A k s iy a d o r L ik k o m paniyasi bosh t a h r ir iy a t I t o s h k e n t



Download 2,74 Mb.
Pdf ko'rish
bet12/40
Sana03.07.2021
Hajmi2,74 Mb.
#108021
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   40
Bog'liq
2 5226871986872910301

33
www.ziyouz.com kutubxonasi


—  D o ‘x tirx onaga  b o ra m a n ,  d eg an m id in g ?
A nvar  h am   t o ‘xtab,  soatiga  q arad i.
—  M u q ad d a m   k etm ag a n d ir  hali?..
—  K o ‘rishing  sh artm i?
A nv ar  u n in g   c h e h ra sid a   bir  q alqib  o ‘ch g a n   m asxarali 
tab assu m n i  o ‘zich a  tu sh u n d i.
—  S og‘indim ,  —  dedi  sekin.  Z ax   yerga  yo pishib  y o t- 
gan  tu t  x az o n la rin i  oy o g ‘ining  u ch i  bilan   titkiladi.  K eyin 
d o ‘stiga  q arab   o h ista  x o ‘rsindi.  —  S en  b ilm a y sa n -d a ... 
H e c h   tu sh u n ib   b o ‘lm aydi  bu  qizga.  Ikki  h a fta d a n   beri 
g ap lash m ay   q o ‘ydi.  N im a   b o ‘lay o tg an in i  o ‘zim   b ilm ay - 
m an .  —  U   b o sh in i  b alan d   k  ta rib ,  kuz  o sm o n id a   kezib 
y u rgan  b ir  p a rc h a   bu lu tg a  tikildi.  U n in g   ko ‘zlarid a  sh irin  
b ir  o rz u m i,  en tik u v c h a n   tab assu m m i  b o r  edi.
A lim ard o n   y an a  boyagiday  m asxarali  kuldi.  U   en d i 
bu  q o ‘y m ijoz  o sh n a sid a n   o la d ig a n in i  olib  b o ‘lg an, 
stud iy ad ag ilar  bilan   ta n ish ib   o lg an ,  y an a  telev izo rd a 
chiqish  u c h u n   A n v am in g   y o rd a m i  kerak  em asdi.
—  M en   u y la n y a p m a n ,  —  d ed i  u  x o tiijam lik   bilan.
A nvar  yarq  etib  b u rilib   qaradi.  U   sevin ishd an  k o ‘ra
k o ‘pro q   h ay ro n   qoldi.
—  Q o ‘y san g -ch i  hazilingni!
A lim a rd o n n in g  yuzid a  y an a  o ‘sh a  quv  tab assu m   q alq -
di.
—  H azili  y o ‘q,  —  dedi  so v u q q in a  qilib.
—  S hayton-ey,  nega  aytm ading?  —  A nvar  endi  ishon- 
di. —  Q a c h o n ?   K im ga?
A lim ard o n   h o zir  u n in g   yuragiga  bigiz  s a n c h ish id a n  
zav q lan ar,  ic h -ic h id a n   to sh ib   kelgan  kulgisini  aran g  
bosib  tu rard i.  O vozini  iloji  b o rich a  beparvo  qilib,  q o sh i- 
ni  ch im ird i.
—  M u q ad d a m g a ...
—  A?!  Q aysi  M u q a d d a m ?   —  D a h sh a tg a   to ‘liq  qisqa 
b ir  hayqiriq   h av o d a  faryod  soldi.  —  Qaysi  M u qad d am ?!
A n var  o y o q larin in g   u c h ig a c h a   m uzlab   k etg an in i  his 
qilib,  A lim ard o n n in g   b ep arv o   k o ‘zlarid an   m a ’n o   q id irib 
qoldi.  A lim ard o n   tag ‘in   bir  m a rta   kulib  q o ‘ydi.
—  0 ‘sh a   o ‘zin g   b ilg an   M u q a d d a m - d a ! 
— 

oyog‘ining  u c h id a   keskin  bu rilib  ketaverdi.
A lim ard o n   b o sh in i  g ‘oz  tu tib   b o ra r,  ja h o n d a   h ech  
n im a   o ‘z g a rm ag an d e k ,  h a m m a   n arsa  k n gilx u sh lik  
bilan  b o ra y o tg a n d ek   edi.
34
www.ziyouz.com kutubxonasi


U   tu tz o r  k o ‘c h a   ichiga  kirib  k etg an id a n   keyingina 
A nvar  o ‘ziga  keldi.  Y uragini  tilim lab  tashlagan  x abarni 
hazilga  y o ‘yishga  h a ra k a t  qilg an d ek   shuu rsiz  jilm aydi. 
Y ugurib  bo rib ,  A Jim ard o n n i  yelkasidan  u shlab ,  o ‘ziga 
q aratd i.
—  Ovsar!  S h u n a q a   n arsa  bilan  h az illash a d im i  odam ?!
A lim ard o n   h a y ro n   q o lg an d ay   q osh ini  ch im ird i.
—  0 ‘zing  bilasan,  hazilni  y o m o n   k o ‘ram an .
A nvar  u n in g   c h in d a n   h am   behazil  g ap iray o tg an in i 
tu sh u n d i.  B irov  b exo sdan  “ o n a n g   o ‘ld i” ,  d eg an d a  kishi 
q an d a y   ahvolga  tushsa,  h o zir  u   h am   xuddi  sh u n d ay  
ah v o ld a  qoldi.  A ’zoyi  b ad a n i  y ap ro q d ay   q altiray  b o sh la- 
g an in i  his  etib,  A lim ard o n n in g   yoqasiga  yopishdi.
—  Y ol o n   a y tasa n ,  m araz!
A Jim ardon  h u z u r  qilib  kuldi.
—  B or,  ish o n m asan g   o ‘zid an   s o ‘ra!  —  U   A nvarn in g 
q o ‘lini  y o q asid an   olib  tash lab ,  d o n a -d o n a   qilib  t a ’kidla- 
di:  —  U  m enga  teg ad i,  bildingm i?!  U   m enga  tegishga 
m ajbur!  M en   u n i  o ‘zim n ik i  qilib  q o ‘ydim!
—  T u h m at!
A n v am in g   k o ‘z  o ‘ngi  q o ro n g ‘ilashib  ketdi.  Q o shini 
ch im irib   tu rg an   A Jim ardon  h am ,  y alan g ‘o c h   tu tla r  h am , 
o sm o n d a   kezib  yurgan  bir  p a rc h a   b u lu t  h am   ch irp ira k  
b o ‘lib  ay lan ib   ketdi.
U  A lim a rd o n n in g   basharasiga  q a c h o n   m u sh t  tu sh ir- 
ganini  bilo lm ay  qoldi.  0 ‘ziga  kelg anida,  A Jim ardon  kaf- 
tining  orqasi  b ilan   q o p -q o ra   q o n g a  b o ‘yalgan  o g ‘zini 
arta r,  pastak   tutg a  suyanib  o lg an ch a  h a d e b   tu p u ra rd i.
A nvar  za ran g   yerni  qarsillatib  tep g a n c h a   yugurib 
ketdi.  M a k ta b d a n   q iy -ch u v   k o ‘tarib  c h iq q a n   b o lalar 
o ra sid a n ,  so ‘rilard a  c h o y x o ‘rlar  c h o rd a n a   qurib   o ‘tirgan  
ch o y x o n a   o ld id an   yugurib  o ‘td i-y u ,  derazalarig a  o p p o q  
d a rp a rd a la r  tu tilg sn   d o ‘x tirx o n a  eshigiga  borib  qoldi. 
S h id d a t  bilan   y o la k k a   otilib   kirdi.  N a v b a t  k utib  o ‘tirg an  
o d a m la rn in g   h ayhaylashiga  q aram ay ,  tepasiga  “ M a n i- 
p u ly a tsio n n a y a ”  d<;b  yozilgan  eshikni  shaxt  bilan  siltab 
to rtd i.  Q a rsh i  to m o n d a g i  d e r a z a n in g   b ir  tav aq a si 
d aran g lab   o ch ilib   ketdi.
—  M uq ad d am !
U n in g   h a y q irig ‘i  b u tu n   d o ‘x tirx o n a n i  ja ra n g la tib  
yubordi.  U stig a  oq  c h o y sh a b   yop ilgan  stolga  tirsagini 
tay ag a n ich a  kaftim   p eshanasiga  bosib  o ‘tirgan   M u q a d -
www.ziyouz.com kutubxonasi


d am   o ‘m id a n   tu rd i-y u ,  o y o q larid a n   m a d o r  k etg an d a y  
y an a  o ‘tirib  qoldi.  U n in g   rangi  quv  o ‘ch ib   k etg an , 
k zlarid a  d a h sh a t  olovi  b o r  edi.
A nvar  k o ‘ksini  t o ‘ldirgan  n id o n i  y a lin c h o q ,  ingroq 
o h a n g d a   aytdi:
—  M u q a d d a m ...  A yting...  R o stm i?
U   M u q a d d a m n in g   y o ‘q  deyish in i  kutib  tu ra r,  shu   b ir 
og‘iz  so ‘z  u c h u n   b u tu n   b o rlig ‘ini  berishga  tay y o r  edi.
V ahim ali  su k u n atg a  t o ‘liq  b ir  n e c h a   d aq iq a  o ‘tdi.
M u q a d d a m   t o ‘sa td a n   kafti  b ilan   yuzini  t o ‘sib  yig‘lab 
yubordi.
—  Rost!
A nv arning  k o ‘z  o ‘ngida  y an a  h a m m a   narsa  c h irp ira k  
b o ‘lib  ketdi.  O yoqlari  o ‘z - o ‘zid an   b o ‘shashib,  g an d ira k - 
lab  k e td i-y u ,  eshikka  suy an ib   qoldi.  Bu  yerdagi  h a m m a  
o p p o q   n arsalar b ird an ig a  q o p -q o ra   tusga  k ird i-d a ,  b o sh i- 
ni  so lin tirg a n ch a  tash q arig a  q arab  sudraldi.
U  b ird an ig a  h am m asin i  tu sh u n d i.  M u q ad d a m   n im a  
u c h u n   o ‘ziga  b eg o n a  b o ‘lib  q o lg an in i  h am ,  en d i  h e c h  
q a c h o n   q aytib  k elm ay d ig an ,  u m rb o d   nasib  etm ay d ig an  
aziz  b ir  n arsasid an   ju d o   b o lg a n in i  h am ,  o ‘zining   sofdil- 
ligi,  o c h iq k o ‘ngilligi  o ‘z  boshiga  b alo   b o ‘lib  yog‘ilgan in i 
ham   —  h a m m a -h a m m a s in i  tu s h u n d i.  F aq at  bir  n arsan i 
tu sh u n a   olm asdi.  S h u n c h a   yillik  q a d rd o n   d o ‘sti  n im a 
u c h u n   xiyonat  qildi  unga?  S h u n c h a la r  ab lah lik   qilishga 
u n i  n im a   m ajb u r  etd i  ekan?!  D u n y o   paydo  b o ‘lg an id an  
beri  n im a   u c h u n   o d a m la r  boshi  u stid a  xiyonat  deg an  
q o p -q o ra   sh a rp a   kezib  yu rad i?  O d a m la r  b u n c h a lik  
q ab ih lik n i  q ay o q d a n   o ‘rganisharkin?!
U   yelkasiga  kelib  tu sh g a n   q a q sh a tq ic h   z a rb a d a n  
m u n k ib   ketg an d ay   b o sh in i  quyi  solib  b o ra r,  q ishloq  
o q sh o m   ta ra d d u d in i  k o ‘rar,  ch o y x o n a   gavjum ,  m a k ta b - 
d an   q iy -ch u v   solib  b o lalar  c h iq ib   kelishardi.  O lisda  — 
ufq  etagida  q uyosh  b o tib   b o ra r,  d a ra x tla r  u c h id a   q on li 
shafaq  o ‘ynardi.
*  *  *
S h a n b a   o q sh o m id a   B o ‘sto n   q ish lo g ‘i  ajib  b ir  jo zib a 
k a sh f etdi.  Bu  o q sh o m   o y   h am   erta  chiqdi.  T o ‘lib,  q ip - 
qizarib,  y a sh n a b -y ash n ab   ch iq d i.  N o  o ra n in g   s h o d o n  
ta k a -tu m i  iliq  kuz  havosini  titra td i.  G ‘ujg‘o n   o ‘y n ag an  
y u ld u zlar  t o ‘yxona  ustid a  pasayib  raqs  tushdi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


A n v ar  Q o n q u s  ustidagi  y a k k a c h o ‘pd a  o y o q larin i 
osiltirib   u zo q   o ‘tird   .  A n h o r  jim jit,  suv  yuzida  y u ld u zlar 
q alq ib  o q a r  edi.
N o g ‘o ra c h i  yigit  u sta  ekan!  S h u n d ay   berilib,  s h u n d a y  
terga  botib  ch a ld ik i,  o sm o n   p ard asin i  yirtib  y u b orgud ay  
b o ‘ldi.  0 ‘z  kasbini  yaxshi  b ila r ekan!  B oplab  c h a la r  ekan! 
U   faqat  bir  n arsan i  bilm ad i.  N o  o ra   c h o ‘pi  bilan 
n o g ‘o ra n i  em as,  xuddi  o ‘ziga  o ‘xshash  b ir  yigitning  qal- 
bini  savalaganini  bilm ay  qoldi.
S hu  kuni  ajoyib  voq ea  b o ‘ldi.  K im n in g d ir  k o ‘nglida 
b a h o r  
g u lla d i. 
K im d ir 
k im g a d ir 
in tiz o r 
b o ‘ldi. 
K im n in g d ir  qalbiga  q o r  yog‘ib  chiqdi.
T o ‘yga  b u tu n   q ish loq  yig‘ildi.  F a q a t  a n h o r  o ‘z 
o ‘za n id a n   ch iq o lm ad i.  Q o n q u s  tu n   b o ‘yi  g ‘azab   b ilan , 
alam   bilan  t o ‘lg‘an ib   oq di.
*  *  *
H ay o t  sh u n a q a   ekan.  G o h o   k im n in g d ir  m o ta m i  k im - 
g ad ir  bay ram   b o ‘larkan!
A lim ard o n   ikki  o y g ach a  a n a   shu  b ayram   ro h a ti  bilan 
gasht  qilib  yashadi.  M u q a d d a m   o ‘zi  o ‘y lag an id an   h am  
yaxshiroq,  m e h rib c n ro q   c h iq ib   qoldi.  A nvar  b o ‘lsa 
u n d a n   b u tu n la y   u zo q lash ib   ketdi.  T ele stu d iy ad a  to ‘sat- 
d an   d u c h   kelib  qolsa,  teskari  b uriiib  k etad ig an   boMib 
qoldi.  A m m o   A lim ard o n   parv o   q ilm asd i,  bir  v aqtlar 
o ‘ziga  q ad rd o n   boMgan  bu  yigitni  en d i  bir  pulga  h am  
o lm as,  o ‘z  q u v o n c h i,  o ‘z  b a x tid a n   m ast  edi.
U   shu  ikki  oy  ic h id a   to ‘rt  m a rta   telev izo rd a  chiqd i. 
H a ,  en d i  u n in g   orn ad i  y u rish a  bosh lag an   edi.  U zo q  
safarg a  c h iq a y o tg a n   o d a m   b iro n   n a rsa sin i  u n u tib  
q o ld iris h d a n   c h o ‘c h ib ,  o ‘z in i  q a n c h a lik   te k sh irsa , 
A lim a rd o n  
h am  
s h u n c h a lik  
p u x ta  
ta y y o rla n a rd i. 
Y o n g ‘o q z o r  b o g ‘  u stid a  h a r  sa h a r  u n in g   yangroq,  d ilb ar 
ovozi  parvoz  e ta r,  u  q o ‘shiq  b o sh lag an id a  ta b ia tn in g   o ‘zi 
ham   tan   berib  quloq  so lg an d ay   boMar,  s q m o q la r  h am , 
a n h o r  h am   b ir  nafas  sukut  saqlab  tinglardi.
A lim ard o n   h a r  h afta d a  yan g id an   yangi  q o ‘sh iq lar 
o ‘rganar,  s h e ’rlarga  o ‘zi  kuy  b astala r  edi.
N a v b atd ag i  b ay ram   arafasid a  un i  y ana  studiyaga 
ch a q irish d i.  S h u   kurii  A lim ard o n   o ‘z  k u ch ig a  ikki  m arta 
ish o n ch   hosil  qildi.  M u siq a  tah ririy a tig a  kirib  borishi
www.ziyouz.com kutubxonasi


bilan   A n v a m in g   y o rd a m c h isi  —  k asa lm a n d   m u h a rrir 
yigit  un g a  u c h ta   konvert  top sh ird i.
—  Sizga  ekan.
A lim a rd o n   h a y ro n   b o 'lib   k o n v e rtla rd a n   b itta sin i 
och d i.
O ddiy   q o ra  q alam   bilan  yozilgan   x atn in g   b irin ch i 
satrlarin i  o ‘q id i-y u ,  h a y a jo n d a n   k o ‘z  o ‘ngi  jim irla sh ib  
ketdi.  U   k o ‘p d a n   o rz u   qilib  y u rgan  niyatig a  yeta  b o sh la- 
g a n id a n   m a st,  sh o d   edi.  X a tn in g   oxirgi  s a trla rin i 
o ‘q irk a n ,  q o ‘llari  q a ltira b   k etd i.  “ Biz  k o lx o z c h ila r 
A lim ard o n   T o ‘rayevning  ajoyib  ovozini  h a r  k u n i  esh itsak  
d e y m iz ...”
M ak tu b   an a  sh u n d a y   s o ‘z la r  b ilan   tu g allan g an   edi.
S hu  ku ni  u  b esh ta  q o ‘shiq  aytdi.  H a r  qaysisini 
o ‘zgacha  zavq  b ilan ,  o ‘zining  d ilb ar  o h an g i  b ilar  y u rak - 
y u ra k d an   kuyladi.
K o n se rtd a n   keyin  studiya  bufetiga  kirdi.  Ikki  q a d a h  
k o n y ak   ichdi.  B ugun  u n in g   ru h i  tetik ,  kayfi  c h o g ‘  edi. 
S h a h a r  yangi  libos  kiygan,  k o ‘c h a la r  c h a ro  o n ,  ran g - 
b aran g   afish alarn in g   olovli  jim jim asi  salq in   h av o d a 
k am alakdek  to v lan ad i.  U   trolleybus  b ekatiga  c h iq q a n id a  
tan ish   bir  ovozni  eshitib,  to ‘xtab  qoldi.
“ 0 ‘zi!  0 ‘zim n in g   ash u lam !”  U   t o ‘rt  qavatli  k a tta k o n  
b in o n in g   ovoz  kelay o tg an   d eraza sin i  to p d i.  Q o ‘shiq  bi- 
rin ch i  qavatdagi  y o rq in   s h u ’la  tu sh ib   tu rg an   d e raza d an  
quyilib  ch iq ib ,  q a n o t  q o q ard i.  A lim ard o n   h ayajon   ic h id a  
sek in -se k in   yurib  d eraza  tagiga  b o rd i.  D e raza  p ard alari 
tu sh irib   q o ‘yilgani  u c h u n   h e c h   n im a  k o ‘rin m as,  a m m o  
ich k arid a  o d a m   k o ‘pligi  so y alard an   b ilinib  tu ra rd i. 
C h am asi,  b iro n -b ir  k e c h a   b o ‘layotg an  b o ‘lsa  kerak, 
ich k arid a  b osinq i  g ‘o v u r  eshitilar,  a m m o   q o ‘shiq  tovushi 
baralla,  tin iq   y an g rar  edi.  Bu  A lim a rd o n n in g   o ‘sha  b i- 
rinchi  “ Yigit  q o ‘shig‘i”  edi.
“ M ag n ito fo n g a  yozib  o lishgan  e k a n ” ,  deb   o ‘yladi 
A lim ard o n   nafas  c h iq arm ay .  U   bu  b in o   ta la b a la r  y o to q - 
xonasi  ek an in i  esladi.  “ B oshlandi!  T ala b alar  y o q tird im i, 
o m m alash ish   sh u !”  A lim a rd o n n in g   lab larid a  q u v n o q  
tabassum    y n ad i.  H o z ir  kirib:  “ 0 ‘sha  q o ‘sh iq n i  aytgan 
A lim a rd o n   T o ‘rayev  m e n   b o ‘la m a n ” , 
d e s a   ish o - 
n ish arm ik an ? ..
U   y o n g ‘o q z o r  b o g ‘k o ‘chaga  alla m a h a ld a   yetib   bo rd i. 
H ali  oy  ch iq m ag a n ,  a m m o   o sm o n d a   jim jim a   y u ld u zlar



Download 2,74 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   40




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish