A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik


Manbashunoslikka oid adabiyotlar tahlili



Download 6,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet102/264
Sana27.01.2022
Hajmi6,96 Mb.
#414487
1   ...   98   99   100   101   102   103   104   105   ...   264
Bog'liq
madraimov a. manbashunoslik fuzaelova

11.4. Manbashunoslikka oid adabiyotlar tahlili
Bizning tarixim iz j u d a boy, y o z m a yodgorliklarim iz k o ‘p bo'lishiga 
q aram ay , o ‘z m a d a n iy m erosim izni b u tu n boyligini n am oyish etadigan, 
unin g o 'z ig a xos xususiyatlari va j a h o n m a d an iy ati xazinasiga hissa b o ‘lib 
q o ‘shilganlarini a lo h id a k o ‘rsatad ig an m a n b a s h u n o s lik fani so h a sid a
yaratilgan m u k a m m a l darslik va q o ‘lla n m a g a ega em asm iz. Y u rtim izd a 
tarix fani sohasida olib boriigan deyarli u c h m ing yildan u z o q ro q davr 
d av o m id a to 'p la n g a n tajriba hali u m u m lash tirilg an i yo'q .
H o z i r c h a m a v j u d d a r s l i k va q o ‘l l a n m a l a r i c h i d a a k a d e m i k
B .A h m e d o v n in g “ 0 ‘z bekiston tarixi m a n b a l a r i ” darsligining ikkinchi 
n a s h r i n i e n g m u k a m m a l d e b t a n o l i s h i m i z m u m k i n . Q i m m a t l i
m a ’lu m o tla r ja m la n g a n i bilan ajralib tu rg a n bu asar bizning darslik u c h u n
asos b o 'lib xizm at qildi.
A .H a b ib u lla y e v n in g “A d ab iy m a n b a s h u n o s l i k va m a t n s h u n o s l i k ” 
q o 'lla n m a s id a h a m q a to r ijobiy xususiyatlar mavjud b o'lib, ulardan tarixiy 
m a n b a sh u n o slik b o 'y ic h a darslik tu z ish d a foydalanish m u m k in .
A .A .M a d ra im o v to m o n i d a n tuzilgan “ M a n b a sh u n o slik d a n m a ’ruzalar 
m a j m u a s i ” d a ilk b o r a r a b , fors va t u r k tilid a g i ta r ix iy m a n b a l a r
xususiyatlarini xarakterlashga harak at qilingan va m a n b a la r to'g'risidagi 
m a ’lu m o tla r m a n b a n o m i ostida berilishi bilan ajralib turadi.
M . H a s a n o v «Sharq q o 'ly o z m a la rin i tavsiflash va Fihristlash» nom li 
risolasida (2004) m agistrantlarni ushbu j a r a y o n bilan tanishtiradi.
A .M a d r a i m o v va G . F u zailo v a tu z g a n “Tarixiy m a n b a s h u n o s l i k ” 
(2006) o 'q u v q o 'lla n m a s i bakalavriat talabalari u c h u n m o 'lja lla n g a n . 
Q o'llanm adagi m an b alar to'g'risidagi m a ’lu m o tla r asosan B.A hm edovning
112


“ 0 ‘zbekiston tarixi m a n b a la ri” (2001) q o 'lla n m a s id a n keltirilgan. Undagi 
m a ’l u m o t l a r m a ’l u m d a r a j a d a t o 'l d i r i l g a n b o ' l i b , o ' q u v j a r a y o n i
x u su siy atlarin i hisobga o lg a n i bilan ajralib t u r a d i . B u n d a n ta sh q a ri 
q o 'l l a n m a d a birinchi b o r m a n b a la rn i o 'rg a n ish va o'rg a tish usullari bayon 
etilgan, Alisher N avoiyning tarixiy asarlari, T u r k is to n n in g C h o r Rossiyasi 
mustamlakachiligi, s h o 'ro va mustaqillik davri m anbalari tavsifi keltirilgan, 
arab, fors va o 'z b e k tillaridagi y o z m a m a n b a l a r xususiyatlari alo h id a- 
a lo h id a tushuntirilgan.
M a n b a s h u n o s lik fani k o 'p asrlik a n ’a n a g a ega b o 'ls a - d a , yurtim iz 
m anbashunosligi yuqorida zikr etilgan asarlarda u m um lashtirishga harakat 
qilindi. M a n b a s h u n o s lik n i o 'rg a n is h u c h u n b irinchi galda tarixga oid 
ilmiy ta d q iq o tla r , y o z m a y o d g o rlik la r n a s h rla ri va b irla m c h i y o z m a
m a n b a la r bilan bevosita ishlashga to 'g 'ri keladi. Bu s o h a d a Y a .G 'u lo m o v ,
B .A .A hm edov, A . O '.O 'r i n b o y e v kabi yirik o lim la r asarlari, O ' z R FA 
Abu R ay h o n Beruniy no m id ag i S h a rq sh u n o slik institutida saqlanayotgan 
q o 'ly o z m a la r tavsifini o 'z ichiga olgan 11 jildlik m onografik katalog h a m d a
maxsus katalog — fihrist, ta d q iq o tla r b o 'lg 'u s i m a n b a s h u n o s la r u c h u n
n a m u n a b o 'lib x izm at qilishi m u m k in .
T a l a b a l a r y o r d a m c h i m a n b a s ifa tid a e n s i k l o p e d i k q o m u s l a r d a n
foydalanishi m u m k in .
M a n b a s h u n o s lik n i yaxshi egallash u c h u n ta la b a bir ne c h a til, ayniqsa 
arab yozuvidagi o 'z b e k til va g 'a rb tillaridan ingliz, n em is va fransuz 
tillaridan birini yaxshi bilishi kerak. Bu s o h a d a rus tili h a m m a ’lum 
m avqega ega.

Download 6,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   98   99   100   101   102   103   104   105   ...   264




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish