A. A. Q od irov t ib b iy o t

' N i z o m i y A r u z i y S a m a r q a n d i y , N o d i r h i k o y a t l a r , G ' a f u r G ' u l o m n o m i d a g i
a d a b iy o t v a s a n ’a t n a s h r iy o t i, T o s h k e n t , 1 9 8 5 - y . 1 2 -b e t .
11

---

A n tro p o lo g larn in g y o zish larich a, a n tro p o id tip id a g i m ax lu qlard an 
birinchi b o ‘lib avstralopiteklar' qurol ishlata boshlaganlar. A m m o, ulam ing 
ishlatgan qurollari ju d a oddiy qurol edi. U lar oddiy tayo q, hayvonlam ing 
suyagi va ishlov b erilm ag an to sh lar edi, xolos. Bu q u ro lla r bilan b iro r 
m urakkabroq ishni bajarish m um kin em as edi. B inobarin, avstralopiteklar 
ish la tg a n o d d iy q u ro lla r b ila n b iro r m u ra k k a b ro q v a z ifa n i b ajarib
b o ‘lm a g a n . S h u n in g u c h u n a v s tra lo p ite k la rn in g m u o la ja u su lla ri 
odam lam ikiga qaraganda ko ‘pro q m aym unlarnikiga yaqinroq b o ‘Igan.
G avda tuzilishi va idroki jih atid a n avstralopiteklarga nisbatan ko 'proq 
r i v o j l a n g a n m a x lu q p i t e k a n t r o p l a r 2 ( m a y m u n - o d a m l a r ) d ir . 
P ite k an tro p larn i "h om o erectus" (tik y uruvchi o d am ) deb atadilar. Bu 
m axluq ning in tellektual qob iliyati b alan d ro q , m iy asinin g hajm i h am
kattaroqdir.
P ite k a n tro p la r a v stra lo p ite k la rg a n isb a ta n q u ro lla rd a n k en g ro q
foydalanganlar. B a’zi an tro p o lo g larn in g fikricha p ite k a n tro p la r b irin ch i 
b o ‘lib qurol yasay boshlaganlar. X ususan, u lar to sh p ic h o q (o 'tk ir qirrali 
qilib k esilg an to s h ), to s h b o lta , to s h to ‘q m o q y asa g an lar. U la r shu
qurollardan m uolaja m aqsadida foydalangan b o ‘lishlari m um kin. M asalan, 
ch a q alo q n in g kin digini kesish, ta n a n in g b iro r jo y id a yig‘ilib q olgan 
yiringni kesib, uni ch iq arib yuborish va h.k. D o riv o r o ‘sim lik lard an
ham kengroq foydalanganlar.
P it e k a n tr o p l a r d a n s o ‘ng s in a n tr o p la r ( X ito y - o d a m la r ) d a v ri 
boshlanadi. Bu m axluqlar gavda tuzulishi va idrok etish jih atid a n yuqorida 
k o ‘rsatib o ‘tilgan ikki m ax lu q d an y u q o riro q tu ra d i. S in a n tro p la r quro l 
ishlashda a n c h a m o h ir b o ‘lganlar. U lar tak o m illa sh g an va n ozikroq
q u ro llar yasay b osh laganlar. Bu q u ro llar bilan esa b a ’zi m u rak k ab ro q
m uolaja usulini qilish im koniyatiga ega bo'lganlar. M asalan, o ‘tkir qirrali 
qilib ishlangan tosh yoki suyak bilan q attiq ja ro h a tla n ib osilib qolgan 
a ’zo n i kesib tash lash va h.k. A n tro p o id lar h ay v o n o t o lam id an ajralib 
chiqib, haqiqiy inson qiyofasiga ega b o ‘lgunlaricha yana b ir n echa bosqich 
tara q q iy o t y o ‘lini bosib o ‘td ila r. X ususan, u la r sin a n tro p la rd a n so ‘ng 
a tla n tro p la r, keyin xeydelberglar, oxirida esa o ld uv aylar b osqich larin i 
o ‘td ila r. S h u u c h a la b o s q ic h , a n tr o p o id la r n i b ir la s h tirib , u la rn i 
arx an tro p lar, deb ataganlar. A rx an tro p lard an alo h id a ah am iyatga m olik 
b o ‘lgani olduvay tip ig a kiruvchilardir. O lduvay tip id a g i a n tro p o id la r 
ju d a idrokli b o ‘lganlar. S h uning u c h u n u larn i "h o m o habilis" ("uquvli