A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik

A sosiy tushunchalar: 
voqea, hodisa, ta rixchi, voqealar b ayoni, talqin, 
afsonaviy b ay o n , o ‘rta asr, yangi z a m o n , g e rm en ev tik a, z a m o n , tam oyil, 
sharh, nashr, tabdil.
1 1.1.Manbashunoslik fanining paydo bo‘Iishi, tarixi, o ‘ziga xos
xususiyatlari
M utaxassislar tarixiy m an b a sh u n u slik n i maxsus fan sohasi sifatida
XIX asr oxiri — XX asr boshlarida shakllangan deb hisoblaydilar. Ayni 
shu davrdan boshlab o ‘quv yurtlarida ushbu fan o'q itila boshlanadi h a m d a
tarixchi o lim la r t o m o n i d a n o ‘quv q o 'lla n m a la r i, darsliklar yaratiladi. 
Tarixiy t a d q iq o tla rd a m a n b a la rg a oid m axsus q ism lar p a y d o b o ‘ladi. 
A m m o zam onaviy tarixiy m anbashunoslik ildizlari ju d a qadim za m o n la rd a
108

---

p a y d o b o 'g a n edi. M a n b a s h u n u s lik fan sohasi sifatida o 'z tarixiga ega 
b o ‘lib, u n d a nazariy va amaliy m asalalar h a m d a m a n bashunoslikni o ‘qitish 
masalalari o'rganiladi.
M a n b a s h u n o s lik n in g fan sohasi sifatida shakllanishi u c h u n tarix ilmi 
ta ra q q iy etishi va tarix ch ilarn in g m a n b a la r ustida ishlashi, tajribalarini 
um um lashtirishi z a r u r e d i. Q adim gi z a m o n tarixchilari voqea, hodisalarni 
qissa, afsona, rivoyat sifatida b a y o n e ta r edilar. B unga misol sifatida 
A b u lq o s im F ird a v s iy n in g “ S h o h n o m a ” , p a y g ‘a m b a r l a r t o 'g ' r i s i d a g i
k o 'p la b qissa va rivoyatlarni misol qilib k o ‘rsatish m u m k in .
Ilk o 'r t a asr tarixchilari (V —V III asrlar) b a rc h a y o z m a m a t n yoki 
o g 'zak i xabarlarni m a n b a sifatida qabul qilganlar. Misol tariq asid a Abu 
J a f a r T a b a riy n in g “ T arix a r-ru s u l v a - l - m u l u k ” asarini misol sifatida 
k o ‘rs a tis h m u m k i n . U n d a t a r i x c h i tu r li s h a x s l a r va m a n b a l a r d a g i
m a ’lu m o tla rn i ta n q id iy tahlilsiz a y n a n keltirganini k o 'ra m iz .
O ' r t a a sr tarixchisi o ‘zi g u v o h i b o 'l m a g a n v o q e a va h o d is a la r n i 
b o s h q a la r m a ’lu m o tlarig a aso sla n o b qabul qilish yoki rad etishi m u m k i n
b o 'lg a n . L ekin biz aksariyat tarixiy asarlarda m u a llif a w a lg i ta rix c h ila r 
asarlaridagi m a ’lu m o tla rn i a y n a n b a y o n etishini k u z a ta m iz . L ekin b a ’zi 
ta rixchilar, xususan A bu R a y h o n B eruniy b o s h q a shaxslar m a ’lu m o tig a
t a n q i d i y m u n o s a b a t d a b o 'l g a n i n i u n in g “ O sol u l - b o q i y a ” a s a r id a n
ko'rishim iz m u m k in . Bu davr tarixchilari o 'zi guvohi b o 'lm a g a n voqealarni 
bay o n etishda b o sh q a la r fikriga tayanishga, ular asarlardagi m a ’lu m o tlarn i 
o ‘z asarlarida a y n a n qaytarishga m a jb u r b o 'lg a n la r. Lekin m u a rrix o 'z i 
guvohi b o 'lg a n v oqea, hodisalarni y oritishda o 'z in in g j a m i y a t d a tu tg a n
m avqeiga qarab ish ko'rganlar. Tarixchi o 'z davrida yuz bergan v oqealarni 
xolis yoritishga harakat qilgan. Bu z a m o n d a tarixnavislik va badiiy adabiyot 
o 'rta s id a j u d a yaqinlik, o'xshashlikni kuzatish m u m k in .
Y ev ro p ad a U y g 'o n ish davrida, yani X IV -X V asrlarda m u ta fa k k irla rd a
tarix ch ilar a n ’anasiga is h o n c h susayadi. In so n p a rv a rla r q ad im g i d u n y o
a n ’a n a la rin i d a v o m e t tir a r e k a n la r , o 't m i s h d a g i m a t n l a r g a k e y in c h a
kiritilgan o'zgarishlar, to'ldirishlar va buzishlarga d u ch kelganlar. Natijada, 
o 't m i s h n i n g b u y u y k shaxslsri asarlari m a t n l a r i n i o 'g a n i s h n i n g yangi 
tam o y illa ri m ajm u asi p a y d o b o 'ld i. A sa r m a tn in i q a y t a - q a y t a o 'q i s h
ja ra y o n id a uni tu sh u n ish va talqin etish malakasi hosil bo 'ld i.
U y g 'o n ish davrida tarixchi, m u a llif shaxsi, u n in g o 'z asariga, u n d a
b a y o n etilgan voqealarga shaxsiy m u n o s a b a tin i ifoda etilishi n a m o y o n
b o 'l a d i . T a r i x c h n a v i s l a r q a lim g i m a t n l a r n i s o 'n g g i s h a r h , iz o h va 
hoshiyalarga ajrata boshladilar.
Ayni shu davrda tarixiy asarlar tarixiy m a n b a va tarixiy q o 'l l a n m a .
109

---

darsliklarga ajratildi. Tarixiy m a n b a d e b e ng ishonchli shaxslar to m o n i d a n
b irin c h i darajali q im m a tli m a ’lu m o tla r g a ega y o d g o rlik la r h iso b lan d i. 
U l a r q a t o r i g a q a d i m g i z a m o n va o ' r t a a s r l a r m u a l l i f l a r i a s a r la r i 
qo 'ly o z m a la ri h a m d a q adim gi hujjatlarning asl nushalari kiritildi. Barcha 
bo sh q a q ayta b a y o n la r tarixiy q o 'lla n m a , darslik, sharh hisoblanib, ularda 
ilk m a n b a d a g i m a ’lu m o tla r n in g o 'zg arish i m u m k in lig in i e ’tib o rg a olgan 
h o ld a , q ad im g i q o 'ly o z m a la r g a n is b a ta n ularni ikkinch darajali yoki 
y o r d a m c h i m a n b a deb ataldi.
U y g 'o n ish davrida tarixiy m a n b a g a ta n q id iy m u n o s a b a td a bo 'lis h , 
u n in g yaratilgan vaqti, yili va muallifini aniqlashga k atta e ’tib o r qaratildi.
X V I I I —X IX asrlarda Evropa m a m lak atlarid ag i milliy o'z likni anglash 
ularn in g o 'z xalqi tarixini, tarixiy m a n b a la rn i jiddiy va m a ’lu m tartib va 
tam o y il asosida o 'rg a n is h g a olib keldi. T a rix sh u n o slik k a oid m u h i m
ta d q iq o tla r a m a lg a oshirilib, u la rd a m a n b a s h u n o s lik m asalalari h a m
y o r i t i l g a n . M is o l t a r i q a s i d a F . K . D a l m o n n i n g “ G e r m a n i y a ta rix i 
m a n b a s h u n o s lig i” (n em is tilida, 1830) asarini ko'rsatish m u m k in . Bu 
davrdagi tarixiy m anbashunoslik asosan tarixiy m anbalarni yig'ish, tanlash, 
tavsif e ’tish va ta d q iq etish tam oyillarini nazard a tutgan.