1 Abituriyentlar uchun qo’llanma "beruniy" repetitorlik xizmati

1 
2 
3 
4 
5 
RNK 
zanjiri 
DNK qo’sh 
zanjiri 
DNK zanjiridagi 
nukleotidlar soni 
qo’shiladi 
Qo’shilgan 
nukleotidlar 
soni 
Jami 
nukleotidlar 
soni 
G–18 
S–18 
G–18 
A=21+19 
A=40 
170 
U–21 
A–21 
T–21 
G=27+18 
G=45 
S–27 
G–27 
S–27 
S=18+27 
S=45 
A–19 
T–19 
A–19 
T=19+21 
T=40 
 
Izoh:
1-ustunda DNKdan sintezlangan nukleotidlar qatori va soni keltirilgan; 2-ustunda esa DNKning 
qo’sh zanjiridagi nukleotidlar qatori va soni berilgan; 3-ustun faqatgina DNK qo’sh zanjiridagi nukleotidlar 
sonining qo’shilishini bildiradi; 4-ustunda 3-ustundagi nukleotidlarning yig’indisi keltirilgan; 5-ustun (4-
qator yig’indisi) shu DNKning umumiy nukleotidlar sonini bildiradi. 
Javob: A=40; G=45; S=45; T=40. Jami 170 ta.

---

17 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
MAVZUGA DOIR MASALALAR 
1. DNK ning qaysi nukleotidlari o’rtasida vodorod 
bog’lari hosil bo’ladi va bog’larning soni nechta? 
A) A va G (2), T va S (2) 
B) A va T (2), G va S (2) 
C) A va T (2), G va S (3) 
D) A va S (3), G va T (3) 
2. Agar DNKdagi qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 
0,34 nm ekanligini hisobga olsak, 90 ta 
aminokislotadan iborat oqsilni kodlovchi DNK 
fragmentidagi nukleotidlar sonini va DNK uzunligini 
toping. 
A) 270 ta, 91,8 nm B) 540 ta, 91,8 nm 
C) 270 ta, 94 nm D) 90 ta, 91,8 nm 
3. Agar DNK uzunligi 183,6 nm ga teng bo’lib, undagi 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm ga teng 
bo’lsa, ushbu DNK fragmentida nechta nukleotidlar 
bo’ladi va ular nechta aminokislotalarni kodlaydilar? 
A) 540 ta, 180 ta B) 1080 ta, 180 ta 
C) 536 ta, 1800 ta D) 5480 ta, 180 ta 
4. Axborot tashuvchi RNK tarkibida nukleotidlar 
quyidagi nisbatda uchraydi: guanin−31, uratsil−19, 
sitozin−21, adenin−29. Mazkur i-RNK molekulasi 
asosida uning sintezida ishtirok etgan DNK 
molekulasining tarkibidagi nukleotidlar miqdorini 
aniqlang. 
A) T=48; A=48; G=52; S=52 
B) T=29; A=19; G=21; S=31 
C) T=29; A=29; G=31; S=31 
D) T=19; A=29; G=21; S=31 
5. DNK molekulasining tarkibida 3125 adenin 
nukleotidi bor. Adenin nukleotidi umumiy 
nukleotidlarning 25% tashkil qilsa, nukleotidlar orasi 
0,34 nm bo’lsa, bu holda DNK uzunligi necha 
nanometr? 
A) 4250 nm B) 2125 nm
C) 1062,5 nm D) 6250 nm 
6. DNK molekulasi muayyan fragmentining uzunligi 
33,32 nm, DNK molekulasidagi nukleotidlar orasidagi 
masofa 0,34 nm ga teng. Ushbu DNK fragmentida 
nechta nukleotid bor? 
A) 196 B) 98 C) 89 D) 133 
7. DNK molekulasining tarkibida 3125 adenin 
nukleotidi bor. Adenin nukleotidi umumiy 
nukleotidlarning 20 foizini tashkil qilsa, bu holda 
timin nukleotidining soni nechaga teng? 
A) 3125 B) 6250 C) 4320 D) 9375 
8. DNK molekulasining tarkibida 1222 adenin 
nukleotidi bor. Adenin nukleotidi umumiy 
nukleotidlarning 26 foizini tashkil qilsa, bu holda 
guanin nukleotidining soni nechaga teng? 
A) 1128 B) 1222 C) 2444 D) 2256 
9. DNK molekulasining tarkibida 1222 adenin 
nukleotidi bor. Adenin nukleotidi umumiy 
nukleotidlarning 26 foizini tashkil qilsa, bu holda DNK 
ning tarkibida umumiy nukleotidlarning soni nechaga 
teng? 
A) 4700 B) 3540 C) 2350 D) 13500 
10. DNK molekulasi muayyan fragmentining uzunligi 
73,1 nm ga teng. DNK molekulasidagi nukleotidlar 
orasidagi masofa 0,34 nm ga teng bo’lsa, ushbu 
fragmentda nechta nukleotid bor? 
A) 215 B) 430 C) 305 D) 21,5 
11. DNK molekulasining tarkibida 1230 adenin bor. 
Shu molekula tarkibida nechta timin bor? 
A) 2460 B) 615 C) 1230 D) 850
12. DNK molekulasining ma’lum bir fragmentida 240 
ta nukleotid bor. DNK ning uzunligini (nm) toping. 
A) 40,8 B) 81,6 C) 27,2 D) 408 
13. DNK ma’lum frangmentining bir zanjirida 55 ta 
adenin borligi ma’lum bo’lsa, undan sintezlangan i-
RNK tarkibidagi timinlar sonini toping 
A) 55 B) 0 C) 45 D) 50 
14. DNK molekulasidagi nukleotidlar orasidagi masofa 
0,34 nm ga teng. DNK ning uzunligi 49,98 nm ga teng 
bo’lsa undagi barcha nukleotidlar sonini toping. 
A) 147 B) 151 C) 294 D) 300 
15. AAGSTGSGGAA nukleotidli DNK zanjiridan 
sintezlangan i-RNK tarkibidagi nukleolidlarni 
belgilang. 
A) TTSGASGSSTT B) UUSGASGSSUU 
C) UUGSTGSGGUU D) TTSGASGSSUU 
16. DNK ning ma’lum bir frangmentida 180 ta 
nukleotid mavjud bo’lsa, ushbu DNK asosida 
sintezlangan oqsil tarkibidagi aminokislotalar sonini 
toping. 
A) 30 B) 45 C) 60 D) 75 
17. i-RNK tarkibida 54 ta nukleotid mavjudligini 
bilgan holda, ushbu i-RNK asosida sintezlangan oqsil 
tarkibidagi aminokislotalar sonini toping. 
A) 36 B) 18 C) 24 D) 16 
18. 150 ta aminokislotadan iborat oqsilni sintezlash 
uchun javobgar bo’lgan. DNK fragmentidagi barcha 
nukleotidlar sonini toping. 
A) 300 B) 450 C) 650 D) 900 
19. DNK molekulasining ma’lum bir fragmenlidagi 
nukleotidlarining soni 1056 taga teng. DNK uzunligini 
(a) va ushbu DNK asosida sintezlangan oqsil 
tarkibidagi aminokislotalar (b) sonini toping. 
A) a-179,52; b-176 B) a-359,04; b-352 
С) a-179,52; b-352 D) a-359,04; b-176 
20. DNK molekulasining ma’lum bir fragmentida 480 
ta adenin bo’lib, u umumiy nukleotidlarning 30 % ni 

---

18 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
tashkil qilsa, ushbu DNK ning uzunligini (nm) toping 
(qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng). 
A) 326,4 В) 544 С) 272 D) 217,6 
21. Uzunligi 177,48 nm bo’lgan DNK fragmenti asosida 
sintezlangan oqsil tarkibidagi aminokislotalar sonini 
toping. 
A) 348 B) 174 C) 210 D) 20 
22. DNK molekulasining ma’lum bir fragmentida 
joylashgan nukleotidlaming 40 % ni timin tashkil qilsa 
va ushbu DNK asosida sintezlangan oqsildagi 
aminokislotalar sonini 210 ta ekanligini hisobga olib 
DNK fragmentidagi vodorod bog’lar sonini toping. 
A) 378 B) 1008 C) 630 D) 1386 
23. Gemoglobin oqsilining bitta 
α
zanjiri sintezlanishi 
uchun javobgar DNK fragmentining uzunligini toping 
(qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng). 
A) 143,82 B) 47,94 C) 287,64 D) 147,9 
24. Oqsil tarkibida 114 ta peptid bog’ mavjud bo’lsa, 
ushbu oqsil sinteziga javobgar DNK bo’lagining 
uzunligini (nm) toping (qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 
nm ga teng).
(Sultono )
A) 39,1 B) 117,3 С) 116,3 D) 78,2 
25. Gemoglobin oqsilining bitta β zanjiri sinteziga 
javobgar DNK fragmentidagi nukleotidlar sonini 
toping. 
A) 846 B) 435 C) 870 D) 295,8 
26. Odamning S sitoxrom oqsili sinteziga javobgar 
DNK fragmentidagi nukleotidlar soni baqaning S 
sitoxrom oqsili sinteziga javobgar DNK bo’lagidagi 
nukleotidlar sonidan nechtaga ko’p? 
A) 108 B) 54 C) 22 D) 18 
27. t-RNK tarkibida nukleotidlarni birlashtirish uchun 
119 ta fosfodiefir bog’i qatnashgan. Ushbu t-RNK 
sinteziga javobgar DNK fragmentidagi nukleotidlar 
sonini toping. 
A) 120 B) 238 C) 240 D) 236 
28. i-RNK tarkibida 242 ta fosfodiefir bog’i mavjud 
bo’lsa, ushbu i-RNK asosida sintezlangan oqsil 
tarbidagi peptid bog’lar sonini toping. 
A) 720 B) 81 C) 240 D) 80 
29. DNK ning ma’lum bir fragmentida 438 ta 
fosfodiefir bog’i mavjud bo’lsa, ushbu DNK uzunligini 
toping (qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng.). 
A) 149,6 В) 148,92 С) 74,8 D) 74,46 
30. DNK ning ma’lum bir fragmentida 210 ta adenin 
bo’lib, umumiy nukleotidlaming 20 % tashkil qiladi. 
Mazkur DNK tarkibidagi vodorod bog’lari soni jami 
nukleotidlar sonidan necha marta ko’p? 
A) 1,3 B) 2 C) 1,4 D) 1,7 
31. Odam va kaptar organizmidagi S sitoxrom oqsili 
sintezi uchun javobgar i-RNK dagi fosfodiefir bog’lar 
soni nechtaga farq qiladi? 
A) 36 B) 12 C) 35 D) 11 
32. Mioglobin oqsili tarkibida 138 ta aminokislota 
mavjud. Ushbu oqsil sintezi uchun javobgar DNK 
fragmentining uzunligi (a) va nukleotidlar sonini (b) 
toping. 
A) a-140,76; b-414 
B) a-140,76; b-828 
C) a-46,92; b-414 D) a-140,76; b-276 
33. Agar interferon oqsili hosil bo’lishida 109 molekula 
suv hosil bo’lgan bo’lsa, ushbu oqsil sinteziga javobgar 
DNK bo’lagidagi jami nukleotidlar sonini toping.
A) 210 B) 330 С) 420 D) 660 
34. Agar interferon oqsili hosil bo’lishida 109 molekula 
suv hosil bo’lgan bo’lsa, ushbu oqsil sinteziga javobgar 
DNK bo’lagining uzunligini (nm) toping (qo’shni 
nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng). 
A) 71,4 B) 112,2 C) 142,8 D) 224,4 
35. r-RNK tarkibida 210 ta monosaxarid mavjud bo’lsa 
va undagi nukleotidlaming 20 % ni urotsil, 30 % 
adenin tashkil qilsa, ushbu RNK sintezlangan DNK 
tarkibidagi guaninlar sonini toping. 
A) 42 B) 63 C) 105 D) 210 
36. r-RNK tarkibida 210 ta monosaxarid mavjud bo’lsa 
va undagi nukleotidlaming 20% ni urotsil, 30% adenin 
tashkil qilsa, ushbu RNK sintezlangan DNK 
tarkibidagi adenin bilan timin orasidagi vodorod 
bog’lar sonini toping. 
A) 84 B) 64 С) 106 D) 210 
37. Insulin oqsilining sintezida nechta i-RNK (a) va r-
RNK (b) ishtirok etishini toping. (Insulin oqsili 20 
xildagi jami 128 ta aminkoslotadan 
tashkil topgan) 
A) a-20, b-20 B) a-1, b-20 
C) a-1, b-1 
D) a-1, b-128 
38. Noma’lum bir oqsil tarkibidagi peptid bog’lar soni 
164 ta ekanligi ma’lum bo’lsa, ushbu oqsil 
sintezlanishida ishtirok etgan i-RNK ning uzunligini 
(nm) toping (qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga 
teng). 
A) 56,1 B) 495 C) 168,3 D) 176,4 
39. Noma’lum bir oqsil tarkibidagi peptid bog’lar soni 
164 ta ekanligi ma’lum bo’lsa, ushbu oqsil 
sintezlanishiga javobgar DNK tarkibidagi nukleotidlar 
sonini toping. 
A) 990 B) 495 C) 330 D) 112,2 
40. DNK ning ma’lum bir qismida 180 ta sitozin bor va 
u umumiy nukleotidlaming 24% ni tashkil qiladi. 
Ushbu DNK tarkibidagi fosfodiefir bog’lar (a) va DNK 
asosida sintezlangan oqsil tarkibidagi peptid bog’lar 
sonini (b) toping. 
A) a-749 b-249 B) a-748 b-124 
C) a-748 b-125 D) a-374 b-124 
41. DNK ning ma’lum bir qismida 180 ta sitozin bor va 
u umumiy nukleotidlarning 24 % ni tashkil qiladi. 

---

19 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
Ushbu DNK fragmentining bitta zanjiri tarkibidagi 
fosfodiefir bog’lar (a) va DNK asosida sintezlangan 
oqsil tarkibidagi aminokislotalar sonini (b) toping. 
A) a-374; b-124 B) a-748; b-124 
C) a-750; b-125 D) a-374; b-125 
42. DNK ning ma’lum bir fragmentida 156 ta 
monosaxarid mavjud bo’lsa, DNK uzunligini (nm) (a) 
va ushbu DNK asosida sintezlangan oqsil tarkibidagi 
aminokis-lotalar sonini (b) toping (qo’shni nukleotidlar 
orasi 0,34 nm ga teng) 
A) a-53,04; b-26 B) a-26,52; b-52 
С) a-53,04; b-52 D) a-26,52; b-26 
43. Gemoglobin oqsilining bitta a zanjiridagi peptid 
bog’lar sonini (a) va ushbu oqsil sintezida ishtirok 
etuvchi i-RNK ning uzunligini (nm) (b) toping. 
A) a-140; b-143,82 
B) a-141; b-47,94 
С) a-143,82; b-140 D) a-140; b-142,8 
44. Gemoglobin oqsilidagi α va β zanjirlarining 
barchasi bir DNK ning alohida-alohida fragmenlaridan 
sintezlangan bo’lsa ushbu DNK ning umumiy 
uzunligini toping (qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm 
ga teng). 
A) 291,72 B) 583,44 C) 97,24 D) 194,48 
45. Endigina sintezlangan DNK bo’lagining bir 
tomonida 169 ta yangi fosfodiefir bog’i mavjud bo’lsa, 
ushbu DNK bo’lagidagi eski nukleotidlar sonini toping. 
A) 168 B) 169 C) 170 D) 171 
46. i-RNK tarkibida 78 ta urotsil mavjud bo’lib, uning 
soni ushbu i-RNK sinteziga javobgar DNK dagi guanin 
va sitozin orasidagi vodorod bog’lari soniga teng. 
Ushbu i-RNK sintezlangan DNK bo’lagining ikkinchi 
zanjirida nechta timin borligini toping. 
A) 22 B) 26 C) 78 D) 52 
, Beruniy ATM 
47. DNK molekulasida adenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bog’ bor, 
qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng. Ma’lum 
DNK bo’lagida 1050 ta vodorod bog’ bo’lib, shundan 40 
% adenin va timin orasida bo’lsa, shu DNK bo’lagining 
bitta zanjiri asosida sintezlangan oqsildagi peptid 
bog’lar sonini aniqlang. 
A) 350 B) 140 C) 139 D) 163 
48. Endigina sintezlangan DNK fragmentida 148 ta 
eski timin mavjud bo’lsa, reduplikatsiyadan keyin hosil 
bo’lgan ikkala DNK fragmenti tarkibidagi yangi 
adeninlar sonini toping. 
A) 148 B) 200 C) 296 D) 74 
49. t-RNK tarkibida 38 ta fosfodiefir bog’i mavjud. 
Ushbu t-RNK sinteziga javobgar DNK fragmenting 
ikkinchi zanjiridan sintezlangan oqsil tarkibidagi 
peptid bog’lar soni DNK birinchi zanjiridagi 
nukleotidlar sonidan nechtaga farq qiladi. 
A) 12 B) 39 C) 13 D) 27 
50. Oqsil tarkibida 47 peptid bog’i mavjud bo’lsa uning 
sinteziga javobgar DNK uzunligini (nm) hisoblang. 
A) 48,96 В) 1632 С) 97,92 D) 65,28 
51. DNK ning ma’lum bir fragmcntida 690 ta nukleotid 
mavjud Ularning 20 % ni timin tashkil qilsa, ushbu 
DNK tarkibidagi guanin va sitozin orasidagi vodorod 
bog’lari soni ushbu DNK asosida sintezlangan oqsil 
tarkibidagi peptid bog’laridan necha marta ko’p? 
A) 6,05 B) 5,44 C) 7,26 D) 5,08 
52. DNK molekulasida jami 598 ta fosfodiefir bog’i 
mavjud bo’lsa, ushbu DNK bo’lagi asosida sintezlangan 
oqsil tatkibidagi aminokislotalar sonini toping. 
A) 200 В) 100 С) 199 D) 86 
53. Oqsil tarkibida 130 ta aminokislota mavjud. Ushbu 
oqsil sinteziga javobgar i-RNK bo’lagidagi jami 
nukleotidlarning 30 % ni urotsil, 20 % adenin tashkil 
qilsa, oqsil sinteziga javobgar DNK tarkibidagi adenin 
va timin orasidagi vodorod bog’lar sonini toping 
A) 117 В) 390 С) 351 D) 234 
54. Agar vasopressin oqsilining i-RNK molekulasida 9 
ta kodon bo’lsa, u nechta nukleotiddan tashkil topgan 
bo’ladi? 
A) 27 B) 9 C) 3 D) 54 
55. Agar vasopressin oqsilining i-RNK molekulasida 9 
ta kodon bo’lsa uning 
uzunligini (nm) da toping. 
A) 27 В) 91,8 С) 9,18 D) 81,5 
56. Agar oqsil 20 xildagi jami 300 ta aminokislotadan 
iborat bo’lsa, shu oqsilni sintez qilishga necha xildan i-
RNK (a), t-RNK (b) va r-RNK (c) qatnashadi? 
A) a-20, b-20, c-20 В) a-1, b-300, с-10 
C) a-2, b-1, c-1 D) a-1, b-20, c-1 
57. DNK molekulasida agenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bogi bor, 
qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng. Ma’lum 
DNK bo’lagida 1050 ta vodorod bog’ bo’lib, shundan 40 
% adenin va timin orasida bo’lsa, shu DNK bo’lagining 
bitta zanjiri asosida sintezlangan oqsildagi 
aminokislotalar sonini aniqlang. 
A) 350 В) 1260 С) 163 D) 140 
58. DNK molekulasida agenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bog’ bor, 
qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng. Ma’lum 
DNK bo’lagida 1050 ta vodorod bog’ bo’lib, shundan 40 
% adenin va timin orasida bo’lsa, shu DNK bo’lagidagi 
nukleotidlar sonini toping. 
A) G=420, S=420, A=210, T=210 
В) A=210, T=210, S=210, U=0 
С) A=210, T-210, G-280, S=280 
D) A=420. T-420, G=630, S=630 
59. i-RNK da nukleotidlar miqdori A=28, G=39, S=33, 
U=24 bo’lsa, shu i-RNK sinteziga javobgar bo’lgan 
DNK fragmen-tidagi barcha nukleotidlar miqdorini 
toping 
A) A=28, G=33, S=39, T=24 
B) A=24, G-33, S-39, T-28 

---

20 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
C) A=52, G=72, S=72, T=52 
D) A=24, G=39, S=33, T=28 
60. DNK molekulasida agenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bog’ bor, 
qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng Ma’lum 
DNK bo’lagida 1050 ta vodorod bog’ bo’lib, shundan 
60% guanin va sitozin orasida bo’lsa, shu DNK 
bo’lagidagi nukleotidlar sonini toping. 
A) A=210, T=210, G=280, S=280 
В) A=210, T=210, S=210, U=0 
C) A=420, T=420, G=630, S=630 
D) G=420, S=420, A=210, T=210 
61. Nuklein kislotalar molekulasida fosfodiefir bog’lari 
orqali bog’lanadi. DNK molekulasida 598 ta fosfodiefir 
bog’i bo’lsa, ushbu DNK asosida sintezlangan oqsildagi 
peptid bog’lar sonini aniqlang. 
A) 199 B) 99 C) 100 D) 200 
62. Hujayradagi i-RNK molekulasida 80 ta urotsil 
nukleotidi mavjud. Shu i-RNK zanjiridan teskari 
transkripsiya jarayonida sintezlangan DNK 
molekulasining bitta zanjirida sitozin nukleotidlari 
soni i-RNKdagi urotsil nukleotidlari sonidan 3 marta 
ko’p, guanin nukleotidlari soni 2 marta kam. DNK 
ning shu bitta zanjiridagi timin nukleotidlari miqdori 
guanin va sitozin nukleotidlari yig’indisining yarmiga 
teng bo’lsa, DNK qo’sh zanjiridagi timin nukleotidining 
sonini toping. 
A) 140 B) 500 С) 80 D) 220 
63. Nuklein kislotalar molekulasida fosfodiefir bog’lari 
orqali bog’lanadi. DNK molekulasida 598 ta fosfodiefir 
bog’i bo’lsa hamda adenin umumiy nukleotidlar 
sonining 20 % ini tashkil qilsa guanin va timin sonini 
toping. 
A) 180; 120 B) 240; 360 
С) 120; 360 D) 360;120 
64. Qaysi javobda odam organizmidagi gemoglobin 
oqsilining a zanjiridagi peptid bog’lar soni va b zanjiri 
sintezida qatnashuvchi i-RNK dagi nukleotidlar soni 
to’g’ri ko’rsatilgan? 
A) 47; 48 B) 423; 435
C) 140; 435 D) 846; 870 
65. DNK molekulasida agenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bog’ bor, 
qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nm ga teng. Ma’lum 
DNK bo’lagida 1050 ta vodorod bog’ bo’lib, shundan 60 
% guanin va sitozin orasida bo’lsa, shu DNK bo’lagi 
asosida sintezlangan oqstldagi aminokislotalar sonini 
aniqlang.
(Ma’rupov Akmaljon)
A) 140 B) 350 C) 163 D) 1260 
66. DNK molekulasida agenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bog’i 
mavjudligini e’tiborga olsak, ushbu fragmentda 1400 
juft nukleotidlar mavjud. Unda guanin va sitozin 
juftligi adenin va timin juftligidan 2,5 barobar ko’p 
bo’lsa, ushbu zanjirdagi vodorod bog’lar sonini toping. 
A) 3400 B) 3200 C) 3800 D) 2000 
67. Nuklein kislotalar molekulasida fosfodiefir bog’lari 
orqali bog’lanadi. i-RNK molekulasida 289 ta 
fosfodiefir bog’ bo’lsa, ushbu i-RNK sinteziga asos 
bo’lgan DNK fragmenti qo’sh zanjiridagi nukleotidlar 
sonini aniqlang. 
A) 580 ta B) 290 ta C) 289 ta D) 578 ta 
68. DNK molekulasida guanin va sitozin nukleotidlari 
orasida uchta vodorod bog’i, adenin va timin 
nukleotidlari orasida ikkita vodorod bog’i mavjud. 
Ma’lum bir DNK molekulasida 1170 ta vodorod bog’lari 
bo’lsa hamda ushbu fragmentda umumiy 
nukleotidlarning 30% ini guanin tashkil etsa, undagi 
guanin va adenin nukleotidlarining sonini aniqlang 
A) 540; 360 B) 270; 180 C) 351; 234 D) 135; 90 
69. DNK molekulasida agenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bog’i 
mavjudligini e’tiborga olsak, ushbu fragmentda 1400 
juft nukleotidlar mavjud. Unda adenin va timin juftligi 
guanin va sitozin juftligidan 2,5 barobar ko’p bo’lsa. 
Ushbu zanjirdagi adenin va timin juftligi orasidagi 
vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 3000 В) 2000 С) 3200 D) 8000 
70. 1200 juft nukleotidlardan iborat DNK zanjirida 
adenin va timin orasida ikkita, guanin va sitozin 
orasida uchta vodorod bog’i mavjud. Ushbu fragmentda 
guanin va sitozin juftligi adenin va timin juftligidan 
1,5 barobar ko’p bo’lsa, bu zanjirdagi guanin va sitozin 
juftligi orasidagi vodorod bog’lar sonini toping. 
A) 960 B) 3120 C) 1440 D) 2160
71. DNK ning qo’sh zanjirida G nukleotidlari 40 % ni 
tashkil etadi. DNK dagi gen asosida sintezlangan oqsil 
400 ta aminokislotadan iborat bo’lsa, shu DNK qo’sh 
zanjiridagi timin nukleotidlar sonini toping. 
A) 960 B) 240 C) 600 D) 320 
72. 5000 nukleotiddan iborat DNK fragmentining 
markaziy qismiga 8000 juft nukleotiddan iborat 
bo’lgan regulyator gen birikdi. Shu DNK asosida 
sintezlangan i-RNK zanjiridagi fosfodiefir bog’ini 
aniqlang. 
A) 10500 B) 6499 C) 10499 D) 20999 
73. DNK molekulasida 1380 ta H bog’i mavjud bo’lib, 
undagi C nukleotidi soni 180 ta. Shu DNK asosida 
sintezlangan i-RNK dagi nukleotid sonini aniqlang. 
A) 1200 B) 600 C) 510 D) 1020 
74. DNK molekulasida 1380 ta H bog’i mavjud bo’lib, 
undagi C nukleotidi soni 180 ta. Shu DNK asosida 
sintezlangan i-RNK dagi fosfodiefir bog’i sonini 
aniqlang. 
A) 1199 B) 599 C) 509 D) 1019 
75. Ximortripsinogen fermenti 245 ta aminokislotadan 
iborat bo’lib, uni sintezlagan DNK molekulasi 
tarkibida A 20 %. Ushbu fragmentdagi G-S orasidagi 
vodorod bog’larni A-T orasidagi vodorod bog’lariga 
nisbati nechaga teng. 

---

21 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
A) 3,25 B) 1,5 C) 2,5 D) 2,25 
76. DNK molekulasining og’irligi 90000 ga teng bo’lsa, 
undagi nukleotidlar sonini aniqlang (bitta nukleotid 
og’irligi 300 deb olinsin). 
A) 600 B) 300 C) 900 D) 100 
77. DNK tarkibida 960 ta guanin nukleotidi bo’lib, u 
umumiy nukleotidlarning 40 % ini tashkil qiladi. Shu 
DNK dagi vodorod bog’lar sonini aniqlang 
A) 3360 B) 2640 C) 800 D) 400 
78. 2600 H bog’ bo’lgan DNK reduplikatsiyalanganda 
hosil bo’lgan nukleotidlar soni shu DNK dan 
sintezlangan i-RNK dagi U lar sonidan necha marta 
ko’p (G va S o’rtasidagi H bog’lar soni A va T 
o’rtasidagi H bog’lar sonidan 3 marta ko’p)?
A) 12 B) 24 C) 6 D) 8
79. DNK fragmentida qo’shni nukleotidlar orasidagi 
masofa 0,34 nm ga teng. Agar berilgan DNK 
fragmentining uzunligi 510 nm, komplementar 
nukleotidlar orasidagi vodorod bog’lar soni 3800 taga 
teng bo’lsa, quyidagilarni aniqlang: a) DNK tarkibidagi 
nukleotidlar soni; b) Ushbu fragment kodlaydigan 
oqsildagi aminokislotalar soni; c) Aminokislotalar 
orasidagi peptid bog’lari soni
A) a-A va T 700, G va C 800, b-500, c- 499 
B) a-A va T 700, G va C 800, b-500, c-500
C) a-A va T 850, G va C 700, b-500, c-500
D) a-A va T 850, G va C 700, b-500, c-499 
80. Nuklein kislotalarda polinukleotid zanjirining 
asosini qo’shni nuklotidlar orasidagi fosfodiefir bog’lari 
tashkil etadi. Qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 
0,34 nm ga teng. DNK fragmentining asosini 
komplementar nukleotidlar orasidagi vodorod bog’lar 
ta’minlaydi. Agar DNK ning bitta zanjirida 12 ta 
adenin, 24 ta guanin, 6 juft timin va 12 juft sitozin 
bo’lsa, quyidagilarni aniqlang: a - RNK tarkibidagi 
vodorod bog’lari soni, b - DNK tarkibidagi fosfodiefir 
(b) bog’lari soni, c - zanjirning uzunligi
A) a-96; b-34; c-12,24 B) a-96; b-36; c-12,24
C) a-0; b-71; c-24,48 D) a-0; b-72; c-24,48 
, Beruniy ATM 
81. DNK molekulasida adenin va timin orasida ikkita, 
guanin va sitozin orasida uchta vodorod bog’ bor, 
qo’shni nukleotidlar orasi 0,34 nmga teng. Nuklein 
kislotalar molekulasida nukleotidlar o’zaro fosfodiefir 
bog’lari orqali bog’lanadi. DNK molekulasida 598 ta 
fosfodiefir bog’i bo’lsa hamda G umumiy nukleotidlar 
sonining 20 % ini tashkil qilsa, A va T orasidagi 
vodorod bog’lar sonini toping. 
82. 789 ta aminokislotadan iborat oqsilni kodlovchi 
DNK fragmenti uzunligi (a); undagi nukleotidlar soni 
(b); i-RNK dagi nukleotidlar soni (c) va oqsilning 
molekulyar massasini (d) toping. (nukleotidlar 
orasidagi masofa 0,34 nm; oqsil zanjiridagi 
aminokislotaning og’irligi 120 D ga teng). 
83. Bittadan ortiq kodonga ega aminokislotalarni 
necha xil triplet kodon kodlaydi? 
A) 64 B) 61 C) 59 D) 20 
84. Bittadan ortiq kodonga ega bo’lmagan 
aminokislotalarni necha xil triplet kodon kodlaydi? 
A) 6 B) 61 C) 59 D) 2 
85. 5000 nukleotiddan iborat DNK fragmentining 
markaziy qismiga 8000 juft nukleotiddan iborat 
bo’lgan regulyator gen b irikdi. Shu DNK asosida 
sintezlangan i-RNK zanjiridagi fosfodiefir bog’ini 
aniqlang?
A) 10500 B) 6499 C) 10499 D) 20999 
86. Ximoptirsinogen fermenti 245 ta aminokislotadan 
iborat bo’lib, uni sintezlagan DNK molekulasi 
tarkibida A 20 %. Ushbu fragmentdagi G-S orasidagi 
vodorod bog’larni A-T orasidagi vodorod bog’lariga 
nisbati nechaga teng. 
A) 3,25 B) 1,5 C) 2,5 D) 2,25 
87. DNK molekulasida 1380 ta H bog’ mavjud bo’lib, 
undagi S nukleotidi soni 180 ta. Shu DNK asosida 
sintezlangan i-RNK dagi nukleotid sonini aniqlang.
A) 1200 B) 600 C) 510 D) 1020 
88. DNK molekulasida 1380 ta H bog’ mavjud bo’lib, 
undagi S nukleotidi soni 180 ta. Shu DNK asosida 
sintezlangan i-RNK dagi fosfodiefir bog’i sonini 
aniqlang.
A) 1199 B) 599 C) 509 D) 1019 
89. DNK molekulasida 1380 ta H bog’ mavjud bo’lib, 
undagi S nukleotidi soni 180 ta. Shu DNK asosida 
sintezlangan oqsildagi aminokislota sonini aniqlang.
A) 200 B) 300 C) 500 D) 100 
90. DNK tarkibida 960 ta guanin nukleotidi bo’lib, u 
umumiy nukleotidlarni 40 % tashkil qiladi. Shu DNK 
dan hosil bo’lgan oqsild agi tarkibidagi aminokislota 
sonini aniqlang.
A) 3360 B) 2640 C) 800 D) 400 
91. DNK tarkibida 960 ta guanin nukleotidi bo’lib, u 
umumiy nukleotidlarni 40 % tashkil qiladi. Shu DNK 
dagi vodarod bog’lar sonini aniqlang.
A) 3360 B) 2640 C) 2380 D) 400 
92. DNK molekulasining 153 nm uzunlikdagi qismida 
deleytsiyadan so’ng 12 juft nukleotid yo’qoldi. 
Mutatsiyadan keyin hosil bo’lgan DNK dan 
sintezlangan oqsildagi aminokislota sonini aniqlang.
A) 292 B) 146 C) 150 D) 148 
93. DNK molekulasining 153 nm uzunlikdagi qismida 
deleytsiyadan so’ng 12 juft nukleotid yo’qoldi. 
Mutatsiyadan keyin hosil bo’lgan DNK dan 
sintezlangan oqsildagi peptid bog’lar sonini aniqlang.
A) 292 B) 145 C) 147 D) 149 
94. DNK molekulasining og’irligi 90000 ga teng bo’lsa, 
undagi nukleotidlar sonini aniqlang. (bitta nukleotid 
og’irligi 300 deb olinsin) 
A) 600 B) 300 C) 900 D) 100 

---

22 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
95. DNK molekulasining og’irligi 90000 ga teng bo’lsa, 
shu DNK dan sintezlangan oqsildagi peptid bog’lar 
sonini aniqlang. (bitta nukleotid og’irligi 300 deb 
olinsin)
A) 99 B) 199 C) 149 D) 49 
96. DNK molekulasining og’irligi 90000 ga teng bo’lsa, 
shu DNK dan sintezlangan oqsildagi aminokislota 
sonini aniqlang. (bitta nukleotid og’irligi 300 deb 
olinsin)
A) 100 B) 200 C) 150 D) 50 
97. Fenilalanin aminokislotasini kodlovchi kodonning 
antikodoni sintezlangan DNK zanjirining ikkinchi 
juftidagi nukleotidlar qatorini belgilang. 
A) UUU B) AAA C) TTT D) GGG 
98. Ho’kiz DNKsi odam DNKsiga necha foiz 
o’xshamaydi? 
(Sultono )
A) 28 B) 66 C) 72 
D) 17 
99. Mioglobin oqsili 155 ta aminokislotadan iborat. 
Agar 2 ta nukleotid orasidagi masofa 0,34 nm bo’lsa, 
genning uzunligini aniqlang? 
A) 455,9 B) 52,7 C) 17,5 D) 158,1 
100. Mioglobin oqsili 155 ta aminokislotadan iborat. 
Shu oqsilni kodlovchi gendagi nukleotidlarsonini 
belgilang? 
A) 465 B) 51,7 C) 103,4 D) 930 
101. Oshqozon osti bezidan ajraladigan ribonukleaza 
fermenti 16 ta aminokislotadan tashkil topgan. Shu 
oqsilni kodlovchi gendagi nukleotidlar sonini toping 
A) 96 В) 5,4 С) 10,8 D) 48 
101. Oshqozon osti bezidan ajraladigan ribonukleaza 
fermenti 16 ta aminokislotadan tashkil topgan. Shu 
oqsilni sintezlovchi gen uzunligini toping (nukleotidlar 
orasidagi masofa 0,34 nm). 
A) 16,32 B) 32,64 C) 163,2 D) 326,4 
102. DNK molekulasi bo’lagining massasi 862500 ga 
teng. DNK tarkibidagi bitta nukleotid qoldig’ining 
o’rtacha og’irligi 345 ga teng deb qabul qilinsa, shu 
DNK qo’sh zanjiridagi purin va pirimidin qoldiqlari 
sonini toping 
A) 2500 B) 5200 C) 2300 D) 3200 
103. DNK molekulasi bo’lagi zanjirining uzunligi 459 
nm.ga teng. DNK tarkibidagi bitta nukleotid 
qoldig’ining o’rtacha og’irligi 345 ga, nukleotidlar 
orasidagi masofa 0,34 nm.ga teng deb qabul qilinsa, 
shu DNK qo’sh zanjiridagi purin va pirimidin 
qoldiqlari sonini (a), va shu DNK asosida sintezlangan 
i-RNK molekulasining og’irligini hisoblang. 
A) a-2700; b-465750 B) a-2070; b-467550
C) a-2700; b-465570 D) a-2070; b-456750 
104. DNK molekulasi bolagi zanjirining uzunligi 459 
nm.ga teng. DNK tarkibidagi nukleotidlar orasidagi 
masofa 0,34 nm.ga teng deb qabul qilinsa, shu DNK 
qo’sh zanjiridagi monosa-xaridlar qoldiqlar sonini (a), 
va shu DNK asosida sintezlangan oqsildagi peptid 
bog’lar sonini (b) toping. 
A) a-2700; b-449 B) a-2070; b-1494 
C) a-2500; b-499 D) a-2770; b-450 
105. Oqsildagi peptid bog’lar soni 449 ta. Shu oqsil 
sinteziga asos bo’lgan DNK dagi fosfat kislota 
qoldiqlari sonini (a), va shu DNK uzunligini (b) toping.
A) a-2700; b-459 nm B) a-2070; b-449 nm 
С) a-2700; b-449 nm D) a-2070; b-549 nm 
106. Ma’lum i-RNK tarkibidagi nukleotidlarning 40 % 
ni adeninli, 30 % ni guaninli nukleotidalr tashkil etadi. 
Sitozinli va uratsilli nukleotidlar miqdorini teng bo’lsa, 
shu iRNK asosida teskari transkripsiyalangan DNK 
fragmentidagi Adeninli nukleotidlar nechta %? 
A) 40 B) 55 C) 27,5 D) 22,5 
107. Ma’lum i-RNK tarkibidagi nukleotidlarning 40 % 
ni adeninli, 30 % ini guaninli nukleotidlar tashkil 
etadi. Sitozinli va uratsilli nukleotidlar miqdori teng 
bo’lsa, shu iRNK asosida teskari transkripsiyalangan 
DNK fragmentidagi timinli nukleotidlar nechta %? 
A) 40 B) 55 C) 27,5 D) 22,5 
108. Ma’lum i-RNK tarkibidagi nukleotidlarning 40 % 
ni adeninli, 30 % ni guaninli nukleotidlar tashkil etadi. 
Sitozinli va uratsilli nukleotidlar miqdori teng bo’lsa, 
shu iRNK asosida teskari transkripsiyalangan DNK 
fragmentidagi Guaninli nukleotidlar necha %? 
А) 40 В) 55 С) 27,5 D) 22,5 
109. Ma’lum i-RNK tarkibidagi nukleotidlarning 40 % 
ni adeninli, 30 % ni guaninli nukleotidlar tashkil etadi. 
Sitozinli va uratsilli nukleotidlar miqdori teng bo’lsa, 
shu iRNK asosida teskari transkripsiyalangan DNK 
fragmentidagi sitozinli nukleotidlar necha %?
A) 40 B) 55 C) 27,5 D) 22,5 
110. Ma’lum i-RNK tarkibidagi nukleotidlarning 40 % 
ni adeninli, 30 % ni guaninli nukleotidlar tashkil etadi. 
Sitozinli va uratsilli nukleotidlar miqdorin teng bo’lsa 
shu iRNK asosida teskari transkripsiyalangan DNK 
fragmentidagi uratsilli nukleotidlar necha %? 
A) 15 B) 55 C) 0 D) 22,5 
111. DNK qo’sh spirali parchalanib ketganda, jami 
3600 ta azotli asoslar, dezoksiriboza va fosfat kislota 
qoldiqlari hosil bo’lgan bo’lsa, shu DNK fragmenti 
parchalanishidan avval nechta aminokislotadan iborat 
oqsilni kodlagan? 
A) 200 B) 600 C) 300 D) 1200 
112. DNK qo’sh spirali parchalanib ketganda, jami 
3600 ta azotli asoslar, dezoksiriboza va fosfat kislota 
qoldiqlari hosil bo’lgan bo’lsa, shu DNK fragmenti 
parchalanishidan avval undan transkripsiyalangan 
iRNK dagi nukleotidlar sonini toping. 
A) 1800 B) 1200 C) 600 D) 300 
113. DNK qo’sh spirali parchalanib ketganda, jami 
3600 ta azotli asoslar, dezoksiriboza va fosfat kislota 

---

23 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
qoldiqlari hosil bo’lgan bo’lsa, shu DNK fragmenti 
parchalanishidan avval nechta peptid bog’ga ega 
oqsilni kodlagan? 
A) 199 B) 599 C) 299 D) 200 
114. DNK qo’sh spirali parchalanib ketganda, jami 
3600 ta azotli asoslar, dezoksiriboza va fosfat kislota 
qoldiqlari hosil bo’lgan bo’lsa, shu DNK fragmenti 
parchalanishidan avval nechta nukleotiddan iborat 
bo’lgan?
A) 1200 B) 1800 C) 600 D) 3600 
115. Ota va o’g’ildagi ma’lum bir xromosomadagi DNK 
fragmentlari solishtirilganda fragmentlar uzunligi 
teng ekanligi ma’lum bo’ldi. Otada mazkur fragmentda 
412 ta nukleotid bor va shulardan 252 tasi G-S 
juftligiga tegishli ekanligi aniqlandi. O’g’lida esa 
mazkur fragmentda A-T juftligi otasinikidan 1,1 marta 
ko’pligi ma’lum bo’lsa, o’g’ildagi mazkur fragmentda 
nechta vodorod bog’ bor? 
A) 530 B) 360 C) 720 D) 1060 
116. Ota va o’g’ildagi ma’lum bir xromosomadagi DNK 
fragmentlari solishtirilganda fragmentlar uzunligi 
teng ekanligi ma’lum bo’ldi. Otada mazkur fragmentda 
412 ta nukleotid bor va shulardan 252 tasi G-S 
juftligiga tegishli ekanligi aniqlandi. O’g’lida esa 
mazkur fragmentda A-T juftligi otasinikidan 1,1 marta 
ko’pligi ma’lum bo’lsa, o’g’ildagi mazkur fragmentda A-
T juftligi orasida nechta vodorod bog’i bor?
A) 158 B) 176 C) 316 D) 352
117. Ota va o’g’ildagi ma’lum bir xromosomadagi DNK 
fragmentlari solishtirilganda fragmentlar uzunligi 
teng ekanligi ma’lum bo’ldi. Otada mazkur fragmentda 
412 ta nukleotid bor va shulardan 252 tasi G-S 
juftligiga tegishli ekanligi aniqlandi. O’g’lida esa 
mazkur fragmentda A-T juftligi otasinikidan 1,1 marta 
ko’pligi ma’lum bo’lsa, o’g’ildagi mazkur fragmentda G-
S juftligi orasida nechta vodorod bog’i bor?
A) 354 B) 226 C) 328 D) 322 
118. Ota va o’g’ildagi ma’lum bir xromosomadagi DNK 
fragmentlari solishtirilganda fragmentlar uzunligi 
teng ekanligi ma’lum bo’ldi. Otada mazkur fragmentda 
412 ta nukleotid bor va shulardan 252 tasi G-S 
juftligiga tegishli ekanligi aniqlandi. O’g’lida esa 
mazkur fragmentda A-T juftligi otasinikidan 1,1 marta 
ko’pligi ma’lum bo’lsa, o’g’ildagi mazkur fragmentda 
guaninli nukleotidlar sonining adeninli nukleotidlar 
soniga nisbati nechaga teng?
A) 1,34 B) 1,32 C) 1,62 D) 1,46 
119. DNK fragmentida 1100 ta nukleotid bo’lib T+G+S 
yig’indisi T+G+A yig’indidan 1,2 marta katta bo’lsa, 
fragment tarkibidagi vodorod bog’lar sonini toping.
A) 1240 B) 1450 C) 1280 D) 1320 
120. DNK fragmentida 1100 ta nukleotid bo’lib, A+G+S 
yig’indisi T+S+A yig’indidan 1,2 marta katta bo’lsa, 
fragment tarkibidagi vodorod bog’lar sonini toping.
A) 1450 B) 1260 C) 1420 D) 1460 
121. DNK fragmentida 1100 ta nukleotid bo’lib, T+G+S 
yig’indisi T+G+A yig’indidan 1,5 marta katta bo’lsa, 
fragment tarkibidagi vodorod bog’lar sonini toping.
A) 1450 B) 1540 C) 1420 D) 1260 
122. DNK fragmentida 1100 ta nukleotid bo’lib, A+G+S 
yig’indisi T+S+A yig’indidan 1,5 marta katta bo’lsa, 
fragment tarkibidagi vodorod bog’lar sonini toping.
A) 1450 B) 1540 C) 1420 D) 1260 
( )
123. DNK fragmentida 1000 ta nukleotid bo’lib A+G+S 
yig’indisi T+S+A yig’indidan 1,5 marta katta bo’lsa, 
fragment tarkibidagi vodorod bog’lar sonini toping.
A) 1480 B) 1440 C) 1420 D) 1400 
124. DNK fragmentida 1000 ta nukleotid bo’lib T+G+S 
yig’indisi T+G+A yig’indidan 1,5 marta katta bo’lsa, 
fragment tarkibidagi vodorod bog’lar sonini toping.
A) 1400 B) 1420 C) 1440 D) 1460 
125. Oqsilning molekulyar massasi 6240, bitta 
aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120 ga teng bo’lsa, 
shu oqsil sinteziga javobgar i-RNK dagi a) tripletlar 
sonini, b) nukleotidlar sonini, c) jami riboza miqdorini 
aniqlang.
( )
A) a-156; b-156; c-156 B) a-52; b-52; c-52 
C) a-52; b-156; c-156 D) a-52; b-52; c-156 
126. Chupchik hujayrasi yadrosida replikatsiya va 
transkripsiya jarayonlarida polinukleotidlar tarkibiga 
jami necha xil nukleotidlar birikadi? 
A) 6 B) 8 C) 4 D) 5 
127. DNKning qo’sh zanjiri tarkibida 138 ta fosfodiefir, 
170 vodorod bog’lar mavjud. Ko’chib yuruvchi genetic 
material ta’siri tufayli DNK tarkibi o’zgarishi 
natijasida nukleotidlar soni 28,57 % ga, vodorod bog’lar 
soni 28,23 % ga ortgan bo’lsa, hosil bo’lgan DNK 
tarkibidagi adenine nukleotidlar sonini toping. 
A) 37 B) 52 C) 45 D) 56 
128. Ma’lum DNK bo’lagida 1050 ta vodorod bog’ bo’lib, 
shundan 40 % i adenin va timin orasida bo’lsa, shu 
DNK bo’lagining bitta zanjiri asosida sintezlangan 
oqsildagi aminokislotalar sonini aniqlang. 
A) 210 B) 420 C) 140 D) 70 
129. Vazopressin oqsili sodda tuzilishga ega bo’lib, 
gipofiz bezining orqa bo’lagidan ishlab chiqariladi. 
Ushbu oqsilni sintezida matritsa rolini o’ynovchi i-
RNK tarkibida 9 ta kodon mavjud. Vazopressin 
sinteziga javobgar genning uzunligi qancha (nm)? 
A) 9,18 B) 3,08 C) 18,36 D) 91,8 
130. DNK fragmentida vodorod bog’lar soni 780 ta 
bo’lib, S umumiy nukleotidlarning 30 % ini tashkil 
qiladi. DNK tarkibidagi monosaxaridlarda hammasi 
bo’lib nechta uglerod atomi mavjud? 
A) 3600 B) 2400 C) 3000 D) 6000 
, Beruniy ATM 
131. DNK tarkibida 70 ta nukleotid bo’lib, u umumiy 
nukleotidlarning 20 % ini tashkil qiladi. Shu DNKdagi 

---

24 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
H bog’lari soni fosfat kislota qoldig’i 
sonidan necha marta ko’p? 
A) 4,16 B) 5 C) 4,29 D) 1,2
132. DNK molekulasining uzunligi 23,12 nm bo’lsa, 
shu DNK molekulasi mutatsiyaga uchradi va uzunligi 
2,72 nm ga qisqardi. Mutatsiyaga uchragan DNK 
molekulasidagi fosfodiefir bog’lar sonini toping. 
A) 118 B) 134 C) 67 D) 59 
133. DNK tarkibida 70 ta G bo’lib, u umumiy 
nukleotidlarning 20 % ini tashkil qiladi. Shu DNK dagi 
H bog’lari soni fosfat kislota qoldig’i sonidan necha 
marta ko’p? 
A) 4,16 B) 5 C) 4,29 D) 1,2 
134. DNK molekulasining uzunligi 23,12 nm bo’lsa, 
shu DNK molekulasi mutatsiyaga uchradi va uzunligi 
2,72 nm ga qisqardi. Mutatsiyaga uchragan DNK 
molekulasidagi fosfodiefir bog’lar sonini toping. 
A) 118 B) 134 C) 67 D) 59 
( ) 
135. Endigina sintezlangan DNK molekulasida 1100 ta 
nukleotid bor. Shu DNKtarkibidagi eski fosfat kislota 
qoldig’ini toping. 
A) 0 B) 1100 C) 550 
D) 100 
136. Translyatsiya jarayonida siklik aminokis-
lotalarning har biri 4 martadan, asiklik 
aminokislotalarning har biri 5 martadan 
sarflangan bo’lsa, i-RNK uzunligini (A
0
) aniqlang. 
A) 95,88 B) 877,2 C) 319,6 D) 958,8 
137. i-RNK da U-19 % va A-25 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjirida T-necha % ni tashkil qiladi. 
A) 22 % B) 24 % C) 44 % D) 25 % 
138. i-RNK da S-19 % va G-25 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjirida S-necha % ni tashkil qiladi. 
A) 22 % B) 24 % C) 44 % D) 25 % 
139. i-RNK da U-19 %, S-11 % va A-25 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 158 C) 98 D) 188 
140. i-RNK da U-19 %, S-11 % va A-25 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 256 B) 264 C) 320 D) 296 
141. i-RNK da U-19 %, S-11 % va A-25 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi S va G lar orasidagi vodorod bog’lar sonini 
aniqlang. 
( ) 
A) 198 B) 168 C) 98 D) 188 
142. i-RNK da U-19 %, S-11 % va A-25 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi A va T lar orasidagi vodorod bog’lar sonini 
aniqlang. 
A) 78 B) 108 C) 88 D) 98 
143. i-RNK da U-19 %, S-11 % va A-25 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjirini uzunligini aniqlang. (nukleotidlar orasidagi 
masofa 0,34nm) 
A) 51 nm B) 34 nm C) 68 nm D) 54,4 nm 
144. i-RNK da U-25 % va A-15 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi T-% miqdorini aniqlang. 
A) 20 % B) 26 % C) 40 % D) 15 % 
145. i-RNK da U-25 %, G-30 % va A-15 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi S-% miqdorini aniqlang. 
A) 20 % B) 30 % C) 40 % D) 15 % 
146. i-RNK da U-25 % va A-15 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 260 B) 300 C) 280 D) 350 
147. i-RNK da U-25 % va A-15 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi A va T orasidagi vodorod bog’lar sonini 
aniqlang. 
A) 80 B) 100 C) 88 D) 96 
( )
148. i-RNK da U-25 % va A-15 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi G va S orasidagi vodorod bog’lar sonini 
aniqlang. 
A) 180 B) 200 C) 280 D) 250 
149. i-RNK da U-25 % va A-15 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjirini uzunligini aniqlang. (nukleotidlar orasidagi 
masofa 0,34nm) 
A) 34 nm B) 68 nm C) 54,4 nm D) 54 nm 
150. i-RNK da U-25 % va A-15 % bo’lsa teskari 
transkripsiya jarayonida hosil bo’lgan DNK qo’sh 
zanjiridagi fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 188 C) 178 D) 168 
151. Ma’lum sharoitda 105,4 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 3,75 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping. 
A) 540 B) 522 C) 260 D) 248 
152. Ma’lum sharoitda 105,4 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 3,75 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping. 
A) 260 B) 248 C) 522 D) 540 

---

25 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
153. Ma’lum sharoitda 105,4 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 3,75 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan 
barcha DNK molekulasidagi A-T orasidagi vodorod 
bog’lar sonini toping. 
A) 260 B) 248 C) 522 D) 540 
154. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 2 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping.
A) 450 B) 350 C) 334 D) 434 
155. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 2 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping.
A) 450 B) 350 C) 334 D) 434 
156. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 2 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan DNK 
molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping.
A) 450 B) 350 C) 334 D) 434 
157. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 2 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan DNK 
molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping.
A) 450 B) 350 C) 334 D) 434 
158. Ma’lum sharoitda 81,6 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping. 
( )
A) 360 B) 240 C) 228 D) 342 
159. Ma’lum sharoitda 81,6 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping. 
A) 360 B) 240 C) 228 D)342 
160. Ma’lum sharoitda 81,6 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan barcha 
DNK molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar 
sonini toping. 
A) 240 B) 228 C) 360 D)342 
161. Ma’lum sharoitda 81,6 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan barcha 
DNK molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar 
sonini toping. 
A) 240 B) 228 C) 360 D) 342 
162. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 4 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping. 
A) 450 B) 350 C) 338 D) 432 
163. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 4 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping. 
A) 450 B) 350 C) 338 D) 432 
164. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 4 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan barcha 
DNK molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar 
sonini toping. 
A) 450 B) 350 C) 338 D) 432 
165. Ma’lum sharoitda 110,5 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi BamHI restiriktaza fermenti ta’sirida 
ABCD bo’laklarga bo’lindi Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 4 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan barcha 
DNK molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar 
sonini toping. 
A) 450 B) 350 C) 338 D) 432 
166. Ma’lum sharoitda 45,9 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping.
A) 170 B) 150 C) 250 D) 154 

---

26 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
167. Ma’lum sharoitda 45,9 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa dastlabki DNK 
molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar sonini 
toping.
A) 170 B) 150 C) 250 D)154 
168. Ma’lum sharoitda 45,9 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan
DNK molekulasidagi A-T orasidagi vodorod bog’lar 
sonini toping.
A) 170 B) 150 C) 250 D) 154 
169. Ma’lum sharoitda 45,9 nm uzunlikdagi DNK 
molekulasi Eco.RI restiriktaza fermenti ta’sirida ABC 
bo’lakka bo’lindi. Hosil bo’lgan barcha DNK 
molekulasidagi vodorod bog’lar soni dastlabki vodorod 
bog’lar sonidan 5 % ga kam bo’lsa hosil bo’lgan
DNK molekulasidagi G-S orasidagi vodorod bog’lar 
sonini toping.
A) 170 B) 150 C) 250 D) 154 
170. 6600 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 56,1 B) 112,2 C) 37,4 D) 74,8 
171. 6000 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 51 B) 40,8 C) 37,4 D) 74,8 
172. 7200 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 61,2 B) 40,8 C) 37,4 D) 74,8 
173. 4800 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 61,2 B) 40,8 C) 37,4 D) 74,8 
( ) 
174. 5040 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 61,2 B) 42,84 C) 37,4 D) 74,8 
175. 5400 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 61,2 B) 45,9 C) 37,4 D) 74,8 
176. 7800 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 61,2 B) 66,3 C) 37,4 D) 74,8 
177. 3600 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda 
ishtirok etgan DNK molekulasi uzunligi aniqlang. 
Oqsildagi bitta aminokislotaning o’rtacha og’irligi 120, 
qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm 
A) 61,2 B) 30,6 C) 37,4 D) 74,8 
178. 36000 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda i-
RNKning 25 % ishtrok etmagan bo’lsa, oqsil sintezida 
ishtrok etgan DNK dagi nukleotidlar yig’indisini 
toping. (oqsildagi bitta aminokislota og’irligi 120) 
A) 2400 B) 1200 C) 3600 D) 7200 
179. 48000 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda i-
RNKning 25 % ishtrok etmagan bo’lsa, oqsil sintezida 
ishtrok etgan DNK dagi nukleotidlar yig’indisini 
toping. (oqsildagi bitta aminokislota og’irligi 120) 
A) 3200 B) 1200 C) 3600 D) 7200 
180. 42000 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda i-
RNKning 25 % ishtrok etmagan bo’lsa, oqsil sintezida 
ishtrok etgan DNK dagi nukleotidlar yig’indisini 
toping. (oqsildagi bitta aminokislota og’irligi 120) 
A) 2800 B) 1200 C) 3600 D)7200 
181. 38400 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda i-
RNKning 20 % ishtrok etmagan bo’lsa, oqsil sintezida 
ishtrok etgan DNK dagi nukleotidlar yig’indisini 
toping. (oqsildagi bitta aminokislota og’irligi 120) 
A) 2400 B) 3200 C) 3600 D) 4200 
182. 48000 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda i-
RNKning 20 % ishtrok etmagan bo’lsa, oqsil sintezida 
ishtrok etgan DNK dagi nukleotidlar yig’indisini 
toping. (oqsildagi bitta aminokislota og’irligi 120) 
A) 2400 B) 3200 C) 3600 D) 4200 
183. 57600 molekular og’irlikdagi oqsil sintezlashda i-
RNKning 20 % ishtrok etmagan bo’lsa, oqsil sintezida 
ishtrok etgan DNK dagi nukleotidlar yig’indisini 
toping. (oqsildagi bitta aminokislota og’irligi 120) 
A) 2400 B) 3200 C) 3600 D)4200 
184. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 154 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni G lar sonidan 4,5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
185. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 154 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni S lar sonidan 4,5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
186. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 192 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni G lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 

---

27 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
187. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 192 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni S lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D)300 
188. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 192 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni A lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
189. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 192 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni T lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
190. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 240 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni G lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
191. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 240 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni S lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
192. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 240 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni A lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
193. DNK molekulasidagi nukleotidlar soni 240 ta 
bo’lib, undagi vodorod bog’lar soni T lar sonidan 5 
marta ko’p bo’lsa vodorod bog’lar sonini aniqlang. 
A) 198 B) 200 C) 240 D) 300 
194. Bir DNK da 750 ta, 2-DNK da 1100 ta nukleotid 
bo’lsa, 1-DNK dagi purin asosi G lar sonidan 2,5 marta 
ko’p, 2-DNKdagi adeninlar soni pirimidin sonidan 2,75 
marta kam bo’lsa, 2 ta DNKdagi vodorod bog’lar 
ayirmasini aniqlang. 
A) 550 B) 450 C) 350 D 250
195. (A+T)-(G-S)=30 va umumiy vodorod bog’lar soni 
360 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 49,98 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
196. (A+T)-(G-S)=60 va umumiy vodorod bog’lar soni 
300 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 51 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
197. (A+T)-(G-S)=50 va umumiy vodorod bog’lar soni 
300 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 42,5 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
198. (A+T)-(G-S)=50 va umumiy vodorod bog’lar soni 
425 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 59,5 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
199. (A+T)-(G-S)=40 va umumiy vodorod bog’lar soni 
540 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 74,8 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
200. (A+T)-(G-S)=30 va umumiy vodorod bog’lar soni 
330 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 49,5 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
201. (A+T)-(G-S)=20 va umumiy vodorod bog’lar soni 
970 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 132,6 B) 100,4 C) 61,2 D) 45 
202. (A+T)-(G-S)=10 va umumiy vodorod bog’lar soni 
510 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 69,7 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
203. (A+T)-(G-S)=16 va umumiy vodorod bog’lar soni 
666 bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 91,12 B) 50,4 C) 61,2 D) 45 
204. i-RNK 90 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-90 b-178 B) a-80 b-158
C) a-70 b-138 D) a-60 b-118
205. i-RNK 80 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-90 b-178 B) a-80 b-158
C) a-70 b-138 D) a-60 b-118
206. i-RNK 70 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-90 b-178 B) a-80 b-158
C) a-70 b-138 D)a-60 b-118
, Beruniy ATM 
207. i-RNK 60 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-90 b-178 B) a-80 b-158
C) a-70 b-138 D) a-60 b-118
208. i-RNK 100 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-100 b-298 B) a-110 b-218
C) a-120 b-238 D) a-260 b-518
209. i-RNK 110 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-100 b-298 B) a-110 b-218
C) a-120 b-238 D) a-260 b-518

---

28 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
210. i-RNK 120 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-100 b-298 B) a-110 b-218
C) a-120 b-238 D) a-260 b-518
211. i-RNK 260 ta nukleotidan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi purin asosi (a) va 
fosfodiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) a-100 b-298 B) a-110 b-218
C) a-120 b-238 D) a-260 b-518
212. i-RNK 30 ta tripleddan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi pentozalar soni (a) va 
pirimidinlar (b) sonini aniqlang. 
A) a-180 b-90 B) a-240 b-120
C) a-360 b-180 D) a-420 b-210
213. i-RNK 40 ta tripleddan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi pentozalar soni (a) va 
pirimidinlar (b) sonini aniqlang. 
A) a-180 b-90 B) a-240 b-120
C) a-360 b-180 D) a-420 b-210 
214. i-RNK 60 ta tripleddan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi pentozalar soni (a) va 
pirimidinlar (b) sonini aniqlang. 
A) a-180 b-90 B) a-240 b-120
C) a-360 b-180 D)a-420 b-210 
( )
215. i-RNK 70 ta tripleddan iborat bo’lsa, oqsil 
sintezida qatnashgan DNKdagi pentozalar soni (a) va 
pirimidinlar (b) sonini aniqlang. 
A) a-180 b-90 B) a-240 b-120
C) a-360 b-180 D) a-420 b-210 
216. DNK dagi 1 ta nukleotidning o’rtacha og’irligi 345 
dalton, oqsildagi 1 ta aminokislotaning o’rtacha 
og’irligi 120 ligi ma’lum. 227700 massali DNK 
molekulasi oqsil biosintezida mutatsiya natijasida 6 
juft nukleoitid yo’qolib qoldi. Hosil bo’lgan oqsildagi 
aminokislotalarning umumiy massasini aniqlang. 
A) 12960 B) 13400 C) 15000 D) 13300 
217. DNK qo’shzanjiridagi A+T yig’indisi G sonidan 18 
taga ko’p. S umumiy nukleotidlarning 30 % ni tashkil 
qiladi. DNK 1-zanjiridagi T lar soni 2-zanjirdagi G lar 
sonidan 2 marta ko’p bo’lsa, DNK fragmenti uzunligini 
aniqlang.
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) 30,6 B) 33,66 C) 36,72 D) 24,48 
218. DNK qo’shzanjiridagi A+T yig’indisi G sonidan 18 
taga ko’p. S umumiy nukleotidlarning 30 % ni tashkil 
qiladi. DNK 1-zanjiridagi T lar soni 2-zanjirdagi G lar 
sonidan 2 marta ko’p bo’lsa, 1-zanjirdagi A (a) va 2-
zanjirdigi T (b) sonini aniqlang. 
(qo’shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) 
A) a-18 b-9 B) a-18 b-18
C) a-36 b-36 D) a-24 b-48 
219. 4 ta noma’lum nukleotidli DNK molekulalarining 
biridan su’niy sharoitda 99 ta peptid bog’li oqsil 
molekulasi sintezlandi. Barcha DNK molekulasidagi 
nukleotidlar oqsil biosinteziga javob bo’lgan DNK 
molekulasidan 4,3 marta ko’p. 2-DNK nukleotidi 1-
DNK nukleotidlaridan 1,2 marta, 3-DNK dan 0,8 
marta, 4-DNK nukleotidlaridan 2 marta katta bo’lsa, 
transkripsiya ishtrok etgan DNK molekulasini 
aniqlang. 
A) 1-DNK B) 2-DNK C) 3-DNK D) 4-DNK 
220. 4 ta noma’lum nukleotidli DNK molekulalarining 
biridan su’niy sharoitda 99 ta peptid bog’li oqsil 
molekulasi sintezlandi. Barcha DNK molekulasidagi 
nukleotidlar oqsil biosinteziga javob bo’lgan DNK 
molekulasidan 4,3 marta ko’p. 2-DNK nukleotidi 1-
DNK nukleotidlaridan 1,2 marta, 3-DNK dan 0,8 
marta, 4-DNK nukleotidlaridan 2 marta katta bo’lsa, 
2-DNK molekulasidagi fosfosiefir bog’lar sonini 
aniqlang. 
A) 718 B) 598 C) 898 D) 358 
221. 4 ta noma’lum nukleotidli DNK molekulalarining 
biridan su’niy sharoitda 99 ta peptid bog’li oqsil 
molekulasi sintezlandi. Barcha DNK molekulasidagi 
nukleotidlar oqsil biosinteziga javobgar bo’lgan DNK 
molekulasidan 4,3 marta ko’p. 2-DNK nukleotidi 1-
DNK nukleotidlaridan 1,2 marta, 3-DNK dan 0,8 
marta, 4-DNK nukleotidlaridan 2 marta katta bo’lsa,3-
DNK molekulasidagi fosfosiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) 718 B) 598 C) 898 D) 718 
222. 4 ta noma’lum nukleotidli DNK molekulalarining 
biridan su’niy sharoitda 99 ta peptid bog’li oqsil 
molekulasi sintezlandi. Barcha DNK molekulasidagi 
nukleotidlar oqsil biosinteziga javobgar bo’lgan DNK 
molekulasidan 4,3 marta ko’p. 2-DNK nukleotidi 1-
DNK nukleotidlaridan 1,2 marta, 3-DNK dan 0,8 
marta, 4-DNK nukleotidlaridan 2 marta katta bo’lsa,4-
DNK molekulasidagi fosfosiefir bog’lar sonini aniqlang. 
A) 718 B) 598 C) 898 D) 358 
223. 4 ta noma’lum nukleotidli DNK molekulalarining 
biridan su’niy sharoitda 99 ta peptid bog’li oqsil 
molekulasi sintezlandi. Barcha DNK molekulasidagi 
nukleotidlar oqsil biosinteziga javob bo’lgan DNK 
molekulasidan 4,3 marta ko’p. 2-DNK nukleotidi 1-
DNK nukleotidlaridan 1,2 marta, 3-DNK dan 0,8 
marta, 4-DNK nukleotidlaridan 2 marta katta bo’lsa,2-
DNK molekulasini uzunligini aniqlang. 
A) 122,4 B) 153 C) 102 D) 61,2 
224. 4 ta noma’lum nukleotidli DNK molekulalarining 
biridan su’niy sharoitda 99 ta peptid bog’li oqsil 
molekulasi sintezlandi. Barcha DNK molekulasidagi 
nukleotidlar oqsil biosinteziga javob bo’lgan DNK 
molekulasidan 4,3 marta ko’p. 2-DNK nukleotidi 1-
DNK nukleotidlaridan 1,2 marta, 3-DNK dan 0,8 
marta, 4-DNK nukleotidlaridan 2 marta katta bo’lsa,3-
DNK molekulasini uzunligini aniqlang. 
A) 122,4 B) 153 C) 102 D) 61,2 
( ) 
225. 4 ta noma’lum nukleotidli DNK molekulalarining 
biridan su’niy sharoitda 99 ta peptid bog’li oqsil 
molekulasi sintezlandi. Barcha DNK molekulasidagi 

---

29 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
nukleotidlar oqsil biosinteziga javob bo’lgan DNK 
molekulasidan 4,3 marta ko’p. 2-DNK nukleotidi 1-
DNK nukleotidlaridan 1,2 marta, 3-DNK dan 0,8 
marta, 4-DNK nukleotidlaridan 2 marta katta bo’lsa, 
oqsil biosintezida ishtrok etgan DNK molekulasini 
uzunligini aniqlang. 
A) 122,4 B) 153 C) 102 D) 61,2 
226. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 3-DNKdagi nukleotidlar sonini 
aniqlang. 
A) 1050 B) 840 C) 630 D) 920 
227. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 1-DNKdagi nukleotidlar sonini 
aniqlang. 
( )
A) 1050 B) 840 C) 630 D) 920 
228. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 2-DNKdagi nukleotidlar sonini 
aniqlang. 
A) 1050 B) 840 C) 630 D) 920 
229. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 3-DNKdagi peptid bog’lar sonini 
aniqlang. 
A) 174 B) 139 C) 104 D) 149 
230. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 1-DNKdagi peptid bog’lar sonini 
aniqlang. 
A) 174 B) 139 C) 104 D) 149 
231. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 2-DNKdagi peptid bog’lar sonini 
aniqlang. 
A) 174 B) 139 C) 104 D) 149 
232. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 3-DNKdagi aminokislatalar sonini 
aniqlang. 
A) 175 B) 140 C) 105 D) 150 
233. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 1-DNKdagi aminokislatalar sonini 
aniqlang. 
A) 175 B) 140 C) 105 D) 150 
234. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 2-DNKdagi aminokislatalar sonini 
aniqlang. 
A) 175 B) 140 C) 105 D) 150 
235. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 1-DNK molekulasini uzunligini 
aniqlang. (10 ta nukleotid oralig’i 3,4 nm hisoblanadi) 
A) 107,1 B) 142,8 C) 178,5 D) 163,2 
236. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 

---

30 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
marta ko’p bo’lsa, 2-DNK molekulasini uzunligini 
aniqlang. (10 ta nukleotid oralig’i 3,4 nm hisoblanadi) 
A) 107,1 B) 142,8 C) 178,5 D) 163,2 
237. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud bo’lsa. Ulardan oqsil sintezlanishi uchun jami 
420 ta t-RNK sarflangan. 2-DNK molekulasidan oqsil 
sintezlanishi uchun sarflangan t-RNKlar soni 1-
DNKdan oqsil sintezlanishi uchun sarflangan t-
RNKlar sonidan 0,75 marta kam, 3-DNKdan oqsil 
sintezlanishi uchun sarf bo’lgan t-RNKlar sonidan 0,8 
marta ko’p bo’lsa, 3-DNK molekulasini uzunligini 
aniqlang. (10 ta nukleotid oralig’i 3,4 nm hisoblanadi) 
A) 107,1 B) 142,8 C) 178,5 D) 163,2 
238. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud. DNK molekulalarida jami 798 ta adenin 
nukleotidi bor. DNK molekulalaridagi adenin 
nukleotidlari foizlari quyidagicha 1-DNK da jami 
nukleotidlarni 20 % ni, 2-DNK da jami nukleotidlarni 
30 % ni, 3-DNK da jami nukleotidlarni 40 % ni tashkil 
qiladi. 2-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlar soni 
1-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlari sonidan 
0,5 marta kam, 3- DNK molekulasidagi adeninlar 
sonidan 0,6 marta ko’p bo’lsa, 1-DNK molekulasidagi 
timin va sitozinlar sonini yig’indisini aniqlang 
A) 315 ta B) 420 C) 525 D) 675 
239. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud. DNK molekulalarida jami 798 ta adenin 
nukleotidi bor. DNK molekulalaridagi adenin 
nukleotidlari foizlari quyidagicha 1-DNK da jami 
nukleotidlarni 20 % ni, 2- DNK da jami nukleotidlarni 
30 %ni, 3- DNK da jami nukleotidlarni 40 % ni tashkil 
qiladi. 2-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlar soni 
1-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlari sonidan 
0,5 marta kam, 3-DNK molekulasidagi adeninlar 
sonidan 0,6 marta ko’p bo’lsa, 2-DNK molekulasidagi 
timin va sitozinlar sonini yig’indisini aniqlang 
A) 315 B) 420 C) 525 D) 675 
240. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud. DNK molekulalarida jami 798 ta adenin 
nukleotidi bor. DNK molekulalaridagi adenin 
nukleotidlari foizlari quyidagicha 1-DNK da jami 
nukleotidlarni 20 % ni, 2-DNK da jami nukleotidlarni 
30 % ni, 3-DNK da jami nukleotidlarni 40 % ni tashkil 
qiladi. 2-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlar soni 
1-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlari sonidan 
0,5 marta kam, 3-DNK molekulasidagi adeninlar 
sonidan 0,6 marta ko’p bo’lsa, 3-DNK molekulasidagi 
timin va sitozinlar sonini yig’indisini aniqlang 
A) 315 B) 420 C) 525 D) 675 
241. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud. DNK molekulalarida jami 798 ta adenin 
nukleotidi bor. DNK molekulalaridagi adenin 
nukleotidlari foizlari quyidagicha 1-DNK da jami 
nukleotidlarni 20 % ni, 2-DNK da jami nukleotidlarni 
30 %ni, 3-DNK da jami nukleotidlarni 40 % ni tashkil 
qiladi. 2-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlar soni 
1-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlari sonidan 
0,5 marta kam, 3-DNK molekulasidagi adeninlar 
sonidan 0,6 marta ko’p bo’lsa, 1-DNK molekulasidagi 
kimyoviy bog’lar sonini aniqlang. 
A) 1447 B) 819 C) 1008 D) 1846 
242. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud. DNK molekulalarida jami 798 ta adenin 
nukleotidi bor. DNK molekulalaridagi adenin 
nukleotidlari foizlari quyidagicha 1-DNK da jami 
nukleotidlarni 20 % ni, 2-DNK da jami nukleotidlarni 
30 % ni, 3-DNK da jami nukleotidlarni 40 % ni tashkil 
qiladi. 2-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlar soni 
1-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlari sonidan 
0.5 marta kam, 3-DNK molekulasidagi adeninlar 
sonidan 0,6 marta ko’p bo’lsa, 2-DNK molekulasidagi 
kimyoviy bog’lar sonini aniqlang. 
A) 1447 B) 819 C) 1008 D) 1846 
243. 3 xil noma’lum nukleotidli DNK molekulasi 
mavjud. DNK molekulalarida jami 798 ta adenin 
nukleotidi bor. DNK molekulalaridagi adenin 
nukleotidlari foizlari quyidagicha 1-DNK da jami 
nukleotidlarni 20 % ni, 2-DNK da jami nukleotidlarni 
30 % ni, 3-DNK da jami nukleotidlarni 40 % ni tashkil 
qiladi. 2-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlar soni 
1-DNK molekulasidagi adenin nukleotidlari sonidan 
0,5 marta kam, 3-DNK molekulasidagi adeninlar 
sonidan 0,6 marta ko’p bo’lsa, 2-DNK molekulasidagi 
kimyoviy bog’lar sonini aniqlang. 
A) 2203 B) 1155 C) 1008 D) 1846 
( ) 
244. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil; 6) 
riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
O
OH
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
OH
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
OH
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1,4,5,6,8 B) 2,3,7,8 C) 2,4,5,7,8 D) 1,5,7,8 
245. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’lmaydi? 

---

31 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
NH
N
N
NH
2
N
H
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
NH
N
N
O
NH
2
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
1 2 3
4 5 6
A) 2,3,4,5 B) 1,3,4,6 C) 2,3,5,6 D) 1,2,4,5 
246. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenine; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil;
6) riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
H
3
C
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1,3,4,6,8 B) 2,3,4,7,8 C) 1,4,5,7,8 D) 2,4,5,6,8 
247. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
NH
O
O
N
H
H
3
C
NH
O
O
N
H
NH
N
N
O
NH
2
N
H
1 2 3
4 5 6
A) 2,3,4,5 B) 1,3,4,6 C) 2,3,5,6 D) 1,2,4,5 
248. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
1 2 3
4 5 6
NH
N
N
NH
2
N
H
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 1,2,3,6 B) 1,2,5,6 C) 1,4,5,6 D) 1,3,4,5 
249. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
NH
O
O
N
H
H
3
C
NH
O
O
N
H
NH
N
N
O
NH
2
N
H
1 2 3
4 5 6
A) 2,3,4,5 B) 1,3,4,6 C) 2,3,5,6 D) 1,2,4,5 
250. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil; 6) 
riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
O
OH
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
OH
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
OH
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 2,4,5,7,8 B) 1,4,5,6,8 C) 1,3,4,7,8 D) 2,3,5,6,8 
251. Quyidagi molekulalardan qaysilari DNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 

---

32 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
1 2 3
4 5 6
NH
N
N
NH
2
N
H
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 1,2,3,6 B) 1,2,5,6 C) 1,4,5,6 D) 1,3,4,5 
252. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenin; 2) uratsil; 3) timin; 4) sitozin; 5) guanin;
6) dezoksiriboza; 7) riboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
H
3
C
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 2,3,4,6,8 B) 1,3,5,6,8 C) 2,4,5,7,8 D) 1,4,5,7,8 
253. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil;
6) riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
N
N
O
NH
2
N
NH
O
O
N
O
OH
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
O
OH
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
OH
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 2,3,5,7,8 B) 1,2,4,6,8 C) 2,4,6,7,8 D) 1,2,5,6,8 
254. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’lmaydi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil;
6) riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota 
NH
O
O
H
3
C
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 2,3,4,6 B) 2,3,4,7,8 C) 1,5,6 D) 1,3,7 
255. Quyidagi molekulalardan qaysilari DNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
1 2 3
4 5 6
NH
N
N
NH
2
N
H
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
NH
N
N
O
NH
2
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 1,2,3,5,6 B) 1,3,4,5,6 C) 1,3,4,5 D) 1,2,4,5 
256. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi? 1) adenin; 2) guanin;
3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil; 6) riboza; 7) 
dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 

---

33 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
NH
O
O
N
O
OH
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
OH
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
OH
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1,4,5,6,8 B) 2,3,4,7,8 C) 2,4,5,7,8 D) 1,3,5,6,8 
257. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’lmaydi? 
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
1 2 3
4 5 6
NH
N
N
NH
2
N
H
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 1, 2, 3, 6 B) 1, 2, 5, 6 C) 3, 5 D) 4, 5 
258. Quyidagi molekulalardan qaysilari DNK 
gidrolizida hosil bo’lmaydi? 
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
1 2 3
4 5 6
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
NH
N
N
O
NH
2
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 2, 3, 4, 5 B) 1, 2 C) 2, 5 D) 1, 6 
259. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenin; 2) sitozin; 3) timin; 4) guanin;5) uratsil; 6) 
riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
N
NH
2
O
N
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 2,3,5,7,8 B) 1,2,4,7,8 C) 2,4,5,7,8 D) 1,4,5,6,8 
260. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’lmaydi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil;
6) riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
H
3
C
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1, 2, 3 B) 4, 5, 6 C) 1, 2, 3, 7, 8 D) 3, 4, 6 
261. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil;
6) riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 

---

34 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
NH
O
O
N
H
3
C
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 2,3,5,6,8 B) 2,3,4,6,8 C) 1,2,3,7,8 D) 1,2,4,7,8 
262. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
1 2 3
4 5 6
NH
N
N
NH
2
N
H
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 1,2,3,6 B) 1,2,5,6 C) 1,4,5,6 D) 1,3,4,5 
263. Quyidagi molekulalardan qaysilari DNK 
gidrolizida hosil bo’lmaydi? 
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
1 2 3
4 5 6
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
NH
N
N
O
NH
2
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 2, 3, 4, 5 B) 1, 2 C) 2, 5 D) 1, 6 
264. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
1 2 3
4 5 6
NH
N
N
NH
2
N
H
N
NH
2
O
N
H
NH
O
O
N
H
NH
N
N
O
NH
2
N
H
NH
O
O
N
H
H
3
C
A) 1,2,3,5,6 B) 1,3,4,5,6 C) 1,3,4,5 D) 1,2,4,5 
265. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’lmaydi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil;
6) riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
O
OH
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
OH
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
OH
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1, 4, 5, 6, 8 B) 2, 3, 7 C) 1, 3, 4, 5 D) 2, 3, 5 
266. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’lmaydi?
1) adenin; 2) guanin; 3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil; 6) 
riboza; 7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
H
3
C
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1, 2, 3 B) 4, 5, 6 C) 1, 2, 3, 7, 8 D) 3, 4, 6 

---

35 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
267. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi?
1) adenin; 2) uratsil; 3) timin; 4) sitozin; 5) guanin;
6) dezoksiriboza; 7) riboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
H
3
C
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 2,3,4,6,8 B) 1,3,5,6,8 C) 2,4,5,7,8 D) 1,4,5,7,8 
268. Quyidagi molekulalardan qaysilari RNK 
gidrolizida hosil bo’ladi? 
O
OH
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
N
NH
2
O
N
H
O
H
OH
H
H
H
CH
2
H
HO
OH
NH
O
O
N
H
H
3
C
NH
O
O
N
H
NH
N
N
O
NH
2
N
H
1 2 3
4 5 6
A) 2,3,4,5 B) 1,3,4,6 C) 2,3,5,6 D) 1,2,4,5 
269. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’lmaydi? 1) adenin; 2) guanin;
3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil; 6) riboza;
7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
O
OH
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
OH
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
OH
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1, 4, 5, 6, 8 B) 2, 3, 7 C) 1, 3, 4, 5 D) 2, 3, 5 
270. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi? 1) adenin; 2) guanin;
3) timin; 4) sitozin; 5) uratsil; 6) riboza;
7) dezoksiriboza; 8) fosfat kislota. 
NH
O
O
H
3
C
N
O
H
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
H
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
NH
N
N
O
NH
2
N
O
H
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1,3,4,6,8 B) 2,3,4,7,8 C) 1,4,5,7,8 D) 2,4,5,6,8 

---

36 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
271. Quyidagi fragment gidrolizidan qanday 
molekulalar hosil bo’ladi? 1) adenin; 2) guanin; 3) 
timin; 4) sitozin; 5) uratsil; 6) riboza; 7) dezoksiriboza; 
8) fosfat kislota. 
NH
O
O
N
O
OH
O
H
H
H
CH
2
H
P
O
OH
N
NH
2
O
N
O
OH
O
H
H
H
H
P
O
OH
O
N
N
N
NH
2
N
O
OH
H
H
H
H
O
P
O
OH
O
A) 1,4,5,6,8 B) 2,3,7,8 C) 2,4,5,7,8 D) 1,5,7,8 

---

37 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
ENERGIYA ALMASHINUVI. FOTOSINTEZ. XEMOSINTEZ 
Glukozaning parchalanishi 
C
6
H
12
O
6
+ 6O
2
→ 6CO
2 
+ 6H
2
O + 2800 kJ. 
AMF – adenozinmonofosfat (adenin, riboza, 1 ta fosfat kislota) 
ADF – adenozindifosfat (adenin, riboza, 2 ta fosfat kislota) 
ATF – adenozintrifosfat (adenin, riboza, 3 ta fosfat kislota) 
ATF hosil bo’lishi: ADF + H
2
PO
4
+ 40 kJ = ATF +H
2
O 
1 molekula ATF parchalanishidan 40 kJ energiya chiqadi. 
Energiya almashinuvi bosqichlari 
(dissimilatsiya) 
1-bosqich:
Bu jarayonda biomolekulalar polimerdan monomerlargacha parchalanadi. Energiya 
100 % issiqlik tarzida tarqalib ketadi. 
2-bosqich: 
To’liqsiz yoki 
kislorodsiz 
parchalanish,
Anaerob 
nafas olish – 
glikoliz yoki 
achish. 

Bu bosqichda moddalarning fermentlar ishtirokida parchalanishi yana davom etadi. 
Masalan, mushaklarda anaerob nafas olish tufayli glukoza molekulasi 2 molekula sut 
kislotasigacha parchalanadi. Glukozaning parchalanish reaksiyalarida fosfat kislota 
va ADF ishtirok etib, ulardan parchalanish natijasida ajralgan energiya hisobiga 
ATF molekulalari hosil bo’ladi.

Achitqi zamburug’larida glukoza molekulasi kislorodsiz sharoitda etil spirti va 
karbonat angidridgacha parchalanadi. Bu jarayon spirtli achish deb yuritiladi.

Boshqa mikroorganizmlarda glikoliz jarayoni atseton, atsetat kislota va boshqalarni 
hosil qilish bilan tugaydi. Barcha hollarda glikoliz reaksiyalari bir molekula 
glukozaning parchalanishi 2 molekula ATF ni hosil qilish bilan boradi. Glukozaning 
kislorodsiz sharoitda sut kislotagacha parchalanishi tufayli ajralib chiqayotgan 
energiyaning 40 % i ATF tarkibida to’planadi, qolgani esa issiqlik energiyasi sifatida 
tarqalib ketadi. 
C
6
H
12
O
6
+2H
3
PO
4
+2ADF = 2C
3
H
6
O
3
+2ATF +2H
2
O + 200 kJ
glukoza sut kislota
200 kJ: ATF = 80 kJ (40 %); issiqlik = 120 kJ (60 %)
3-bosqich: 
Aerob nafas 
olish yoki 
kislorodli 
parchalanish 
Energiya almashinuvining bu bosqichi fermentlar yordamida tezlashtiriladi. 
Hujayrada oldingi bosqichda hosil bo’lgan moddalar kislorod ishtirokida oxirgi 
mahsulotlar — CO
2
va H
2
O gacha parchalanadi. Kislorodli nafas olish jarayonida juda 
katta miqdorda energiya ajralib chiqadi va ular ATF molekulalarida to’planadi. Ikki 
molekula sut kislotani kislorodli sharoitda to’liq parchalanishida 36 molekula ATF 
hosil bo’ladi. Demak, hujayrani energiya bilan ta’minlashda aerob nafas olish asosiy 
vazifani bajaradi. 
2C
3
H
6
O
3
+6O
2
+36ADF+36H
3
PO
4
=6CO
2
+42H
2
O+36ATF + 2600 kJ
2600 kJ: ATF = 1440 kJ (55,4 %); issiqlik = 1160 kJ (44,6 %) 
Umumiy reaksiya:
C
6
H
12
O
6
+6O
2
+38ADF+38H
3
PO
4
=6CO
2
+44H
2
O+(38ATF+1520 kJ) – 1280 kJ issiqlik 

---

38 Abituriyentlar uchun qo’llanma 

---

39 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
Fotosintez 
(assimilatsiya) 

Fotoliz – yorug’lik ta’sirida suv dissotsiyalanishi:
H
2
O → H
+
+ OH
–

Hosil bo’lgan vodorod kuchsiz bog’lar orqali vodorodni ko’chiruvchi organik birikmalar bilan birikadi:
2H
+
+ organik birikma → organik birikma H
2
Gidroksil ionlar ya’ni OH
–
esa o’zining elektronini boshqa molekulalarga beradi va erkin radikalga 
aylanadi. Radikallar o’zaro qo’shilib, suv va molekular kislorod hosil qiladi:
4OH → O
2
+ 2H
2
O 

Fotosintez jarayonida hosil bo’ladigan va atmosferani boyitadigan molekular kislorod manbai suv 
hisoblanadi. Quyosh energiyasi nafaqat suvni parchalashga balki fosfat kislota va ADF dan ATF larni 
hosil qilishga ham sarflanadi. Bu juda samarali jarayon: xloroplastlarda kislorodning ishtirokisiz, shu 
o’simlik mitoxondriyalariga nisbatan 30 marta ko’p ATF sintezlanadi. Shu yo’l bilan karbonat 
angidridni biriktirish jarayoni uchun energiya to’planadi. Bu reaksiyalarda ATF va vodorodni 
ko’chiruvchi organik birikmalardagi vodorod ishtirok etadi. 
6CO
2
+ 18ATF (720 kJ) + 12 organik birikma H
2
→ C
6
H
12
O
6
+ 6H
2
O + 18ADF + 18H
3
PO
4
+ organik 
birikma 
( )
XEMOSINTEZ. 
Temir bakteriyalari ikki valentli temirni uch valentli birikmalargacha oksidlab, hosil bo’lgan 
energiya hisobiga uglerodning anorganikbirikmalaridan organik moddalarni sintezlaydi. 
4FeCO
3
+O
2
+6H
2
O=4Fe(OH)
3
+4CO
2
+energiya 
Nitrifikator bakteriyalar organik moddalarning chirishidan hosil bo’lgan ammiakni
nitritlarga (HNO2), nitritlarni nitratlargacha (HNO3) oksidlab, shu jarayonda hosil 
bo’ladigan energiyadan foydalanadi: 
2NH
3
+3O
2
=2HNO
2
+2H
2
O+energiya 
2NHO
2
+O
2
=2HNO
3
+energiya 
Oltingugurt bakteriyalari vodorod sulfidni molekular oltingugurtga yoki sulfat kislotagacha 
oksidlab o’z tanasida oltingugurt to’playdi. Vodorod sulfid yetishmaganida bakteriyalar o’z 
tanasida to’planib qolgan oltingugurtni sulfat kislotagacha oksidlashdan ajraladigan 
energiyadan foydalanadi. 
2H
2
S+O
2
→2H
2
O+2S+energiya 
2S + 3O
2
+ 2H
2
O = 2H
2
SO
4
+energiya 
Vodorod bakteriyalari. Vodorod bakteriyalari vodorodni oksidlaydi.
2H
2
+O
2
=2H
2
O+energiya 

---

40 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
MAVZUGA DOIR MASALALAR ISHLASH 
1-masala. Dissimilatsiya jarayonida bir necha molekula glukoza oksidlandi va 15 molekula CO
2
hosil bo’ldi. 
Sintezlangan ATF miqdorini aniqlang. 
Yechilishi: 
C
6
H
12
O
6
+ 6O
2
= 6CO
2
+ 6H
2
O + 2800 kJ 
Reaksiyaga binoan, bir molekula glukoza oksidlansa, 6 molekula CO
2
hosil bo’ladi. Masalada 15 molekula 
CO
2
hosil bo’lgan deyilmoqda, shu orqali qancha molekula glukoza oksidlanganligini topamiz. 
6 mol --------- 1 mol glukoza 
15 mol ------- x=2,5 molekula glukoza oksidlangan ekan.
Energiya almashinuvining ikkinchi aerob bosqichida bir molekula glukozaning kislorod ishtirokida 
parchalanishi natijasida 36 molekula ATF hosil bo’ladi. Biz yuqorida 2,5 molekula oksidlanganligini topdik.
Shunga ko’ra:
1------------36 
2,5----------x= 90 molekula ATF sintezlangan ekan. 
2-masala. Dissimilatsiya jarayonida bir necha molekula glukoza to’liq parchalandi. Bu jarayonga 95 
molekula ADF sarflandi. Necha molekula CO
2
hosil bo’lishini aniqlang. 
Yechilishi:
Glukozaning parchalanish reaksiyalarida ADF va fosfat kislota ishtirok etadi, parchalanish natijasida 
ajralib chiqqan energiya hisobiga ATF molekulasi hosil bo’ladi. Bir molekula ATF hosil bo’lishi uchun bir 
molekula ADF va shuncha fosfat kislota sarflanadi.
Bir molekula glukoza to’liq parchalanganda 38 molekula ATF hosil bo’ladi. Ya’ni, shuncha ADF sarflangan. 
95 molekula ADF sarflansa, 95 molekula ATF hosil bo’ladi. Bir molekula glukozani to’liq parchalanishidan 38 
molekula ATF hosil bo’lsa, 95 molekula ATF hosil bo’lishi uchun qancha glukoza molekulasi to’liq 
parchalanganligi topiladi.
38----------1
95----------x=2,5 
Yuqoridagi reaksiyaga binoan, bir molekula glukozaning parchalanishidan 6 molekula CO
2
hosil bo’lsa, 2,5 
molekula glukozaning parchalanishidan qancha CO
2
hosil bo’lishini topamiz. 
1-------------6 
2,5---------------x = 15 molekula CO
2
hosil bo’ladi. 
3-masala. Besh molekula sut kislotaning aerob parchalanishi tufayli ATF molekulalariga bog’lanadigan 
energiyaning miqdorini toping. 
Yechilishi:
Bir molekula glukoza molekulasining parchalanishidan ikki molekula sut kislota hosil bo’ladi. Ikki 
molekula sut kislotaning aerob (kislorodli) sharoitda to’liq parchalanishida 36 molekula ATF hosil bo’ladi. Bu 
degani ikki molekula sut kislotaning to’liq parchalanishidan hosil bo’lib, ATF molekulalariga bog’lanadigan 
energiya miqdoriga teng. Shunga ko’ra, 5 molekula sut kislotaning parchalanishidan hosil bo’lib ATF 
molekulalariga bog’lanadigan energiya miqdorini topamiz.
2---------------1440 
5---------------x =3600 kJ ga teng ekan. 
4-masala. Glikoliz reaksiyasi natijasida qancha molekula ATF da to’plangan energiya miqdorini belgilang. 
Yechilishi:
Glikoliz (kislorodsiz parchalanish) reaksiyasi natijasida 2 molekula ATF hosil bo’ladi. Bir molekula ATF 
hosil bo’lishi uchun 40 kJ energiya sarflanadi. Demak, 2 molekula ATF da to’planadigan energiya miqdori 80 kJ 
bo’lar ekan. 
5-masala. 660 g glukoza sintezlanishi uchun sarflanadigan ATF energiyasi miqdorini (kj) aniqlang. 
Yechilishi:
Fotosintez reaksiyasiga ko’ra:
6CO
2
+ 18ATF (720 kJ) + 12 organik birikma H
2
→ C
6
H
12
O
6
+ 6H
2
O + 18ADF + 18H
3
PO
4
+ organik birikma 
Bir molekula glukoza 180 gramm. Bir molekula ATF da bog’langan energiya miqdori 40 kj. Reaksiyaga 
ko’ra, 18 molekula ATF da bog’langan energiya miqdori 720 kJ ekan. 180 g glukozada sintezlanishi uchun 720 kJ 
energiya sarflansa, 660 g glukoza sintezi uchun sarflanadigan energiya miqdorini topamiz. 

---

41 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
180 g ------------720 kJ 
660 g ------------ x = 2640 kJ ga teng ekan. 
6-masala. 900 g glukoza hosil bo’lishi uchun qancha ATF sarflanadi (a) va shuncha glukozaning 
parchalanishi uchun qancha ADF kerak bo’ladi (b)? 
Yechilishi:
Yuqoridagi masalaning yechilishiga o’xshash bo’lib, 180 g glukoza hosil bo’lishiga 18 molekula ATF 
sarflansa, 900 g glukoza sinteziga qancha molekula ATF sarflanishini topamiz.
180 g -----------18
900 g ----------- x = 90 molekula ATF sarflanar ekan (a).
Endi 180 g glukoza parchalanishi uchun 38 molekula ADF sarflansa, 900 g glukoza parchalanishi uchun 
qancha ADF kerakligini topamiz.
180 g ----------- 38 
900 g ----------- x =190 molekula ADF kerak ekan (b). 
7-masala. 1620 g glukozaning hosil bo’lishi uchun qancha molekula CO
2
kerak? 
Yechilishi:
6 masalada keltirilgan fotosintez reaksiyasiga binoan, 1 molekula, ya’ni 180 g glukozaning hosil bo’lishi 
uchun 6 molekula CO
2
sarflansa, 1620 g glukoza uchun qancha molekula CO
2
kerakligini topamiz.
1620
g --------- 6 
1620 g -------- x = 54 molekula CO
2 
kerak. 
8-masala. O’simlik hujayrasi mitoxondriylarida ma’lum vaqt davomida 1440 kJ energiya ATFda jamlandi. 
Shu muddat ichida xloroplastlarda hosil bo’lgan ATF necha molekula glukoza sintez bo’lishiga yetadi? 
A) 40 B) 38 C) 60 D) 30 
Yechilishi:
O’simlik mitoxondriyasida 1440 kj energiya ATF da jamlandi. Buncha miqdor energiya 36 molekula ATF 
da to’plangan degani. Demak, o’simlik mitoxondriyasida 36 molekula ATF hosil bo’lgan bo’lsa, xuddi shu vaqt 
oralig’ida xloroplastlarda quyosh energiyasi hisobiga mitoxondriyadagidan 30 marta ko’p ATF hosil bo’lgan. 36 x 
30 = 1080 molekula hosil bo’lgan ekan. Fotosintez reaksiyasiga ko’ra bir molekula glyukoza sintezi uchun 18 
molekula ATF sarflansa, 1080 molekula 60 molekula glyukoza sinteziga yetadi.
1080/18=60. To’g’ri javob - С variant. 
9-masala. O’simlik bargida fotoliz jarayonidan so’ng 20 ta gidroksil ionlari hosil bo’ldi. Hosil bo’lgan 
vodorod ionlari qorong’ulik fazasiga yo’naltirilsa’ shu fazada glyukozadan tashqari qancha (mol) fosfat kislota (I) 
hamda dastlabki fotoliz jarayonidan so’ng yana necha (gr) suv (II) hosil bo’lishini aniqlang. 
A) I-20; II-200 B) I-20; II-180 C) I-15; II-200 D) I-15; II-180 
Yechilishi: 
Yorug’lik ta’sirida suvning dissotsialanishi fotoliz deyiladi. H
2
O = H
+ 
+ OH
− 
2H
+
+ organik birikma → organik birikma H
2
4OH → O
2 
+ 2H
2
O 
Masalaga ko’ra 20 ta gidroksil ionlari hosil bo’lgan. Demak 20 ta suv molekulasi dissotsialangan.
20 H
2
O → 20 H
+
+ 20 OH-
20 H
+
+ organik birikma → 10 organik birikma H
2 
20 OH → 5 O
2
+ 10 H
2
O 
Demak, dastlab fotoliz jarayonidan so’ng 10 molekula yoki 180 gr suv hosil bo’lgan. (II) 
Hosil bo’lgan vodorod ionlari uglevod sintezi uchun qorong’ulik fazasiga yo’naltirilsa, hosil bo’ladigan fosfat 
kislota topamiz. 
6CO
2
+ 18ATF (720 kJ) + 12 organik birikma H
2
→ C
6
H
12
O
6
+ 6H
2
O + 18ADF + 18H
3
PO
4
+ organik birikma.
Fotosintez jarayonida 12 organik birikma tutgan H
2
ishtirok etganda 18 mol fosfat kislota hosil bo’lsa, 
dastlabki fotoliz natijasida 10 molekula H
2
hosil bo’lgan. 10 molekula H
2
dan 15 mol (10x18/12=15) fosfat kislota 
hosil bo’ladi (I). 
To’g’ri javob - D variant. 
( ) 

---

42 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
MAVZUGA DOIR MASALALAR 
1. Anaerob parchalanish reaksiyasida glukozaning sut 
kislotasigacha parchalanishi natijasida ajralib 
chiqayotgan energiyaning necha foizi issiqlik 
energiyasi sifatida tarqalib ketadi? 
A) 40 B) 50 C) 60 D) 70 
2. Glikoliz jarayonida qanday birikmalar hosil bo’lishi 
mumkin? 
1) CO
2
va H
2
O; 2) sut kislota; 3) atseton;
4) atsetat kislota; 5) albumin 
A) 1, 2, 3 B) 1, 2, 3, 4
C) 2, 3, 4 D) 2, 3, 4, 5 
3. Glikoliz reaksiyalari natijasida qancha molekula 
ATF hosil bo’ladi? 
A) 1 B) 2 C) 36 D) 38 
4. Bir molekula glukoza sintezlash uchun qancha CO
2
(a) va ATF (b) sarflanadi? 
A) a - 6; b - 12 B) a - 6; b - 18 
C) a - 12; b - 18 D) a - 18; b - 6 
5. Xloroplastlarda o’simlik mitoxondriyalari-ga 
nisbatan necha marta ko’p ATF sintezlanadi? 
A) 10 B) 30 C) 18 D) 6 
6. 200 g glukoza parchalanganda qancha energiya (kJ) 
ajralib chiqadi? 
A) 3666,6 В) 3111,1 С) 2800 D) 2978,4 
7. Dissimilatsiya jarayonining ikkinchi bosqichida 
necha kJ energiya ajralib chiqadi? 
A) 100 B) 200 C) 300 D) 400 
8. Glukoza parchalanganishidan hosil bo’lgan umumiy 
energiyaning necha foizi aerobli nafas olish bosqichida 
ajraladi? 
A) 92,86 B) 7,14 C) 100 D) 51,43 
9. Achitqi zamburug’idagi glikoliz jarayonida necha kJ 
energiya ADF va fosfat kislotani o’zaro bog’lash uchun 
sarflanadi? 
A) 60 B) 40 С) 80 D) 200 
10. Glikoliz jarayonida bir molekula glukozaning 
parchalanishidan hosil bo’lgan energiyaning necha kJ 
issiqlik tarzida tarqalib ketadi? 
A) 80 B) 100 C) 120 D) 140 
11. Energiya almashinuvining tayyorgarlik bosqichida 
ajralgan energiyaning necha foizi ATF tarkibida 
to’planadi? 
A) 100 B) 55,4 С) 40 D) 0 
12. n molekula glukozaning parchalanishi-dan 27 
molekula H
2
O hosil bo’lganligi ma’lum bo’lsa, 
jarayonda hosil bo’lgan ATF molekulasi miqdorini 
aniqlang. 
A) 148 В) 171 С) 154 D) 162 
13. Dissimilatsiya jarayonida 4 molekula glukoza 
ishtirok etgan bo’lib, ularning 1 molekulasi to’liq 
parchalangan. Natijada necha molekula CO
2
(a) va 
necha molekula ATF (b) hosil bo’lganligini aniqlang. 
A) a-6, b-44, B) a-0, b-42; 
C) a-18, b-l 14; D) a-6, b-46. 
14. 150 g glukoza hosil bo’lishi uchun necha kJ ATF 
energiya sarflanishini hisoblang. 
A) 720 B) 600 C) 360 D) 340 
15. Aerob nafas olish jarayonida rezavor ismaloqda 47 
molekula ATF hosil bo’lgan. Huddi shu o’simlik 
xloroplastlarida hosil bo’lgan ATF energiyasini (kJ) 
hisoblang. 
A) 45600 B) 64500 С) 56400 D) 75200 
16. 756 g glukoza fermentlar ishtirokida aerob 
sharoitda bosqichma-bosqich parchalansa qancha 
energiya (kJ) hosil bo’ladi? 
A) 3000 В) 11760 С) 10360 D) 2800 
17. 180 g glukoza fermentlar ishtirokida aerob 
sharoitda bosqichma-bosqich parchalansa qancha 
energiya (kJ) hosil bo’ladi? 
A) 2800 В) 3000 С) 1540 D) 3500 
18. Anaerob nafas olish jarayonida sitoplazmada 14 
molekula sut kislota hosil bo’ladi. Parchalangan 
glukozaning miqdorini (g) aniqlang. 
A) 1800 B) 900 C) 1260 D) 180 
19. 180 g glukozaning anaerob parchalanishida qancha 
energiya (kJ) ajraladi? 
A) 2800 B) 80 C) 200 D) 40 
20. Hujayrada energetik almashinuv jarayonida 45 mol 
CO
2
hosil bo’lgan. Parchalangan glukozaning 
miqdorini (mol) aniqlang. 
A) 7,5 В) 180 С) 6 D) 4,5 
21. Dissimilatsiya jarayonida 2,5 molekula glukoza 
to’liq parchalandi. Sintezlangan ATF (a) va hosil 
bo’lgan CO
2
(b) miqdorini aniqlang. 
A) a-95, b-15; В) a-105, b-12; 
С) a-100, b-14; D) a-90, b-6. 
22. 660 g glukoza sintezlanishi uchun sarflanadigan 
ATF energiyasi miqdorini (kJ) aniqlang 
A) 2640 В) 5573 С) 10267 D) 1520 
23. Dissimilatsiya jarayonida 7 mol glukoza 
parchalangan. Agar 2 mol glukoza to’liq parchalangan 
bo’lsa, qancha (mol) ATF sintezlangan? 
A) 86 B) 82 C) 72 D) 78 
24. To’rt molekula sut kislotaning aerob 
parchalanishida hosil bo’lgan energiyaning necha foizi 

---

43 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
issiqlik sifatida tarqalib ketadi? 
A) 40 В) 60 С) 55,4 D) 44,6 
25. Dissimilatsiya jarayonida bir necha molekula 
glukoza to’liq parchalandi. Bu jarayonga 95 molekula 
ADF sarflandi. Necha molekula CO
2
hosil bo’lishini 
aniqlang. 
A) 27 В) 16 С) 15 D) 30 
26. Dissimilatsiya jarayonida bir necha molekula 
glukoza to’liq parchalandi. Natijasida 95 molekula ATF 
sintezlandi. Parchalangan glukozaning miqdorini 
aniqlang. 
A) 5 B) 2,63 C) 2,5 D) 3 
27. Dissimilatsiya jarayonida 7 mol glukoza 
parchalangan. Agar 2 mol glukoza to’liq parchalangan 
bo’lsa, necha mol sut kislota hosil bo’ladi? 
A) 10 В) 5 С) 14 D) 7 
28. Energetik almashinuvning aerob (a) va anaerob (b) 
bosqichlarida hosil bo’lgan energiyaning necha foizi 
ATF molekulalariga bog’lanadi? 
A) a-40; b-40 В) a-51,4; b-60 
С) a-55,4; b-40 D) a-60; b-40 
29. To’rt molekula sut kislotasining aerob 
parchalanishida hosil bo’lgan energiyaning necha foizi 
ATF tarkibida to’planadi? 
A) 44,6 B) 55,4 C) 40 D) 60 
30. Dissimilatsiya jarayonida bir necha molekula sut 
kislota oksidlandi va 15 molekula CO
2
hosil bo’ldi. Bu 
jarayonda qancha ATF sintezlandi? 
A) 95 B) 100 C) 185 D) 90 
31. Energetik almashinuvning aerob bosqichida 
issiqlik tarzida tarqalgan energiya (a) miqdori va ATF 
molekulasiga bog’lanadigan energiya (b) miqdorini 
aniqlang. 
A) a-1280, b-1520 B) a-1360, b-1440 
C) a-1280. b-1440 D) a-1160, b-1440 
32. Energetik almashinuv jarayonining anaerob (a) va 
aerob (b) bosqichlarida hosil bo’lgan energiyaning 
necha foizi issiqlik sifatida tarqalib ketadi? 
A) a-40, b-60 B) a-55,4; b-44,6 
C) a-60, b-44,6 D) a-60; b-40 
33. Ikki molekula sut kislotasining aerob sharoitda 
parchalanishi natijasida hosil bo’lgan energiyaning 
necha foizi ATF molekulasiga bog’lanadi (a), necha 
foizi issiqlik energiyasi tarzida tarqab ketadi (b)? 
A) a-44,6; b-55,4 B) a-60, b-40 
C) a-55,4; b-44,6 D) a-40, b-60 
34. Besh molekula sut kislotasining aerob 
parchalanishi tufayli ATF molekulalariga 
bog’lanadigan energiyaning miqdorini aniqlang. 
A) 3600 B) 6500 C) 5200 D) 7000 
35. Ikki molekula sut kislotaning to’liq 
parchalanishida issiqlik tarzida tarqaladigan 
energiyaning miqdorini aniqlang 
A) 1120 В) 1680 С) 1440 D) 1160 
36. Glikoliz reaksiya natijasida ATF molekulasida 
to’planadigan energiya miqdorini (kJ) belgilang. 
A) 40 kJ В) 200 kJ C) 120 kJ D) 80 kJ 
37. Yorug’lik cncrgiyasi hisobiga sebarga o’simligi 
hujayrasida 1140 ta ATF sintezlangan bo’lsa, shu 
vaqtning o’zida aerob sharoitda sintezlangan ATF 
miqdorini aniqlang. 
A) 38 В) 32 С) 30 D) 36 
38. Dissimilatsiya jarayonida glukoza to’liqsiz va to’liq 
parchalanishi natijasida 10 molekula sut kislota va 30 
molekula CO
2
hosil bo’ldi. Ushbu jarayonlarda ajralib 
chiqqan energiya miqdorini (kj) aniqlang. 
A) 7000 В) 200 С) 15000 D) 8000 
39. 900 g glukozaning hosil bo’lishi uchun qancha ATF 
sarflanadi? 
A) 90 В) 426 С) 190 D) 18 
40. Ikki molekula sut kislotasining to’liq 
parchalanishida issiqlik tarzida tarqaladigan energiya 
miqdorini aniqlang. 
A) 1440 В) 1160 С) 1680 D) 1120 
41. 1 kg glukozaning hosil bo’lishiga sarflanadigan 
ATF miqdorini aniqlang. 
A) 190 В) 38 С) 100 D) 180 
42. 238,5 g glukoza sintezlanishi uchun sarflangan 
ATF energiyasi miqdori shuncha og’irlikdagi 
glukozaning chala parchalanishidan hosil bo’lgan 
energiya miqdoridan qancha ko’p? 
A) 954 В) 265 С) 689 D) 1219 
43. 436,4 g glukozaning to’liq parchalanishi tufayli 
qancha miqdordagi energiya (kJ) ATF molekulasi bilan 
bog’lanadi? 
A) 3685,16 B) 3102,3 C) 6788,4 D) 3491,2 
44. 380 g glukozaning aerob sharoitda parchalanishi 
natijasida hosil bo’lgan energiyaning qancha miqdori 
(kJ) issiqlik energiyasi tarzida tarqalib ketadi? 
A) 2448,9 В) 5911,1 С) 253,3 D) 2702,2 
46. 380 g glukozaning anaerob sharoitda parchalanishi 
natijasida hosil bo’lgan energiyaning qancha miqdori 
(kJ) issiqlik energiyasi tarzida tarqalib ketadi? 
A) 2448,9 B) 5911,1 C) 253,3 D) 2702,2 
47. Oshqovoqning barg hujayralaridagi 
mitoxondriyalarda ma’lum miqdordagi glukozaning 
parchalanishidan 22,4 molekula ATF hosil bo’ldi. Ayni 
vaqtda o’simlik xloroplastlarida hosil bo’lgan ATF 
energiyaning barchasi fotosintez uchun sarflangan 
bo’lsa, hosil bo’lgan glukoza miqdorini (mol) toping. 
A) 1,24 B) 37,3 C) 17,8 D) 13,2 

---

44 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
48. Achitqi zamburug’ida energetik almashinuvning 
anaerob bosqichida 90 g glukozaning parchalanishidan 
hosil bo’ladigan sut kislotasining (a) va ATF 
molekulasining miqdorini (b) toping. 
A) a-2; b-2 B) a-0; b-2 C) a-1; b-1 D) a-0; b-1 
49. Uchadigan qushlar ko’krak mushak-larining 
mitoxondriyalarida ma’lum miqdorda glukoza 
parchalangan. Buning uchun aerob bosqichda 81 
molekula fosfat kislota ishtirok etganligi aniq 
bo’lsa, hosil bo’lgan CO
2
miqdorini (a) va anaerob 
bosqichda sarflangan ADF miqdorini (b) hisoblang. 
A) a-12,8; b-4,5 B) a-13,5; b-4,5 
C) a-4,5; b-13,5 D) a-13,5; b-4,3 
50. Yorug’lik energiyasi hisobiga kungaboqar o’simligi 
hujayrasida 420 ta ATF sintezlangan bo’lsa, shu 
vaqtning o’zida aerob sharoitda sintezlangan ATF 
molekulasiga yig’ilgan energiya miqdorini (kj) 
aniqlang. 
A) 560 B) 320 C) 466,6 D) 360 
51. Energetik almashinuv jarayonida 190 molekula 
ATF va umumiy 14175 kJ energiya hosil bo’lgan bo’lsa, 
aerob bosqichning ATF da to’plangan energiya 
miqdorini (kJ) da aniqlang. 
A) 5800 B) 7600 C) 7200 D) 13000 
52. Energiya almashinuvining uch bosqichida ajralgan 
energiyaning jami miqdori 19656 kJ ni tashkil etgan 
bo’lsa, energiya almashinuvining anaerob bosqichida 
ajralgan energiyaning miqdorini (kJ) aniqlang. 
A) 1400 B) 1404 C) 9016 D) 3696 
53. Glyukozaning to’liqsiz va to’liq parchalanishidan 
8800 kJ energiya va 118 ta ATF hosil bo’ldi. Necha foiz 
glyukoza to’liq parchalangan? 
A) 60 B) 40 C) 30 D) 70 
54. Glyukoza parchalanganda 206 ta ATF hosil bo’ldi. 
To’liq parchalangan glyukoza molekulalarini hosil 
qilish uchun o’simlik 90 mol ATF sarflagan bo’lsa, 
necha mol glyukoza parchalangan? 
A) 5,42 B) 13 C) 10 D) 5 
55. Glyukoza to’liq parchalanganda 8960 kJ issiqlik 
energiyasi ajraladi. Shu glyukoza o’simlik hujayrasida 
achiganda qancha ATF hosil bo’ladi?
A) 266 B) 252 C) 14 D) 7 
56. Noma’lum massali glyukoza parchalanganda 4080 
kJ issiqlik energiyasi va 118 ATF chiqdi, glyukozaning 
necha foizi to’liq parchalanmagan? 
A) 60 B) 20 C) 80 D) 40 
57. Ma’lum bir harakat davomida muskul hujayrasida 
har daqiqada 20 kJ energiya ajralib chiqadi? Shu 
harakat bajaralishi uchun glyukoza 10 daqiqada chala, 
70 daqiqa to’liq parchalangan bo’lsa, sarflangan 
glyukoza miqdorini aniqlang. 
A) 270 g B) 1270 g C) 300 g D) 800 g 
58. 7 mol glyukoza parchalanganda 122 mol ATF hosil 
bo’ldi. To’liq parchalanmagan glyukoza molekulalarini 
hosil qilish uchun o’simlik qancha ATF sarflangan? 
A) 126 B) 57,79 C) 54 D) 72 
59. 8 mol glyukoza parchalandi. Shundan ikki moli 
to’liq parchalandi. Jami qancha ATF hosil bo’ldi? 
A) 304 B) 72 C) 88 D) 60 
60. Glyukoza parchalanganda 9320 kJ issiqlik 
energiyasi chiqdi, shu glyukozani hosil qilish uchun 
o’simlik 180 mol ATF sarfladi. Glyukozaning necha 
foizi to’liq parchalangan? 
A) 40 B) 30 C) 70 D) 60 
61. Hujayrada 1080 g glyukozaning anaerob sharoitda 
parchalanishidan hosil bo’lgan energiyaning qancha 
miqdori (kJ) issiqlik ko’rinishida ajraladi?
A) 720 B) 1160 C) 480 D) 1200 
62. Aerob bosqichda 3862,8 kj energiya issiqlik tarzida 
ajralgan bo’lsa, to’plangan enenrgiya sarflanganda 
hosil bo’lgan glyukoza qaytadan to’liq parchalansa 
necha gr CO
2 
ajraladi. 
A) 3518,6 B) 1759,3 C) 2345,4 D) 1672 
63. Glyukozaning aerob parchalanishi tufayli 190 
molekula ATF va anaerob parchalanishi tufayli 19 
molekula sut kislota hosil bo’ldi. Necha molekula 
kislorod sarflangan (a), necha molekula glyukoza aerob 
usulda parchalangan (b), necha molekula glyukoza 
anaerob sharoitda parchalangan (c), qancha energiya 
(kj) aerob bosqichda ATFning fosfat boglariga 
boglangan (d)? 
, Beruniy ATM 
64. Agar glyukozaning kislorodsiz sharoitda sut
kislotagacha parchalanishi natijasida 3860 kkal
energiya ajralgan bo’lsa, bu energiyaning qanchasi 
issiqlik sifatida tarqaladi (a) va qanchasi ATF 
tarkibida (b) to’planadi? 
65. Fotosintez jarayonida birlamchi uglevod hosil 
bo’lishi uchun C manbayini belgilang. 
A) suv B) CO2 C) kraxmal D) ATF 
66. Fotosintez jarayonida birlamchi uglevod hosil 
bo’lishi uchun H
2
manbaini belgilang. 
A) suv B) CO
2
C) kraxmal D) ATF 
67. Glukozaning to’liqsiz va to’liq parchalanishidan 
8800 kJ energiya va 118 ta ATF hosil bo’ldi. Necha foiz 
glukoza to’liq parchalangan?
A) 60 B) 40 C) 30 D) 70 
68. 7 mol glyukoza parchalanganda 122 mol ATF hosil 
bo’ldi. To’liq parchalanmagan glyukoza molekulalarini 
hosil qilish uchun o’simlik qancha ATF sarflagan?
A) 126 B) 57,79 C) 54 D) 72 
69. Glyukoza parchalanganda 206 ta ATF hosil bo’ldi. 
To’liq parchalangan glyukoza molekulalarini hosil 

---

45 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
qilish uchun o’simlik 90 mol ATF sarflagan bo’lsa, 
necha mol glyukoza parchalangan?
A) 5,42 B) 13 C) 10 D) 5 
70. Glyukoza parchalanganda 9320 kj issiqlik 
energiyasi chiqdi, shu glyukozani hosil qilish uchun 
o’simlik 180 mol ATF sarfladi. Glyukozaning necha 
foizi to’liq parchalangan.
A) 70 B) 30 C) 40 D) 60 
71. Noma’lum massali glyukoza parchalanganda 4080 
kj issiqlik energiyasi va 118 ATF chiqdi, glyukozaning 
necha foizi to’liq parchalanmagan?
A) 60 B) 20 C) 80 D) 40 
72. Glyukoza to’liq parchalanganda 8960 kj issiqlik 
energiyasi ajraldi. Shu glyukoza o’simlik hujayrasida 
achiganda qancha ATF hosil bo’ladi.
A) 266 B) 252 C) 14 D) 7 
73. Sebarga o’simligida bir vaqtning o’zida hosil bo’lgan 
umumiy ATF miqdorini 186 ga teng bo’lsa, shu 
jarayonda yorug’lik energiyasi hisobiga hosil bo’lgan 
ATF uchun sarflangan energiya miqdorini (kj) 
aniqlang? 
A) 240 B) 2800 C) 7200 D) 7440 
74. Oyoq muskullari yugurganda o’rtacha 1 minutda 
24 kJ sarflaydi. Shunday sarf bilan yugurgan odamda 
glukoza 50 minutda to’liq oksidlansa, qancha (g) 
glukoza sarflangan?
A) 540 B) 142 C) 682 D) 1350 
75. Oyoq muskullari yugurganda o’rtacha 1 minutda 
24 kJ sarflaydi. Shunday sarf bilan yugurgan odamda 
glukoza 50 minutda to’liq oksidlansa, 10 minut glikoliz 
anaerob sharoitda qancha (g) glukoza sarflangan?
A) 540 B) 142 C) 682 D) 1350 
( )
76. Oyoq muskullari yugurganda o’rtacha 1 minutda 
12 kJ sarflaydi. Shunday sarf bilan yugurgan odamda 
glukoza 10 minutda to’liq oksidlansa, qancha glukoza 
(g) sarflangan?
A) 14,2 B) 7,7 C) 108 D) 270 
77. Fotosintez jarayonida 1260 gr glukoza sintezlanishi 
uchun sarf bo’lgan ATF miqdori (a) va shuncha 
glyukoza ishtirokida sodir bo’ladigan energetik 
almashinuvning aerob bosqichida sintezlangan ATF 
miqdorini aniqlang. 
A) a-126; b-252 B) a-116; b-242 
C) a-125; b-262 D) a-226; b-225 
78. Fotosintez jarayonida 1260 gr glukoza sintezlanishi 
uchun sarf bo’lgan ATF dagi energiya miqdori (a) va 
shuncha glukoza ishtirokida sodir bo’ladigan energetik 
almashinuvning aerob bosqichida sintezlangan ATFga 
bog’lanadigan energiya miqdorini aniqlang. 
A) a-5040; b-10080 B) a-5050; b-10080
С) a-5400; b-10080 D) a-5400; b-18000 
79. 1260 gr glukoza ishtirokida sodir bo’ladigan 
energetik almashinuvning aerob bosqichida 
sintezlanadigan ATF da to’planadigan energiya 
miqdori fotosintez jarayonida shuncha glukoza 
sintezlanishi uchun sarf bo’ladigan ATF dagi 
energiyadan necha kJ ga ko’p? 
A) 5040 B) 5400 C) 5004 D) 4050 
80. Quyonsuyakning bitta hujayrasida nazariy 
jihatdan bittadan mitoxondriya va xloroplast bor. 
Yorug’ kunning ma’lum vaqtida aerob sharoitda 18 
molekula ATF sintezlangan bo’lsa, shu vaqt oralig’ida 
sintezlangan barcha ATF lar sonini toping? 
A) 559 B) 1118 C) 558 D) 1116 
81. Quyonsuyakning bitta hujayrasida nazariy 
jihatdan bittadan mitoxondriya va xloroplast bor. 
Yorug’ kunning ma’lum vaqtida aerob sharoitda 18 
molekula ATF sintezlangan bo’lsa, shu vaqt oralig’ida 
anaerob sharoitda sintezlangan ATF lar sonini toping? 
A) 541 B) 1 C) 540 D) 19 
82. Quyonsuyakning bitta hujayrasida nazariy 
jihatdan bittadan mitoxondriya va xloroplast bo’lsin. 
Yorug’ kunning ma’lum vaqtida aerob sharoitda 18 
molekula ATF sintezlangan bo’lsa, shu vaqt oralig’ida 
quyosh nuri ta’sirida sintezlangan ATF necha 
molekula glukoza sinteziga sarf bo’lgan? 
A) 30 B) 31 C) 60 D) 61 
83. Quyonsuyakning bitta hujayrasida nazariy 
jihatdan bittadan mitoxondriya va xloroplast bo’lsin. 
Yorug’ kunning ma’lum vaqtida aerob sharoitda 36 
molekula ATF sintezlangan bo’lsa, shu vaqt oralig’ida 
sintezlangan barcha ATF lar sonini toping? 
A) 559 B) 1118 C) 558 D) 1116 
84. Quyonsuyakning bitta hujayrasida nazariy 
jihatdan bittadan mitoxondriya va xloroplast bo’lsin. 
Yorug’ kunning ma’lum vaqtida aerob sharoitda 36 
molekula ATF sintezlangan bo’lsa, shu vaqt oralig’ida 
anaerob sharoitda sintezlangan ATF lar sonini toping? 
A) 1082 B) 2 C) 1080 D) 540 
85. Quyonsuyakning bitta hujayrasida nazariy 
jihatdan bittadan mitoxondriya va xloroplast bo’lsin. 
Yorug’ kunning ma’lum vaqtida aerob sharoitda 36 
molekula ATF sintezlangan bo’lsa, shu vaqt oralig’ida 
quyosh nuri ta’sirida sintezlangan ATF necha 
molekula glukoza sinteziga sarf bo’lgan? 
A) 30 B) 31 C) 60 D) 61 
86. Fotosintez jarayonida 36 molekula organik birikma 
vodorodi ishtirok etgan bo’lsa, fotoliz jarayonida necha 
molekula suv dissotsiyalangan? 
A) 36 B) 18 C) 72 D) 108 
87. Fotosintez jarayonida 72 molekula organik birikma 
vodorodi ishtirok etgan bo’lsa, fotoliz jarayonida necha 
molekula suv dissotsiyalangan? 
A) 72 B) 144 C) 36 D) 12 

---

46 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
88. Fotosintez jarayonida 18 molekula organik birikma 
vodorodi ishtirok etgan bo’lsa, fotoliz jarayonida necha 
molekula suv dissotsiyalangan? 
A) 18 B) 36 C) 72 D) 12 
89. Fotosintez jarayonida 12 molekula organik birikma 
vodorodi ishtirok etgan bo’lsa, fotoliz jarayonida necha 
molekula suv dissotsiyalangan? 
A) 12 B) 24 C) 36 D) 18 
90. Aerob bosqichda 3862,8 kj energiya issiqlik tarzida 
ajralgan bo’lsa, to’plangan energiya sarflanganda hosil 
bo’lgan glyukoza qaytadan to’liq parchalansa necha gr 
CO
2 
ajraladi. 
A) 866,9 g B) 1199,5 g C) 1759,3 g D) 264 g 
91. Fotosintezda yorug’lik ta’sirida 36 mol suv 
dissotsiyalangan bo’lsa, necha molekula kislorod 
atmosferaga ajralib chiqadi (a), vodorodni ko’chiruvchi 
organik birikmaga necha mol vodorod (b) birikadi? 
A) a-24; b-36 B) a-9; b-18
C) a-18; b-18 D) a-9; b-24 
92. 14 mol sutkislotaning aerob parchalanishi 
natijasida issiqlik sifatida ajralib chiqib ketadigan 
energiyaning ¾ qismicha energiya hosil qilish uchun 
necha gramm glukoza glikoliz natijasida parchalanishi 
kerak? 
A) 6090 B) 1827 C) 5481 D) 2030 
93. Energiya almashinuvi jarayonida 4970 kj issiqlik 
energiyasi ajralib chiqdi. Bunda glukoza to’liq va 
noto’liq parchalanishi natijasida 7 molekula sut kislota 
va 140 ta ATF molekulalari hosil bo’lgan bo’lsa, 
energiya almashinuvining dastlabki bosqichida ajralib 
chiqqan issiqlik energiyasi umumiy energiyaning 
necha foizini tashkil etadi? 
A) 0,67 B) 0,77 C) 0,33 D) 1,43
( ) 
94. Fotosintez jarayonida x molekula glukoza sinteziga 
sarflanuvchi ATF ga bog’langan energiya miqdori 1 
molekula glukozaning massasidan 8 marta ko’p bo’lsa, 
ajralib chiqan suvning miqdori ushbu jarayonga 
sarflangan voorod tashuvchi organik birikma 
miqdoridan necha marta kam? 
A) 3 B) 2 C) 6 D) 4 
95. Agar glikolizdan keyin 160 kj energiya ATF ga 
to’plangan bo’lsa, shu bosqichda hosil bo’lgan sut 
kislotalarining oksidlanishidan hosil bo’lgan suv 
nechta peptid bog’ni gidrolizlashga yetadi? 
A) 6 ta B) 18 ta C) 24 ta D) 12 ta 
96. Ba’zi mikroorganizmlarda energiya almashinuvi 
jarayonida atseton, atsetat kislota hosil bo’ladi. Bunda 
... 
A) hosil bo’lgan energiyaning 60 % i ATF tarkibida 
to’planadi 
B) 2 molekula sut kislotasi parchalanib, 36 molekula 
ATF hosil qiladi 
C) 180 g glukozaning parchalanishidan 2 molekula 
ATF hosil bo’ladi 
D) 1 molekula glukozaning oksidlanishidan 2 molekula 
ATF, H
2
O, CO
2
hosil bo’ladi 
97. 8 mol glukoza energiya almashinuvi reaksiyalariga 
kirishgan va issiqlik tarzida 6760 kJ energiya ajralgan. 
Shu jarayonda ajralib chiqqan CO
2
miqdorini (mol) 
aniqlang. 
A) 36 B) 24 C) 30 D) 18 
98. Glukoza molekulalari to’liqsiz va to’liq 
parchalangan va umumiy 9400 kJ energiya va 124 ta 
ATF sintezlangan. Shu ATF molekula-laridan nechtasi 
sitoplazmada anaerob sharoitda sintezlangan? 
A) 14 B) 10 C) 18 D) 16 
99. Glukoza molekulalari to’liqsiz va to’liq 
parchalangan, anaerob bosqichda 8 ta, aerob bosqichda 
108 ta ATF sintezlangan. Glukozaning necha % chala 
parchalangan? 
A) 42,85 B) 57,14 C) 25 D) 33,3 
100. Yunona hujayrasining mitoxondriya kristalarida 
ma’lum vaqt davomida 66 ta ATF sintezlandi. Shu vaqt 
ichida plastidalarda yorug’lik kvantlari hisobiga 
sintezlangan ATF molekulalari qanday og’irlikdagi (gr) 
glukoza sintezi uchun yetarli? 
A) 110 B) 19800 C) 20460 D) 9378 
101. To’liq parchalangan glukoza molekulalari soni, 
chala parchalangan glukozalar soniga teng va bu 
jarayonda 9000 kJ energiya ajralgan bo’lsa, shu 
energiyaning necha foizi (%) mitoxondriya 
kristalaridan issiqlik sifatida tarqalgan? 
A) 38,67 B) 50,67 C) 46,67 D) 42,67 
102. 2-bosqichda 120 kj energiya issiqlik energiyasi 
sifatida tarqalsa, 3-bosqichda issiqlik sifatida 
tarqalgan energiya (a) va xloraplastda ATF ga 
bo’glanga energiya miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-1440, b-1080 B) a-1160, b-1200
C) a-1160, b-43200 D) a-1160, b-42300
103. 2-bosqichda 60 kj energiya issiqlik energiyasi 
sifatida tarqalsa, 3-bosqichda issiqlik sifatida 
tarqalgan energiya (a) va xloraplastda ATF ga 
bo’glanga energiya miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-1440, b-1080 B) a-580, b-22200
C) a-580, b-21600 D) a-1160, b-42300 
104. 2-bosqichda 240 kj energiya issiqlik energiyasi 
sifatida tarqalsa, 3-bosqichda issiqlik sifatida 
tarqalgan energiya (a) va xloraplastda ATF ga 
bog’langa energiya miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-2800, b-25600 B) a-2220, b-43200
C) a-2320, b-86400 D) a-1160, b-84600 
105. 2-bosqichda 120 kj energiya issiqlik energiyasi 
sifatida tarqalsa, 3-bosqichda ATF da to’plangan 
energiya (a) va xloraplastda qancha molekula ATF 
hosil bo’lgan (b) aniqlang. 
A) a-1440, b-980 B) a-1160, b-1200
C) a-1440, b-1080 D)a-1160, b-1080

---

47 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
106. 2-bosqichda 360 kj energiya issiqlik energiyasi 
sifatida tarqalsa, 3-bosqichda ATF da to’plangan 
energiya (a) va xloraplastda qancha molekula ATF 
hosil bo’lgan (b) aniqlang. 
A) a-4800, b-3200 B) a-4320, b-1200
C) a-4320, b-3200 D) a-3600, b-1080 
107. 2-bosqichda 480 kj energiya issiqlik energiyasi 
sifatida tarqalsa, 3-bosqichda ATF da to’plangan 
energiya (a) va xloraplastda qancha molekula ATF 
hosil bo’lgan (b) aniqlang. 
A) a-5760, b-2280 B) a-6400, b-3200
C) a-5760, b-4320 D) a-6400, b-4460 
108. 2-bosqichda 4 ta ATF molekulasi hosil bo’lgan 
bo’lsa, 3-bosqichda necha molekula ATF molekulasi 
hosil bo’ladi (a) va shu vaqtning o’zida xloraplastlarda 
sintezlangan ATF miqdorini (b) hisoblang. 
A) a-144, b-4320 B) a-72, b-2880
C) a-108, b-3240 D) a-36, b-1080 
109. 2-bosqichda 2 ta ATF molekulasi hosil bo’lgan 
bo’lsa, 3-bosqichda necha molekula ATF molekulasi 
hosil bo’ladi (a) va shu vaqtning o’zida xloraplastlarda 
sintezlangan ATF miqdorini (b) hisoblang. 
A) a-144, b-4320 B) a-72, b-2880
C) a-108, b-3240 D) a-36, b-1080 
110. 2-bosqichda 6 ta ATF molekulasi hosil bo’lgan 
bo’lsa, 3-bosqichda necha molekula ATF molekulasi 
hosil bo’ladi (a) va shu vaqtning o’zida xloraplastlarda 
sintezlangan ATF miqdorini (b) hisoblang. 
A) a-144, b-4320 B) a-72, b-2880
C) a-108, b-3240 D) a-36, b-1080 
111. 2-bosqichda 8 ta ATF molekulasi hosil bo’lgan 
bo’lsa, 3-bosqichda necha molekula ATF molekulasi 
hosil bo’ladi (a) va shu vaqtning o’zida xloraplastlarda 
sintezlangan ATF miqdorini (b) hisoblang. 
A) a-144, b-4320 B) a-72, b-2880
C) a-108, b-3240 D) a-36, b-1080 
112. 3-bosqichda 1160 kj issiqlik energiyasi hosil 
bo’lgan bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya 
(kj) miqdorini (a) va xloraplastlarda sintezlanga 
ATFda to’plangan energiyani miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-80, b-43200 B) a-160, b-86400
C) a-120, b-64800 D) a-144, b-77760 
113. 3-bosqichda 2320 kj issiqlik energiyasi hosil 
bo’lgan bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya 
(kj) miqdorini (a) va xloraplastlarda sintezlanga 
ATFda to’plangan energiyani miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-80, b-43200 B) a-160, b-86400
C) a-120, b-64800 D) a-144, b-77760 
114. 3-bosqichda 1740 kj issiqlik energiyasi hosil 
bo’lgan bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya 
(kj) miqdorini (a) va xloraplastlarda sintezlanga 
ATFda to’plangan energiyani miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-80, b-43200 B) a-160, b-86400
C) a-120, b-64800 D) a-144, b-77760 
115. 3-bosqichda 2088 kj issiqlik energiyasi hosil 
bo’lgan bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya 
(kj) miqdorini (a) va xloraplastlarda sintezlanga 
ATFda to’plangan energiyani miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-80, b-43200 B) a-160, b-86400
C) a-120, b-64800 D) a-144, b-77760 
116. 3-bosqichda 1972 kj issiqlik energiyasi hosil 
bo’lgan bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya 
(kj) miqdorini (a) va xloraplastlarda sintezlanga 
ATFda to’plangan energiyani miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-136, b-73440 B) a-160, b-86400
C) a-120, b-64800 D) a-144, b-77760 
117. 3-bosqichda 126 molekula ATF hosil bo’lgan 
bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya (kj) 
miqdorini (a) va shu vaqtda xloraplastlarda 
sintezlangan ATF mol miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-7, b-5040 B) a-8, b-8640
C) a-5, b-2700 D) a-2, b-1080 
118. 3-bosqichda 144 molekula ATF hosil bo’lgan 
bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya (kj) 
miqdorini (a) va shu vaqtda xloraplastlarda 
sintezlanga ATF mol miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-7, b-5040 B) a-8, b-8640
C) a-5, b-2700 D) a-2, b-1080 
119. 3-bosqichda 90 molekula ATF hosil bo’lgan bo’lsa, 
2-bosqicha ATF da to’plangan energiya (kj) miqdorini 
(a) va shu vaqtda xloraplastlarda sintezlanga ATF mol 
miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-7, b-5040 B) a-8, b-8640
C) a-5, b-2700 D) a-2, b-1080 
120. 3-bosqichda 36 molekula ATF hosil bo’lgan bo’lsa, 
2-bosqicha ATF da to’plangan energiya (kj) miqdorini 
(a) va shu vaqtda xloraplastlarda sintezlanga ATF mol 
miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-7, b-5040 B) a-8, b-8640
C) a-5, b-2700 D) a-2, b-1080 
121. 3-bosqichda 162 molekula ATF hosil bo’lgan 
bo’lsa, 2-bosqicha ATF da to’plangan energiya (kj) 
miqdorini (a) va shu vaqtda xloraplastlarda 
sintezlanga ATF mol miqdorini (b) aniqlang. 
A) a-7, b-5040 B) a-8, b-8640
C) a-5, b-2700 D) a-9, b-4860 
122. Fotosintez jarayonida 180 gr glukoza sintezida 
hosil bo’lgan fosfat kislota va sarflanmay qolgan CO
2
nisbati 2:1 bo’lsa, CO
2
necha foizi sarflanmagan? 
A) 60 B) 70 C) 80 D) 90 
123. Fotosintez jarayonida 270 gr glukoza sintezida 
hosil bo’lgan fosfat kislota va sarflanmay qolgan CO
2
nisbati 2:1 bo’lsa, CO
2
necha foizi sarflanmagan? 
A) 60 B) 70 C) 80 D) 90 
( )

---

48 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
124. Fotosintez jarayonida 360 gr glukoza sintezida 
hosil bo’lgan fosfat kislota va sarflanmay qolgan CO
2
nisbati 2:1 bo’lsa, CO
2
necha foizi sarflanmagan? 
A) 60 B) 70 C) 80 D) 90 
125. Fotosintez jarayonida 540 gr glukoza sintezida 
hosil bo’lgan fosfat kislota va sarflanmay qolgan CO
2
nisbati 2:1 bo’lsa, CO
2
necha foizi sarflanmagan? 
A) 60 B) 70 C) 80 D) 90 
126. Fotosintez jarayonida 720 gr glukoza sintezida 
hosil bo’lgan fosfat kislota va sarflanmay qolgan CO
2
nisbati 2:1 bo’lsa, CO
2
necha foizi sarflanmagan? 
A) 60 B) 70 C) 80 D) 90 
127. Fotosintez jarayonida 900 gr glukoza sintezida 
hosil bo’lgan fosfat kislota va sarflanmay qolgan CO
2
nisbati 2:1 bo’lsa, CO
2
necha foizi sarflanmagan? 
A) 60 B) 70 C) 80 D) 90 
128. Fotosintez jarayonida 1080 gr glukoza sintezida 
hosil bo’lgan fosfat kislota va sarflanmay qolgan CO
2
nisbati 2:1 bo’lsa, CO
2
necha foizi sarflanmagan? 
A) 60 B) 70 C) 80 D) 90 
129. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 720 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 1 B) 2 C) 3 D) 4 
130. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 1440 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 1 B) 2 C) 3 D) 4 
131. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 2160 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 1 B) 2 C) 3 D) 4 
132. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 2880 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 1 B) 2 C) 3 D) 4 
133. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 3600 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 5 B) 6 C) 7 D) 8 
134. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 4320 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 5 B) 6 C) 7 D) 8 
135. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 5040 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 5 B) 6 C) 7 D) 8 
136. Fotosintez jarayonida xloraplastlarda 5760 kj 
energiya ATFning energiyaga boy bog’larida jamlandi. 
Shuncha ATF dan qancha glukoza sintezlash mumkin? 
A) 5 B) 6 C) 7 D) 8 
137. Olcha mitoxondriyasida 18 molekula ATF 
sintezlangan bo’lsa, xloroplastlarda ATF da to’plangan 
energiyani aniqlang. 
A) 21600 B) 24000 C) 28800 D) 36000 
138. Olcha mitoxondriyasida 20 molekula ATF 
sintezlangan bo’lsa, xloroplastlarda ATF da to’plangan 
energiyani aniqlang. 
A) 21600 B) 24000 C) 28800 D) 36000 
139. Olcha mitoxondriyasida 24 molekula ATF 
sintezlangan bo’lsa, xloroplastlarda ATF da to’plangan 
energiyani aniqlang. 
A) 21600 B) 24000 C) 28800 D) 36000 
140. Olcha mitoxondriyasida 30 molekula ATF 
sintezlangan bo’lsa, xloroplastlarda ATF da to’plangan 
energiyani aniqlang. 
A) 21600 B) 24000 C) 28800 D) 36000 
141. Uglevod katabolizmida birinchi bosqich bilan 
kislorodli va kislorodsiz bosqichlar 1:250 nisbatda 
energiya ajraldi. Glikoliz bosqichida 200 kj to’plangan 
bo’lsa, dastlabki bosqichda qancha energiya ajralgan. 
A) 28 B) 11,2 C) 56 D) 26 
142. Uglevod katabolizmida birinchi bosqich bilan 
kislorodli va kislorodsiz bosqichlar 1:250 nisbatda 
energiya ajraldi. Glikoliz bosqichida 200 kj to’plangan 
bo’lsa, aerob bosqichda qancha energiya ajralgan. 
A) 6500 B) 5500 C) 6400 D) 5600 
143. Uglevod katabolizmida birinchi bosqich bilan 
kislorodli va kislorodsiz bosqichlar 1:250 nisbatda 
energiya ajraldi. Glikoliz bosqichida 200 kj to’plangan 
bo’lsa, mitoxondriyada to’plangan energiyani aniqlang. 
A) 3600 B) 3800 C) 4200 D) 4000 
144. Uglevod katabolizmida birinchi bosqich bilan 
kislorodli va kislorodsiz bosqichlar 1:250 nisbatda 
energiya ajraldi. Glikoliz bosqichida 200 kj to’plangan 
bo’lsa, mitoxondriya va sitoplazmada to’plangan 
energiya miqdorini aniqlang. 
A) 3200 B) 2800 C) 3600 D) 3800 
145. Uglevod katabolzimida birinchi bosqich bilan 
kislorodli va kislorodsiz bosqichlar 1:250 nisbatda 
energiya ajraldi. Glikoliz bosqichida 200 kj to’plangan 
bo’lsa, umumiy ajralgan energiyani aniqlang. 
A) 7028 B) 6078 C) 7280 D) 6428 
146. Energiya almashinuvida umumiy 4480 kj 
energiya issiqlik sifatida ajralgan bo’lsa, to’liq 
parchalangan glukoza miqdori (a) va jami hosil bo’lgan 
suv miqdorini (b) toping. (ADF va fosfat kislota 
birikishidan 1 mol ATF va 1 mol suv hosil bo’ladi) 
A) a-3,5 b-154 B) a-3,5 b-24

---

49 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
C) a-7 b-21 D) a-3,5 b-21
147. Energiya almashinuvi bosqichida glykoza to’liq va 
to’liqsiz parchalandi. Bunda 4780 kj issiqlik energiyasi 
va 159 molekula suv hosil bo’ldi. To’liq parchalangan 
glukoza miqdorini aniqlang. (ADF va fosfat kislota 
birikishidan 1 mol ATF va 1mol suv hosil bo’ladi) 
A) 3,5 B) 4 C) 7 D) 3 
148. Energiya almashinuvida sitoplazmada 180 kj 
energiya issiqlik sifatida tarqalgan bo’lsa jami ajralgan 
energiya miqdorini aniqlang (kj). (birinchi bosqichda 
63 kj energiya tarqalib ketgan) 
A) 4263 B) 4200 C) 6300 D) 6363 
149. Energiya almashinuvida sitoplazmada 180 kj 
energiya issiqlik sifatida tarqalgan bo’lsa 
mitoxondriyadan ajralgan energiya miqdorini aniqlang 
(kj). (birinchi bosqichda 63 kj energiya tarqalib ketgan) 
A) 3900 B) 4200 C) 6300 D) 6363 
, Beruniy ATM

---

50 Abituriyentlar uchun qo’llanma 
KO’PAYISH VA IRSIY O’ZGARUVCHANLIK
MITOZ SIKLI 
Interfaza (2n, 4c) – bir mitozdan ikkinchi mitozgacha bo’lgan davr. Interfaza 3 bosqichga bo’linadi: 
№ 
Interfaza davrlari 
Davrlarda bo’ladigan jarayonlar 
1 
DNK sinteziga 
tayyorgarlik davri 
2n 2c 
G
1 
1.