0 ‘zbekist0n madaniyati

©  «Tafakkur bo'stoni»,  2011.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

K IR ISH
Respublikam izda amalga oshirilayotgan islohotlam ing bo sh  y o ‘nalishlardan 
biri  kadrlar  tayyorlash  tizim ini  takom illashtirishga  qaratilgan.  T a ’lim   tizim i 
o ‘quv  rejalarid a  b o 'lajak   m u tax assislar  d u n y o q arash in i  sh ak lla n tirish n in g  
tarkibiy qismi sifatida talabalarni  m illiy va um um bashariy m ad an iy at  yutuqlari 
b ila n   ta n is h tiris h   k o kzda  tu tilg a n .  Z e ro ,  in s o n iy a tn in g   k e la ja g i  u n in g  
m adaniyatlilik  darajasiga  bog'liq  b o ‘lm oqda.  C hunki  in so n iy atn in g   keyingi 
hayotini  qurolii  to ‘qnashuvlar,  tajovuz  va  zo'ravonliktar  em as,  balki  h a r  bir 
sh ax sn in g   m a d a n iy atlilik   saviyasi  b elg ilab   b e ra d i.  B M T n in g   X X I  asrni 
insonparvarlik  asri,  jam iyatni  insoniylashtirish,  ya’ni  m ad an iy lash tirish   asri 
deb e ’lon qilishi ham  bejiz emas.  Shu sababli keyingi p a y tlard a jah o n  miqyosida, 
ayniqsa,  R espublikam izda  m illiy  m a d a n iy a t  m asalalariga  a lo h id a   e ’tib o r 
berilmokda.
M adaniyat  ajdodlar  tafakkuri,  b ilim lari,  ijodi  va  a tro f-m u h itg a   b o lg a n  
m unosabatining mahsuli b o ‘lib,  m inglab yillar davom ida yaratilgan tajribalam i 
o ‘ziga  singdirib,  takom illashib b o rg an .  M adaniyat  rivojlanishi  b ilan   m illat  va 
uning  m a ’naviy  qiyofasi  ham   shakllangan.
Y urtim izning h ar bir fuqarosi,  en g  a w a lo ,  V atanim iz,  x alq im iz,  m illatim iz 
m a’naviy m erosidan yaxshi xabardor b o ‘lishi shart.  C hunki ajd o d lar tom onidan 
yaratilgan m adaniy boyliklami bilm agan  kishi Vatan taraqqiyotiga o ‘z hissasini 
qo‘shaolm aydi.  Y urtboshim iz  ta'k id lag an larid ek ,  “ 0 ‘z  tarix in i  bilm aydigan, 
kechagi  k u n in i  unutgan  m illatning  kelajagi  y o ‘q ” .  A yniqsa,  ajd o d lam in g  
m a’naviy  m erosini  bilish  m illatning  yosh  avlodi  u ch u n  ju d a   m u h im .  C hunki 
milliy  m adaniyat  tarixini  bilm asdan,  o ‘rganm asdan  turib,  o ‘zlikni  anglash  va 
m illiy  iftix o r  tu y g ‘usini  sh a k lla n tirish ,  m illatn in g   h a q iq iy   v ak ili  b o ‘lishi 
m um kin  em as.
M illatning kelajagi b o lm ish  yoshlar,  eng aw a lo ,  m adaniyat, u n in g  tarkibiy 
qism lari,  m a'n av iy   m eros,  sivilitzasiya,  ajdodlar  tajribasi  (ib tid o iy   davrdan 
hozirgacha  qo*lga  kiritilgan  yutuqlar)ini  bilishi  va  ulardan  ijodiy  foydalanishi 
talab  qilinadi.
Ikkinchidan,  yoshlar um um bashariy  m adaniyatdan  ham   x a b a rd o r b o lis h i 
z a ru r.  C h u n k i  b o sh q a   x alq la r  m a d a n iy a ti,  u n in g   y a r a tilis h   ja r a y o n i, 
m adan iy atlarn in g   o ‘zaro  bog‘liqligi  va  bir-biriga  ta ’sir  e tish i  ja ra y o n id a n  
xabardor  b o ‘lgan  kishigina  o ‘z ajd o d larin in g   m a ’naviy boyliklarining  qadriga 
yetadi, ulam i asrab-avaylab,  keyingi avlodlariga yetkazishga o ‘z hissasini q o 'sh a 
oladi.  X ullas,  P rez id en tim iz   I.A .K a rim o v   ay tg an larid ek ,  « ja h o n   fani  va 
m adaniyatining  eng yaxshi yutuqlarini  o ‘ziga singdirib oladigan yangi  avlodni
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

kam ol toptirish» o ‘ta  m uhim  vazifadir. Zero, milliy va um um insoniy qadriyatlami 
o 'z id a   uyg‘unlashtirgan yosh avlodgina m illatning haqiqiy kelajagi b o 'Ia  oladi.
« 0 ‘zb ek isto n   m adaniyati»  n o m li  o 'q u v   q o ‘llanm asi  yoshlarga  m adaniyat 
ilm i va o ‘zb ek  m adaniyati tarixi h aq id a bilim  berish m aqsadida yaratilgan.
M a ’lu m k i,  m adaniyat  ilm ining «kalit» tushunchalari haq id a tasaw u rg a ega 
b o ‘lm a sd an  turib, m adaniyatim iz tarixini anglab bo‘lmaydi.  S hu sababli m azkur 
o ‘q u v   q o ‘lla n m a d a   d a s tla b   m a d a n iy a t  n a z a riy a sig a,  y a ’n i  m a d a n iy a t 
tu sh u n c h a si  va  uning  m azm u n -m o h iy ati,  m oddiy  va  m a'naviy  m adaniyatga 
b o lin is h i,  b u   ikki  qism ning  b ir-b iri  bilan  uzviy  bog‘liqligi  va  farqli jihatlari, 
m adaniyat va sivilizasiya,  m adaniyat va m adaniy meros, m adaniyatning jam iyat 
h ay o tid a bajaradigan  vazifalari  kabi  m asalalar yoritiladi.
Q o ‘llan m an in g  asosiy qismi — ajdodlarim izning ibtidoiy davridan to  hozirgi 
k u n g a c h a   b o ‘lgan  m ad a n iy   ta ra q q iy o tin i  o ‘z  ichiga  olad i.  U n d a   m illiy 
m ad an iy atim izn in g   yaratilish  ta rix in i  yoritishda  qadim gi  davr  m adaniyati, 
milliy davlatchilikning vujudga kelishi,  Qadimgi Xorazm,  Baqtriya va So‘g‘diyona 
d a v la tla rin in g   m a d a n iy   hay o tig a  t o ‘xtaladi.  Sulolalar  d av latch ih g i,  y a ’ni 
k u sh o n lar,  cftalitlar  va  turk  xoqonligi  davrlari  m adaniyatiga,  so'ngra  qadim  
ajdodlarim izning azaliy diniy e ’tiq o d i hisoblangan  Zardushtiylik dini va uning 
yozm a yodgorligi b o ‘igan  «Avesto»ga to'xtaiinadi.
0 ‘qu v   q o 'lla n m a d a   islom   d in in in g   yurtim izga  kirib  kelishi,  uning  milliy 
m adaniyatim izga ta ’siri (ilk Uyg‘o n ish  davri m adaniyati), T em u r va tem uriylar, 
X V I-X 1X   asrlar  ham d a  m ustam lakachilik  va  qaram lik  sharoitida  (Rossiya 
im periyasi va sobiq sholrolar davrlari) milliy madaniyatimiz haqida fikr yuritiladi.
M ustaqillik davri m adaniyatiga, ju m lad an , m adaniy islohotlar, m illiy g ‘oya, 
a n a n a v iy   m ad an iy atn in g   tik la n ish i,  0 ‘zbekistonda  k o ‘p   m illatli  va  diniy 
bag‘rikenglik m adaniyati,  0 ‘zbekiston badiiy m adaniyati yutuqlari,  m adaniy- 
m a'rifiy   m uassasalar  faoliyatiga  alo h id a   e’tib o r berilgan.
0 ‘quv  q o ‘llanm ada  tarixiy jarayonlarga  tadrijiy  yondashilib,  h a r  bir  davr 
m a d a n iy a ti  iq tis o d iy -ijtim o iy   v a  siyosiy  h ay o tg a  b o g ‘liq  h o ld a ,  m illiy 
m a d a n iy a tim iz   u m u m in so n iy a t  m a d a n iy a tin in g   a jralm a s  q ism i  sifatida 
o ‘rgam ladi.
0 ‘zb ek  m adaniyatining ja h o n  m ad an iy  taraqqiyotiga k o ‘rsatgan ta'siri,  o ‘z 
navbatida,  E ro n , Y unon, A rab,  H in d ,  Yevropa va  M arkaziy O siyoning boshqa 
xalqlari  m adaniyatining  m illiy  m adaniyatim izga  ta'siri  tahlil  qilingan.
Y u q o rid a   ko'rsatilgan  m a q sa d la m i  amalga  oshirishda  tarix,  arxeologiya, 
e tn o g ra fiy a ,  falsafa,  tilsh u n o slik ,  sotsiologiya,  san ’a tsh u n o slik   va  boshqa 
fa n la m in g   m azk u r  m avzuga  o id   faktik  m ateriallaridan  foydalanildi.  M azkur 
m avzuni o'rganishda:  maxsus ilmiy adabiyotlar va tarixiy m anbalam i o ‘rganish, 
qiyosiy  ta h lil,  kuzatuv  kabi  m e to d la r  q o 'llan ild i.  K ito b d an   M ad an iy at- 
sh u n o slik ,  M a'n av iy at  asoslari,  E tik a,  Estetika,  E tnologiya  kabi  fanlam i 
o 'q itis h d a  h a m  foydalansa b o ‘ladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

I  Q IS M .  MADANIYAT  NAZARIYASI