A. A. Q od irov t ib b iy o t

' F ik r im iz c h a , a n t r o p o lo g la r b u m a x lu q n i a v s tr a lo p ite k (a v s tr a liy a m a y m u n i) , d e b
n o t o 'g 'r i a t a g a n la r . A n t r o p o i d la r m a y m u n g a o 'x s h s a la r h a m m a y m u n b o 'lm a g a n la r .
S h u n in g u c h u n u la r n i a v s t r a lo a n tr o p (a v s tr a liy a o d a m i ) , d e b a ta s h t o ‘g ‘r ir o q b o 'l u r
e d i. A m m o , b u m a x lu q j a h o n t a r ix iy a d a b iy o tig a " a v str a lo p itek " n o m i b ila n k irib q o lg a n .
2 B u y e r d a h a m a n t r o p o lo g la r b u m a x lu q n i p it e k a n tr o p ( m a y m u n - o d a m ) d e b x a to
q ilg a n la r .
12

---

odam ") deb atadilar. O lduvaylar tash q i qiyofa jih a tid a n h aqiqiy odam ga 
ju d a yaqin b o ‘lganlar. H a r xil m uo laja usullarini q o 'llash d a h am bo shqa 
antropoidlarga nisbatan ancha uquvliroq b o ‘lganlar. Bu yerda eng m uhim i 
sh und an iboratki, olduvaylar m uolaja usullarini q o ‘llashda faqat instinktiv 
h arak at qilm ay, o ‘z id ro k larin i h am ishga solganlar. M asalan, q an d a y
kasallik h o la tid a qaysi usul va q an d a y d o riv o r o ‘sim lik k o ‘p ro q y o rd am
berishini ajrata olganlar.
A n tro p o g e n ez (o d a m n in g kelib ch iq ish i) ja ra y o n in in g navbatdagi 
b o s q ic h id a a n tro p o id la r (o d a m s im o n la r) p a le o a n tro p la r (q a d im g i 
odam lar)g a aylandilar. B ular h am m a jih a td a n hozirgi zam o n odam lariga 
ju d a o ‘x sh ash b o ‘lganlar. Bu y erd a sh u n i k o ‘rsatib o ‘tish k erak k i, 
paleoantroplam ing dunyoga kelishi antropoidning paleoantropga aylanishi 
em as, b a lk i a n tro p o id n in g o ‘z id a m av ju d b o ‘lg an o d a m la rg a xos 
xususiyatlarning rivojlanishi va takom illashishi natijasidir. P aleoan troplar 
b u n d a n 100 m ing yil ilgari y ashaganlar. D em ak , inson b u n d a n 100 
m ing yil ilgari in so n qiyofasini olgan.
P a le o a n tro p n in g suyagi b irin c h i m a rta G e rm an iy an in g N e a n d e rta ls 
vodiysida topildi. Shuning uchun bu odam larni neandertallar deb atadilar. 
Bizda n e a n d e rta ln in g suyagi S u rx o n d ary o viloy atida, Boysun to g ‘idagi 
T eshik to sh g ‘o rid a to p ild i. U 9 y ash ar b o lan in g suyagi ekan.
N e an d ertallar tashqi qiyofa jih atid a n od am k o ‘rinishini olgan boMsalar 
h am , u la r h o zirgi za m o n o d a m la rid a n b iro z farq qilganlar. C h u n o n c h i 
u la rn in g m an g lay i pastga to m o n qiyalab tu sh g an , q o sh in in g tep asi 
b o lish sim o n b o ‘lib b o ‘rtib c h iq q a n , ja g ‘ suyagi k atta, tishlari yirikdir.
N e a n d e rta lla rd a idro k etish b ilan b irga oddiy abstrakt fikrlash h am
paydo b o ‘lgan. M asalan, ular qurol ishlashda uning shakli qanday b o ‘lishi 
kerakligini oldindan belgilab olganlar. Arxeologlar neandertallar yashagan 
q a ro rg o h la rd a n 60 xilga yaqin tu rli to sh q u ro llarn i to pg anlar. A m m o, 
u lar b u q u ro lla r o rasid a m uo laja m aq sad id a ishlatilgan lari b o r yoki 
yo'qligini k o ‘rsatm aganlar. F ikrim izcha b un d ay qurollar b o ‘lgan, albatta. 
A m m o , to sh d a n yasalgan b o ‘lg an lik lari u c h u n u la rd a n fo y d a la n ish
im koniyati u n ch a lik keng b o ‘lm agan.
A ntropogenez jarayonida p aleoantoplardan so‘ng m ezantroplar (oraliq 
davr o d am lari) davri b o sh lan ad i. Bu d avr 50—40 m ing yilni o ‘z ichiga 
o lad i. B u n d a y o d a m la rn in g su y ak lari b irin c h i m a rta F ra n s iy a n in g
K ro m a n y o n n o m li g ‘o rid a topilgan. S h u n in g u c h u n u larn i k ro m an y o n
o d am i, d eb atag an lar. B izda k ro m an y o n la rn in g suyaklari 1930-yilda 
S am arq a n d sh ah rin in g m arkazida K o ib o g ‘ degan jo y d a to p ild i. S o ‘ng 
bunday suyaklar boshqa h ududlarda ham uchratildi.
A n tro p o lo g la rn in g k o ‘rs a tis h ic h a k ro m a n y o n la r n e a n d e rta lla rg a
n is b a ta n b a la n d b o 'y li, y e lk a la ri k e n g , jis m o n iy j i h a td a n k u c h li 
b o ‘lganlar. Idrok jih atd an ham bular neandertallarga nisbatan an ch a ustun
13

---

b o ‘iganlar. K rom anyonlar k o ‘p x o ‘rakli m axluq hisoblanadilar. B u larju d a 
k o ‘p xil o ‘s im lik la r n i i s t e ’m o l q ilg a n la r v a u la r n in g o r a s id a n
shifobaxshlarini ajratib olganlar. B inobarin, k ro m a n y o n la r ishlatgan 
o ‘sim liklarnin g xili ham k o ‘p b o ‘lgan. K ro m a n y o n la r q uro l yasashda 
katta natijalarga erishganlar. X ususan, ular b irin chi b o ‘lib o ‘q va o ‘q-yoy 
(k a m o n ) ixtiro qilganlar va h a r xil h ayvo nlar va q ushlarni ov qilib 
ulam ing go'shtini iste’m ol qila boshladilar. S hunday qilib, krom anyonlar 
iste’m ol qiladigan o\sim lik va hayvonlarning xili a n c h a ko'pay di.
K ro m a n y o n la r b a ’zi h ay vonlarni uy sharo itig a o 'rg a ta boshladilar. 
D astiab uy sharoitiga q o ‘y, echki, sigir so‘ng ot o ‘rgatilgan. 0 ‘sha davrda 
ziroat ishlariga ham b irinchi qadam qo'yildi. O d am lar tabiatdagi m avjud 
tay y o r y em ishlarni yig‘ib -te rib iste ’mol qilish b ilan ch e k la n ib qolm ay, 
о zlari о sim liklar о stira b osh lad ilar. S h u nd ay qilib, chorv ach ilik va 
ziroatchilik yo‘lga q o ‘yildi. Bu esa o ‘z navbatida muolaja qilishni rivojlantirdi. 
0 ‘sha vaqtdagi "tabiblar" kasallarni davolashda hayvon a ’zolari (jigari, 
qoni, moyi va h.k.) va q o ‘lda o ‘stirilgan o ‘sim liklarni ham ishlatdilar. Bu 
o ‘sha davr u ch u n tibbiyotning k atta yutug ‘i edi.
A n tro p o g e n ez ja ra y o n in in g so'nggi b o sq ich id a n e o a n tro p la r (yangi 
odam lar) davri keldi. N eoantroplarda hozirgi zam on odam larining deyarli 
h am m a xususiyatlari m avjud edi. A n tro p o lo g lar u la rn i "h om o sapiens"
( fikrlovchi o d am ) deb atad ilar. Bizda b u n d ay o d a m larn in g suyaklari 
Sam arqand viloyatining Q ora tepa massivida topilgan. Bu odam ning jasadi 
q o ‘rga k o ‘m ilgan ekan. D em ak , n e o a n tro p la r o ‘lgan o d am n in g jasad in i 
ко m ish kerakligini bilganlar. N e o an tro p lar hayotidagi m uh im o ‘zgarish 
shu b o ‘ldiki, ular o ‘zi u c h u n tu ra r jo y q urish n i bilib oldilar. Bu asosan 
atrofi tosh va daraxt shoh lari bilan о ‘гаЬ o lingan c h a y la d an ib orat edi. 
B unday chaylalarni ko ‘pro q daryo b o ‘ylarida, chakaJakzor o ‘rm onlarda, 
tog‘ bag‘irlarda qurganlar.
N e o a n tro p la r ish quroli yasashda ham yangilik y aratdilar. U lar sinib 
ketm aydigan ju d a qattiq to sh jin sla rd a n (m asalan , n efrit, yashm a) qurol 
ishlay b oshladilar. Bu toshlarga ishlov b erishd a o ‘tk irlash , silliqlash va 
nayzalash usullaridan foydalanganlar. S hunday y o ‘l bilan to sh d an b o ‘lsa 
ham o ‘tkir, silliq, va uchli q u ro llar yasaganlar. S hubhasiz bu qu rollardan 
m uolaja m aqsadida ham foydalanganlar.
N e o an tro p lar hayotidagi yana bir yangilik olovning kashf etilshi b o ‘ldi. 
O lov k ishilarn ing h ay o tin i tu b d an o ‘zgartirib yubordi.
O lo v k a s h f e tilis h in in g o ‘z ta rix i b o r. 0 ‘sh a v a q tla r d a h a m
ch aqm o qlardan va vulqonlardan olovlar otilib chiqqan. B uning natijasida 
y aqin joydagi о rm o n larg a o ‘t ketib, u n d a n q o ch ib q u tu la olm agan 
h ayvonlar tu rg an jo y larid a pishib qolganlar. Tabiiyki pishgan g o ‘sht 
y u m sh o q ro q va m azaliroq b o ‘ladi. Buni k o ‘rgan n e o a n tro p la r tosh larn i 
bir-b irig a urib olov yoqib, g o ‘shtni pishirib yeya b oshlaganlar. S hunday
14

---

q ilib , b iz h o z ir y ey d ig an k a b o b n i o S h a
n e o a n tr o p la r k a s h f e tg a n la r d e s a k x a to
bo ‘lmas. 0 ‘z-o ‘zidan m a’lumki, pishgan go‘sht 
oshqozon va ichaklarga qattiq botmaydi va oson 
h a z m b o ‘la d i. S h u n in g u c h u n o d a m la r
pishgan g o ‘sh t yeya b o sh la g an larid an so ‘ng 
o sh q o z o n -ic h a k kasalliklari b ila n k am ro q
og‘riganlar. 0 ‘sh a vaqtda n e o an tro p lar sopol 
idish vasash usulini h am kashi etd ilar. Bu 
ham kishilarga ju d a qulaylik keltirdi, ular ovqat 
Тгер^ ^ ау2 ' пёап 
m ah su lo tlarin i (g o ‘sh t, o ‘sim liklar va h .k.) 
qaynatib yeyish im koniyatiga ega b o ‘ldilar. Bu
ham kishilarning sog‘lig‘iga ijobiy t a ’sir ko ‘rsatdi. N ihoyat n e o a n tro p la r 
shifobaxsh o ‘sim liklarni sopol idishda q aynatib, u lard an q a y n atm alar va 
d am lam alar ta y y o rlash n i bilib oldilar.
Insonning antropoid sifatida dunyoga kelib, toki ham m a jih atd an inson 
qiyofasini olgan n e o an tro p g ach a rivojlanib o ‘tgan davrni a n tro p o lo g la r 
to sh davri deb ataydilar. C h u n k i 2 m illio n 500 m ing yilni o ‘z ichiga 
olgan bu d av rd a in so n lar uch u n asosiy ish quroli to sh b o ig a n . Tosh 
y o rd am id a esa m u rakkabroq m uolaja usu lin i am alga oshirish m u m k in
b o im a g a n . S h u n in g u c h u n tosh davri "tibbiyoti" b a ’zi ijobiy natijalarga 
erishgan b o ‘lsa ham u hali ancha past darajada rivojlangan edi.
Tosh davridan so‘ng bronza davri keldi. O dam lar tog'larda va ochiq 
dalalarda toshga o'xshagan, lekin ursa sinm aydigan, ya’ni ishlov berish 
m um kin boMgan m a’danlar borligini bilib, ulardan turli buyum lar yasay 
boshladilar. Bu topilm alarning ko ‘pchiligini m is (yunoncha enus) tashkil 
etgan. Birinchi yasalgan buyumlar va qurollar shu misdan ishlangan. Shuning 
uchun bronza davrining dastlabki bosqichini eneolit (mis davri) deb ataganlar. 
So‘ng misga boshqa m etallarni q o ‘shib (qalayi, q o ‘rg‘oshin) ishladilar va 
unga bronza deb nom berdilar. Bronza qattiqlik va yum shoqlikda eng qulay 
metall b o ‘lib chiqdi. U ndan turli shaklda va turli o ‘tkirlikda har xil qurol va 
asboblar yasaldi. Tibbiy m uolaja asboblari ham bronzadan ishlana boshladi. 
Xususan, jarrohlik pichoqlari, qaychilar, kateterlar, ninalar (ignalar), suyak 
qirqadigan va qiradigan iskanalar shu b ronzadan yasaldi. Bular yordam ida 
ancha 
m u r a k k a b
jarrohlik operatsiyalari bajariladigan b o ‘ldi.
M asalan, bosh suyagini trepanatsiya qilish (teshish), o ‘zi tug‘aolm agan 
a yolning q o rn in i y o rib, b o lan i c h iq arib olish , kuchli ja ro h a tla n g a n
a ’zoni kesib tash la sh va h,k- S hunday qilib, dastlabki m uolaja usu llarin i 
ishlab chiqishda qurol ishlatish hal qiluvchi ahamiyatga ega bo‘ldi. Dastlabki 
muolaja usullari ishlab chiqilgandan so‘ng tibbiyot o ‘z rivojlanishida davom
etib, u alo h id a kasb sifatida shakllandi.