M ark aziy   O siyo  xalqlari, ju m la d an ,  tu rk iy  x alq lar 
ilg ‘or  p ed ag o g ik   fikrlarni  x alq n in g   ilm - m a ’rifatg a  intilishi,  aql  v a   idrok 
tantanasi,  y o rq in   k elajak   haq id ag i  o rzu larin i  y a ratib g in a  qolm ay,  balki 
saqlab  qo lg an  v a  av lo d d an -av lo d g a  b o yitgan h o ld a uzatgan.
X alq n in g   m illiy  m adaniyati,  m a ’naviy  du n y o si  m u ay y an   tarixiy 
sh aro itlard a in so n iy at to m o n id an   u zo q  a srlar d av o m id a to ‘p langan  ilg 'o r 
fikrlar  aso sid a  rivojlangan.  B u g u n g i  k u n d a ta ’lim -tarb iy a  sohasida  ilgari 
surilgan  buyuk  v azifalarni  m uvaffaqiyatli  hal  e tish   talab alarn in g   kasbiy 
tayyorgarligi,  ilm iy  v a   m a ’naviy  saviyasi  k o ‘p  jih a td a n   o ‘z  x alqining 
ilg ‘or  p ed a g o g ik   tajribalarini  to ‘liq  va  ch u q u r  b ilishi  b ilan   belgilanadi. 
0 ‘tm ish d ag i ijobiy pedag o g ik  tajrib alarn i o ‘zlash tirish  kasbiy  m adaniyat, 
m ahoratni egallashda, zam onaviy O T M  talabalari o ld id a tu rg a n  v azifalarn i 
aniqroq  his  etish g a  k o 'm ak lash ad i.  H ozirgi  d av rd a ja m iy a t  a ’zolarin in g  
ishonch bilan o ld inga borishi va buyuk m aq sad larg a etishi yosh av lodning 
13Karimov I. A. O'zbekiston XXI asrga intilmoqda. -Т .:  O'zbekiston,  1999. 
- B .   49..
12

---

ilm iy  salohiyati  va  u m u m iy   m ad aniyati,  kasbiy  m alak asin in g   yuqori 
d arajad a  b o ‘lishi  bilan b e v o sita  b o g ‘liqdir.
H aq iq atan   h a m   h a r  bir  in sonning  faolligi,  m a s ’u liy atn i  his  etishi, 
o ‘z burch in i  anglay  bilishi  u ning m a 'n a v iy   kam o lo ti  b ilan  b elgilanadi.
0 ‘z b ek isto n  
R esp u b lik asi 
P rezid en ti 
I.A .K arim o v  
ja m iy a t 
m a ’n av iy atin i  riv o jlan tirish n i  u stu v o r  y o ‘n alish larid an   biri  sifatkk 
e ’tir o f   etar  ekan,  u n in g   m azm u n   m o hiyatini  q u y id ag ich a  t a ’riflayci: 
« M a ’n av iy at  in so n g a  o na  suti,  ota  nam unasi,  a jd o d lar  o ‘giti  b ilan   b ir^ ; 
sin g a d i» 14.  S huning  u ch u n   yo sh   avlod  ta rb iy asid a  uning  bilim   darajasi 
m ad an iy -siy o siy   saviyasi,  xulqi,  tafakkuri  va  ongini  sh ak lla n tirish d a  oii_> 
q ad riy atlarim iz  b o ‘lgan  m a ’rifiy  m ero sim izd an   unum li  foydalanishirnii- 
lozim .  C hunki x alq n in g  urf-odatlari,  q adriyatlari,  din in in g  tiklanishi  bilar. 
y o sh la rn i tarb iy alash n in g   y a n g i-y a n g i  qirralari  ochilm oqda.
M a ’naviy  k am o lo t,  eng  avvalo,  h ar  bir  y o sh n in g   aqlu  idroki,  fikri. 
b ilim i,  qobiliyati,  is te ’dodi,  tajrib asi  v a  m eh n a t  fao liy atid a  ifodalanadi. 
U n in g  m o hiyatini  olim lar  shunday tushuntiradilar: