Axmedova Malohat Ergashevna pedagogika nazariyasi va tarixi

ISBN - 978-9943-362-45-1 
№  1555-6355
©«TAFAK K UR-BO STO NI»

---

KIRISH
M am lak a tim iz d a  am alga  o sh irilay o tg an   ijtim oiy-iqtisodiy,  siyosiy 
v a   m a ’n av iy   sohadagi  islo h o tlar  t a ’lim   tiz im id a   ham   y a n g ilan ish lar 
bo T ishini  taqozo  etm oqda.  T a’lim   sohasini  islo h   qilishga  o id   d avlat 
siy o sati  t a ’lim   tizim i  riv o jlan ish i  strateg iy asin in g   u stu v o r y o ‘nalish larin i 
b elgilab berdi.  1997 y il 29 a v g u std a 0 ‘zb e k isto n R e sp u b lik a si O liy M a jlisi 
IX   sessiy asid a  qabul  q ilin g an   0 ‘zbekiston  R esp u b lik a sin in g   «T a’lim  
to ‘g ‘risid a» g i  Q o n u n i  v a   «K a d rla r  tay y o rlash   m illiy   dasturi»  t a ’lim ni 
tu b d a n   isloh  q ilish d a  am aliy  d astu r  b o ‘ldi.  T a’lim   sohasidagi  m azk u r 
h u jjatlar  R esp u b lik a d a  ta ’lim ni  riv o jlan tirish   u stu v o r  soha  ekanligi 
e ’tir o f   etish   b ilan   b irga  x alq   ta ’lim i  soh asin in g   b archa  y o ‘nalish larid a 
m o d ern izatsiy alash  ish larig a k atta y o ‘l  ochib  berdi.  T a’lim   islo h o tlarid an  
asosiy  m aqsad  -   x alq n in g   boy  intellektual  m ero si  va  u m u m b ash ariy  
qadriyatlar, 
zam onaviy 
m ad an iy at, 
iq tiso d iy o t, 
fan  v a  
texnika, 
te x n o lo g iy a la m in g   y u tu q lari  aso sid a   sh ax sn in g   m a ’naviy  sifatlarini 
tarb iy alash   v a   riv o jlan tirish d an   iborat. 
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi 
P rezid en ti I. A. K arim o v  ta ’k id laganidek:  « M u staq illig im iz n in g  dastlabki 
k u n la rid an o q   ajd o d larim iz  to m o n id an   k o ‘p  a srlar  m o b a y n id a  yaratib 
k elin g an   g ‘oyat  ulkan,  b ebaho  m a ’n av iy   v a   m ad an iy   m ero sn i  tik lash  
davlat  siyosati  d arajasig a  k o ‘tarilg an   n ih o y atd a  m u h im   v azifa  boT ib 
q o ld i» 1.
Shuningdek, 
ijtim o iy -iq tiso d iy  
islo h o tlar 
m uvaffaqiyati, 
ja m iy a tn in g   axloqiy  v a   m a ’naviy  tak o m ili  k o ‘p  jih a td a n   y o sh larn in g  
m a ’n av iy   tarb iy asig a  b o g 'liq .  B u  b o rad a  0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik asi 
P rezid en tin in g   2006  y il  25  av g u std ag i  P Q -4 5 1 -so n li  «M illiy  g ‘oya 
ta rg ‘iboti 
v a  
m a ’n a v iy -m a ’rifiy 
ish lar 
sam arad o rlig in i 
oshirish 
to ‘g ‘risida»gi  Q aro rid a  k o ‘rsatilg a n id ek   «V atanim iz  m u staqilligining 
m a ’nav iy   asoslarini  m u stah k am lash ,  m illiy   q ad riy atlarim iz,  a n ’an a  va 
u rf-o d atlarim izn i  asrab-avaylash,  x a lq im iz,  ayniqsa,  y o sh   avlod  qalbi 
v a  ongiga,  o n a-y u rtg a  m uhabbat,  istiqlolga  sad o q at  tu y g 'u la rin i  chuqur 
sin g d irish   m asalasi  b u g u n g i  k u n d a  to b o ra   dolzarb  ah am iy at  kasb 
etm o q d a » 2.
1  Karimov  I.  A.  O'zbekiston  XXI  asr  bo'sag'asida:  xavfsizlikka  tahdid, 
barqarorlik shartlari va taraqqiyot kafolatlari. -  Т.:  O'zbekiston,  1997. -  B.  137.
2  O 'zbekiston  Respublikasi  Prezidentining  “Milliy  g 'o y a  targ'iboti  va 
m a'naviy-m a'rifiy  ishlar  samaradorligini  oshirish  to 'g 'risid a”gi  qarori  //  Xalq 
so'zi.  2006 yil 25  avgust.

---

Bu  vazifan i  hal  etish  uchun  oliy  ta ’lim   m uassasalari,  ju m la d a n  
oliy  o 'q u v   yu rtla ri  t a ’lim -tarb iy a ja ra y o n id a   x alq im iz  tarixi,  m adaniyati, 
in a ' n av iy atig a  y an g ich a  qarash,  uni  b ugungi  k u n   nuqtai  n azarid an  
o 'rg a n ish ,  b ah o lash   va  ulardan  talab alarn in g   m a ’naviy  sifatlarini 
ta rb iy ala sh  
v a 
riv o jlan tirish d a 
foydal^nish 
m aq sad g a 
m uvofiq. 
Y urtboshim iz t a ’k idlaganidek,  « O 'z  tarixini b ilm ay d ig an ,  kechagi  kunini 
unutgan  m illatn in g   kelajagi  y o 'q » 1.
T a 'lim -ta rb iy a   tarixi  boy  m a ’naviy  m ero sg a  ega  b o 'lib ,  uni 
o 'rg a n ish   va  ta ’lim   iste ’m o lig a  k iritish   kad rla r  tay y o rlash   m illiy 
m odelida  k o 'rsa tilg a n id e k ,  h ar  to m o n la m a  barkam ol  insonni  tarb iy alash  
va  riv o jlan tirish d a,  m a ’n av iy   sifatlam i  tark ib   to p tirish d a  katta  ah am iy at 
kasb  etadi. 
л
" M a ’nav iy at -  in sonning,  x alqning, ja m iy atn in g ,  d avlatning  kuch- 
qudratidir.  U   y o 'q   jo y d a   hech   q ach o n   b a x t-sao d at  b o 'lm a y d i.  N a faq a t 
k o 'h n a  tarix  balki yangi  ta rix  h am   b uning k o 'p la b   m iso llarin i  b e rad i”4.
B u y u k  d o n ish m an d lar Suqrot, A ristotel, D io g en ,  S eneka, A bu N asr 
Forobiy, A b u  A li ibn Sino, M ah m u d  Q o sh g 'ariy , Y u su fX o s H ojib, A lish er 
M avoiy.  N asafiy  v a   b o sh q alarn in g   fik rich a  m a ’n a v iy lik   inso n larn in g  
o 'z a ro   m u n o sab atlarid a  ezgulik,  poklik,  adolat,  m ehr-m uruvvat,  o 'z a ro  
y o rd am   va  o 'z a ro   tu sh u n ish   kabi  sifatlarn in g   y u za g a  k elish id a  n am o y o n  
b o 'la d i.  «A vesto»  va  Sharq  m u tafak k irlarin in g   p ed ag o g ik   t a ’lim oti 
ham da M a ’m u n   akadem iyasi  olim lari y aratg an   o 'lm a s   asarlar dunyo  fani 
va  sivilizatsiy asig a  q o 'sh ilg a n   m islsiz   hissadir.  U lar  o rasid a M u h am m ad  
M uso  X o razm iy   (7 8 3 -8 5 0   yy.),  A h m ad   F a rg 'o n iy   (tax.  7 9 7 -8 6 5 ),  A bu 
R ay h o n  B eruniy  (9 7 3 -1 0 4 8 ), A bu A li ibn Sino  (9 8 0 -1 0 3 7 ), A bu N a sr ibn 
Iroq  (9 5 8 -1 0 3 4 ),  A bu  Sahl  M asih iy   (9 7 7 -1 0 1 1 ),  A b u lx ay r  ibn  H am m o r 
(9 6 1 -1 0 3 8 ), A bu A li ibn M isk av ay x  (vaf.  1030), A bu M an su r as-S aolibiy 
(9 6 1 -1 0 3 8 ), A b u  A b d u llo h  Iloqiy (vaf.  1068), A b u  A b d u llo h  al-X orazm iy 
(vaf.  997)  lam in g   asarlari  alo h id a  o 'r in   tutadi.  M a ’m u n   akadem iyasi 
olim larid an   o 'z ig a   xos  m a ’n a v iv -p ed ag o g ik   m e ro s  qolgan.  U larning 
didaktik  asarlarid a  ifo d alan g an   saxovatlilik,  in sonparvarlik,  halollik, 
d o 'stlik ,  Y atanga  m uhabbat,  ta b iatg a  n isb atan   eh tiy o tk o ro n a   m unosabat, 
m ehnatsevarlik,  sabr-qanoatlilik,  x u sh m u o m alalik ,  m ardlik,  e ’tiqodlilik,
3  Karimov  I.  A.  Yuksak  m a’naviyat  -   yengilmas  kuch.  -   Т.:  M a'naviyat, 
20 0 8 .- B .   4.
4  Karimov  1. A.  O'zbekiston buyuk kelajak sari.  -  Т.:  O'zbekiston,  1998.  -
B.  62.

---

adolatlilik,  sadoqatlilik, jo n a jo n   c rlk ag a  m u h ab b at,  ijodkorlik,  zukkolik, 
poklik,  qanoatlilik,  t o ‘g ‘rilik   ham da  bo sh q a  m illiy   va  um um insoniv 
sifatlarni  h ar  bir y o sh n in g   ongiga  singdirish  m a ’naviy  t a ’lim -tarb iy an in g  
asosiy talab larid an   hisoblanadi.
A llo m alarn in g  m erosi  v o sitasid a tala b ala rn in g  m a ’nav iy   sifatlarini 
tarb iy ala sh   va  riv o jlan tirish   m uam m osi  b ilan   falsafa,  adabiy o tsh u n o slik , 
tarix, in so n  v a  ja m iy a t, etnografiya v a  b o sh q a fan lar na m o y an d alari u yoki 
bu  d arajada  sh u g ‘u llanib  kelm oqdalar.  F a y la su f olim lardan  I.M o 'm in o v , 
J.T u len o v ,M .X ay ru llae v ,M .M ah m u d o v ,S .S H erm u h am ed o v ,E .Y U su p o v ,
H .A liq u lo v la r y u k sa k   shaxs  tarbiyasi  h aq id a  fikr y u ritar  ekanlar,  insonni 
m oddiy  v a  m a ’n av iy   ta raq q iy o tn in g   y a ratu v ch isi,  erkin  ijo d k o r  sifatida 
talqin  etadilar.
P ed ag o g lard an   O .M usurm onova,  M .Q uronov,  S.O chil,  N .O rtiqov, 
U .M ahkam ov,  M .Inom ova,  Q .Q u ro n b o ev lar  o ‘qu v ch ilard a  m a ’naviy- 
axloqiy 
m ad aniyatni 
shakllantirish, 
m u staq illik  
y illa rid a  
tarbiya 
jara y o n la ri  v a   y o sh   avlod  m a ’naviyatini  rivojlantirish,  um u m iy   o ‘rta 
ta ’lim  m ak tab larid a m illiy  tarb iy an in g  ilm iy -u slu b iy  asoslarini  y aratishga 
b a g ; ishlangan y irik  tad q iq o tlar  olib  bordilar.  T a’lim  ja ra y o n in in g   m uhim  
m asalalari  J.Y o‘ldashev,  M .T o ‘x ta x o ‘ja e v a ,  F.Y uzlikaevlarning  ilm iy 
izlan ish larid a o 'z  aksini  topgan.
T a’lim -tarb iy a  ta rix ig a  doir  S.  P.  Tolstov,  A.  A.  F reym an,  M. 
A ripov,  0 ‘.Aleuov,  H.  B oboev, A.  Z unnunov,  B.  Q odirov,  S.  N ishonova. 
X. T illashev, K. H oshim ov, O. H asan b o ev a, J.  H asanboev, Z. N u ritdinova,
E .T o ‘raqulov,  S.  R ahim ov,  H.  H om idov,  K.  N osirov,  F.  B abashev, 
N .  M ah m u d o v alarn in g   tad q iq o t  ish larid a  qom usiy  o lim larn in g   inson 
kam o lo ti  m asalalari  b o rasid ag i  fikrlari  ta d q iq   etilgan.  T adqiqotchilardan 
Q. K arim ov, N. H u sa n x o ‘jaev, M . M aqsudov, Q. M ahm udov, A. A xm etova 
v a   b o sh q alar  Y u su f  X os  H ojib,  K aykovus,  A h m ad   Y ugnakiy,  A lish er 
N avoiy,  H u say n   Voiz  Koshifiy,  A b d u lla  A vloniy,  H am za  H ak im zo d a 
N iyoziy,  A b d u ra u f  F itratlarn in g   t a ’lim iy -ax lo q iy   qarashlarini  tadqiq 
etganlar.
P six o lo g   o lim lar M.  G.  D avletshin,  G \   B.  Shoum arov,  E.  G 'oziev, 
R.  I.  S unnatova,  Z.  N ish o n o v a   v a   b o sh q a la m in g   ta d q iq o t  ishlarida 
in sonning  m a ’naviy  sifatlarini  tarb iy alash   v a   riv o jlan tirish   jaray o n i 
optim al  p six o lo g ik   sh aro itd a  o ‘rganilib,  u lar  m a ’naviy  tarb iy asi  turli 
p six o lo g ik   om illar,  inson  tabiatini  h iso b g a  olish,  ijtim oiy  hayot,  o ‘z-
5

---

o ‘zini,  h ay o td ag i  m av q ein i  an g lab   y e tish g a   b o ‘lgan  p six o lo g ik   h o latlar 
asosida o ‘rganilgan.
S. 
N ish o n o v a  «S harq U y g ‘o n ish  davri p ed ag o g ik  fikr taraq q iy o tid a 
b ark am o l in so n  tarb iy asi» g a do ir ta d q iq o t ish id a Sharq U y g ‘ onish davrida 
t a ’lim -tarb iy a  m asalalari,  qom u siy   olim lar  ilm iy  m ero sid a  kom il  inson 
tarb iy asi,  o ‘sha  dav r ta ’lim iy -ax lo q iy   asarlarid a  barkam ol  inson tarb iy asi 
m asalalarin i  y o ritib   b erad i  v a   k o m il  insonga  x b s   x islatlam i  k o ‘rsatadi. 
O lim an in g   t a ’k id lash ich a,  S harq  U y g ‘o nish  davri  t a ’lim iy -ax lo q iy  
asarlarid a  b ark am o l  shaxs  ta rb iy a sid a   aqliy,  axloqiy,  jism o n iy ,  nafosat 
tarb iy asi  asosiy  m ezo n   b o ‘lib  k elgan.  A n a  shu  m ezo n larn i  tarb iy alash d a 
inson  eg allash i  zaru r  b o ‘lgan  m a ’nav iy   x islatla r  h am   alo h id a  ajratilib 
k o ‘rsa tila d i5.
T adqiqotlarning  m a ’lum   qism i  ta s a v v u f  ta ’lim o ti  vak illarin in g  
axloqiy  ta m o y illa rig a   b a g ‘ishlangan.  K .  Q ilich o v a  ad arlarid a  ayrim  
shaxslarning ped ag o g ik  ta ’lim oti ta d q iq  etiladi. K. N o siro v  IX -X I asrlarda 
0 ‘rta   O siyo  m u tafak k irlarin in g   axloqiy  ta rb iy a   h a q id a   g 'o y a la rin i  (al- 
B uxoriy  va  al-F orobiy  asarlari  m iso lid a)  tad q iq   etar  ekan,  inson  axloqiy 
kam o lo tin in g   asosiy  shart-sh aro itlari  v a   k am o lo t  m ezo n lari  b o ‘lgan 
axloqiy  x islatlam i  aniqlaydi.
F. 
A.  B ab ash ev   esa  p ed ag o g ik a  tarix id a   X o ra z m d a   tash k il  etilgan 
«B ilim lar  u y i»   -   « M a ’m u n   ak ad em iy asi»   (1 0 0 3 -1 0 1 4 )  v a   u n d a  faoliyat 
k o ‘rsatg an   olim lar  A b u lx ay r  H am m or,  ibn  H am id   al-X orazm iy,  A bu 
Sahl  al-M asihiy,  A bu  A li  A h m ad   ibn  M isk av ay x ,  A b u m an su r  as- 
S ao lib iy lam in g   ilm iy m erosi  b ilan  b ir q ato rd a -  axlo q iy   q arashlarini ham  
p ed ag o g ik  jih a td a n  tad q iq   etadi.
Shuningdek, 
tad q iq o tc h ila rd an  
M . 
X o jie v a 
X o ja 
A h m ad  
Y assaviyning  m a ’nav iy -tarb iy av iy   qarashlari  h aq id a   ta d q iq o tla r  olib 
borib,  u n d a  Y assaviyning  axlo q iy   o ‘gitlari  m iso lid a  in so n   m a ’naviy 
k am o lo tid a erishishi  zaru r b o ‘lgan x islatlam i  ilg ari  suradi.
0 ‘zb ek   xalq  p edagogikasi  ta rix id a   ju d a   k o ‘p  d idaktik  asarlar 
yaratilib, ularn i chuqur o ‘rganish, u lardagi eng q im m atli fikrlarni aniqlash, 
saralash,  u lard an   bugungi  k u n d a ijodiy  fo y d alan ish  h am d a h ay o tg a keng 
tatbiq etish  hozirgi k u n n in g  m u h im  vazifasidir. Ilm  so h ib lari t a ’lim -tarbiya 
soh asig a  oid  qim m atli  asarlar yaratg an ,  u larn in g   h a r b ir t a ’lim iy-axloqiy
5 
Nishonova S. Sharq uyg'onish davri pedagogik fikr taraqqiyotida barkamol 
inson tarbiyasi: Pedagogika fanlari  d o k to ri... дисс. -  Т.,  1998. -  В.  120.

---

asari  b o ‘lib  m a ’naviy  tarbiya,  pedag o g ik   fikrlar  ilgari  surilgan,  ularn in g  
tarb iy a  haq id ag i  fikrlari  chuqur,  m antiqiy  v a   asosli  b ay o n   etilgan.  A srlar 
o sh a  bu  fikrlar  o ‘z  aham iyatini  y o ‘qotgani  y o 'q .  U lar  keng  p ed ag o g ik  
ja m o a tc h ilik   m u lk ig a  aylanib,  o ‘sib  k elay o tg an   y o sh   avlod  t a ’lim - 
tarb iy asi,  uni h ay o tg a tay y o rla sh  ishida katta y o rd am  berib k elm oqda.  B u 
p e d ag o g ik   m eros  ayniqsa  hozirgi  m a ’naviy  q ad riy atlar tik lan ay o tg a n   bir 
sh aro itd a alo h id a qim m atlidir.
0 ‘z bekiston  R esp u b lik asi  ped ag o g ik a  oliy  t a ’lim   m u assasalarid a 
ta la b a la r  m a ’naviy  sifatlam i  tarb iy alash n in g   m u h im   sh artlarid an   b in  
ularni  S harq  allo m alarin in g   p ed ag o g ik   q a rash lari  aso sid a  m a ’naviy 
jih a td a n   shakllantirish,  b u ning  uchun  p e d a g o g ik a  tarixi  m aterial laridan 
u n u m li  fo ydalanishdan  iboratdir.
0 ‘zbek isto n d a  ped ag o g ik a  oliy  t a ’lim   m u assasalari  ish  tajribasini 
o ‘rganish  natijalari  shuni  k o ‘rsatdiki,  x alq n in g   u lk an   m erosidan 
o ‘q itu v ch ilar  tayyorlash,  ularn in g   m a ’nav iy   sifatla m i  sh ak llan tirish d a 
y e tarlich a  foydalanilm ayapti.
T alabalarni o ‘tm ish m eros, qim m atli m an b alar y o rd am id a m a ’naviy 
jih a td a n   tarb iy alash   n ih o y atd a  dolzarb  b o 'lg a n lig i  uchun  ham   bu  sohada 
izlan ish larn i  am alga o sh irish  ehtiyoji  v u ju d g a kelm oqda.
P e d ag o g ik a tarixi m ateriallari y o rd am id a oliy ta ’lim  m uassasalarid a 
talab alarn in g   m a ’naviy  sifatlarini  tarb iy alash n i  riv o jlan tirish   m aqsadida 
u sh b u  kurs  m azm unini  yangi  m a teriallar b ilan   b o y itish g a intildik.
P ro fe sso r-o ‘q itu v ch ilar 
m a sh g ‘ulotlarini 
bev o sita 
k u zatish  
ja ra y o n id a   b o ‘lajak  o ‘qitu v ch ilarn i  tay y o rlash ,  ularga  bilim   berish  va 
m a ’n av iy   riv o jlan tirish d a  p ed ag o g ik   m ero sn in g   k eng  im koniyatlarini 
h iso b g a  o lishga  harakat  qilindi.  S huning  uchun  ham   p ed ag o g ik a  tarixi 
kursi  m azm u n in i  b o y itg a n  h o ld a   m a sh g ’ulotlarni  tash k il  etish g a  b o ‘lgan 
intilish   kuchli.  0 ‘quv  q o ‘llan m an in g   bun d an   k ey in g i  sahifalarida 
« p ed ag o g ik a  tarix i»   kursini  yangi  m ateriallar  bilan  boyitish  va  ushbu 
o ‘q u v   m ateriallarin in g   talab alar  m a ’nav iy atin i  tarb iy ala sh d a  pedag o g ik  
im koniyatlari haqidagi ilm iy izlan ish lar n atijalarini bayon  etishga harakat 
qilam iz.
A bu N a sr  ibn Iroq, A bu  Sahl  M asihiy, A b u lx ay r ibn H am m or, A bu 
A li  ib n  M iskavayx,  A bu M an su r as-Saolibiy, A b u  A bdulloh Ilo q iy larn in g  
p ed ag o g ik  qarashlari  «P ed ag o g ik a tarix i»   kursi  m azm u n id a o ‘z  ifodasini 
topm agan.  «P ed ag o g ik a  tarix i»   b o 'y ic h a   m av ju d   d arsliklarda  esa  o ’quv
7

---

m ateriallari  v a   m a 'lu m o tla r  al-X orazm iy,  B eruniy,  ibn  Sino  k ab ilarn in g  
p ed ag o g ik  q arash larin i y o ritish d an  ib o ra t b o ‘lib qolgan.  S hularni hiso b g a 
olgan  holda,  biz  p e d ag o g ik a ta rix in i  o ‘q itish d a  y an g i  o ‘quv  m ateriallari 
bilan  bo y itish   h a m d a  ushbu  o ‘quv  m a teriallarin i  talab aiar  m a ’naviy 
sifatlarini  ta rb iy ala sh   v a   riv o jla n tirish d ag i  p ed ag o g ik   im koniyatlarini 
ilm iy jih a td a n   aso slash g a h ara k at qildik.
M azk u r 
q o ‘llan m a 
S harq 
m u ta fa k k iia rin in g  
kom il 
inson 
tarb iy asi,  u ning  k am o lg a  y e tish in in g   asosiy  talab larin i  yo ritib   b erishga 
b a g ‘ishlanadi.
M a ’lum ki,  m a ’naviy  b ark am o l  avlod  o ‘z -o ‘z id an   tarb iy alan ib  
qolm aydi.  B ug u n g i  talab a   ertangi  k u n d a  b arkam ol  in so n n i  sh ak llan tirish  
b ilan   s h u g ‘ullan ad ig an   m utaxassisdir.  B o ‘lajak  o ‘q itu v ch in in g   o ‘zida, 
a w a lo , y e tu k  kasb iy   sifat,  m a ’n a v iy -m a ’rifiy  m a d a n i^ t,  m ah o ra t ham da 
k asb iy   k o ‘nik m alar  te ra n   riv o jlan g an   b o ‘lishi  shart.  B u   esa  0 ‘zb ek isto n  
R esp u b lik asid a  t a ’lim -tarb iy an in g   y a g o n a   p ed a g o g ik   tizim in i  y aratishni 
m u q arrar  qilib  q o ‘ydi.
U sh b u  
o ‘quv 
q o ‘llan m a  
O ‘zb ek isto n  
R espublikasi 
K onstitutsiyasi,  « T a’lim   to ‘g ‘risid a» g i  qonun,  « K ad rlar  tay y o rlash  
m illiy   dasturi»,  P rezid en t  I.  K a rim o v   h am d a  tarix ch i,  fay lasu f,  psixolog, 
p ed ag o g   o lim lar  to m o n id an   ilgari  su rilg an   qarashlar,  0 ‘zb ek isto n  
R esp u b lik asi  P rezid en tin in g   «M illiy  g ‘oy a  ta rg ‘iboti  v a   m a ’naviy- 
m a ’rifiy  ish lar  sam arad o rlig in i  o sh irish   t o ‘g ‘risid a» g i  P Q -451-sonli 
qarori,  « M illiy  istiqlol  g ‘oyasi:  aso siy   tu sh u n ch a v a ta m o y illar»   risolasi, 
V azirlar  M ah k am asin in g   t a ’lim   m asalalarig a  doir  q aro rlari,  Sharq 
m u tafak k irlarin in g   y o sh la r  m a ’n av iy atin i  tarb iy alash   v a  riv o jlan tirish  
t o ‘g ‘risidagi  t a ’lim otlari,  O liy  v a   o ‘rta   m ax su s  h a m d a   X alq   t a ’lim i 
v azirlik la rin in g   t a ’lim   to ‘g ‘risidagi'  m e ’y o riy   h u jjatlari,  shuningdek, 
falsafa,  p ed a g o g ik a  v a   p six o lo g iy a  so h asid ag i  ta d q iq o tla r  va  ilg ‘or 
tajrib a lar a so sid a yaratildi.

---