A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik

7.3.2. «Haft iqlim»
“ Haft iqlim” ( “Yetti iqlim” ) nomli geografik-biografik asarining ijodkori 
m a s h h u r a d a b iy o tsh u n o s olim A m ir A h m a d Roziydir. U asli E ro n n in g
Ray s h a h rid a n , badavlat va o'qim ishli x o n a d o n d a n c hiqqan.
A m ir A h m a d Roziy o 'z asarini 1594-yili tu gatgan b o 'lib , u n d a VII 
asrdan to XVI asr oxirigacha yetti iqlim m am lak atlari va s h ah arlarid a 
istiqom at qilgan 1560 nafar yirik shayx, olim , yozuvchi, sh o ir va davlat 
arb o b la ri h a q id a qisqa, lekin q im m a tli m a ’l u m o t l a r b erad i. M u a llif
o 'z ig a c h a b o 'lg a n davrga tegishli m asalarni yoritishda “ S uvar a l - a q o l i m ” 
(“ Iqlim ning k o 'r in ish i” ), “ Masoiik u l- m a m o lik ” ( “ M a m lak atlaro rasid ag i 
m a so fa la r” ), “ Tarixi B an o k atiy ” kabi asarlarga tay a n g a n , lekin u lard an
tan q id iy foydalangan, ularni yangi dalillar va m a ’lu m o tla r bilan boyitgan.
S h a h a rla r va m am la k a tla rn i tavsif qilganda u larning geografik o 'rn i, 
diqqatga sazovor joylari, osori atiqalari, xalqi va uning hayoti, m ashg'uloti 
va urf-odatlari, b a ’zida aholisining u m u m iy soni, xo'jaligiga oid qim m atli 
m a ’lu m o tla r keltiradi. M a sa d a n , C hin g izx o n xurujidan a w a l Balxda 50 
m i n g d a n o r tiq o d a m istiq o m a t q ilg an , X V —XVI a s rla rd a T o s h k e n t
a tro fid a g i t o g 'l a r d a t e m i r , firuza, o h a k k o n la ri, X o 'j a n d d a firu z a , 
B ad ax sh o n d a la ’l konlari ishlab turgan.
“ Haft iq lim ”da Z ah irid d in M u h a m m a d Bobur va u nin g avlodi davrida 
H in d isto n va O 'z b e k is to n n in g ijtimoiy-siyosiy ahvoli, Sharqiy T urkiston, 
K o sh g 'a rn in g XVI asr ikkinchi yarm idagi u m u m iy ahvoli haqidagi z a ru r 
m a ’lum otlarni uchratish m u m k in .
A sarda V I I —XVI asrlarda O 'z b e k isto n va X u ro s o n d a o 'tg a n yirik olim 
va shoirlar haqidagi m a ’lu m o tla r o 't a m u h im d ir. Bular orasida “ shoirlar 
p o d s h o h i ” R ash id u d d in Votvot (1088—1182), “ O lim la r faxri” A bulqosim
M a h m u d ibn U m a r Z am ax sh ariy ( 1 0 7 4 - 1 1 4 4 ) , buxorolik b u y u k hadis
230

---

o lim i A b u A b d u llo h M u h a m m a d ibn Ismoil al-B u x o riy (810—870)lar 
bor.
“ H aft iq lim ” asarining q o 'ly o z m a nusxalari m u m la k a tim iz d a va xorijiy 
m a m la k a tla m in g kutub x o n alarid a k o ‘p, lekin hali to 'liq n a s h r qilinm agan. 
U n d a n tarix c h ila r y o rd a m c h i m a n b a sifatida foydalanishi m u m k in .