" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

4 - § .  N orm ativ-huquqiy  hujjat

H u q u q   ijodkorlik  faoliyatining  bevosita  m ahsuli  —  tu r li- tu m a n   n o r ­

m ativ -h u q u q iy   hujjatlardir.  B unday  hujjatlar  h u q u q   ijodkorligi  subyektla- 

rin in g   y u rid ik   n o r m a l a r in i  ifodalaydi.  0 ‘z b e k isto n   R es p u b lik a s id a  

h u q u q n i  ifodalashning  (bayon  etishning)  asosiy  m anbayi,  shakli  n o r m a ­

tiv-h u q u q iy   hujjatlar  hisoblanadi.  N o rm a tiv - h u q u q iy   hujjatlar  davlat 

to m o n id a n   o ‘rnatiladigan  yoki  m a ’qullanadigan  huqu q iy   hujjatlarning 

alohida  rasmiy  turidir.

N o rm a tiv -h u q u q iy   hujjat  d eganda,  davlat  vakolatli  o rg anlarining  ijti­

m oiy  m unosab atlarn i  tartibga  solishga  qaratilgan  u m u m m a jb u riy   tusdagi 

qoidalarni  o ‘rnatuvchi,  o ‘zgartiruvchi  yoki  b e k o r  qiluvchi  h u q u q   ijodkor­

lik  hujjati  tushuniladi.  H u q u q n in g   n orm ativ  hujjat  shakli  d e m o k ra tik  

h u quqiy  jam iyat  sharoitida  m a m la k a t  x o ‘jalik,  siyosiy,  m a d a n iy   va  m a ’­

naviy  hayotiga  davlat  y o ‘li  bilan  rahbarlik  qilishning  eng  m aq b u l  shaklidir.

214

---

X  В  О  В.  H U Q U Q N IN G   SHAKLI  (M A N B A Y I)

N o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlar  o ‘zining  quyidagi  u ch  xususiyati  bilan  ijti­

m oiy  n o rm a la rn in g   b o sh q a  turlarid an   ajralib  turadi:  1)  n o rm a tiv -h u q u q iy  

hujjatlar  vakolatli  davlat  organlari  to m o n id a n   yaratilib,  b arch a  u ch u n  

u m u m iy   m ajburiy  qoidalarni  o ‘rnatadi,  o ‘zgartiradi  (takom illashtiradi) 

yoki  b e k o r  qiladi;  2)  ularda  huqu q iy   q o id a n in g   m a z m u n i,  y a’ni  huquqiy 

m u n o s a b a t  ishtirokchilarining  h u q u q   va  burchlari  ifoda  etiladi;  3)  n o r ­

m a tiv -h u q u q iy   hujjatlarda  m u s ta h k a m la n g a n   q o id a lar  bajarilm agan  yoki 

buzilgan  ta q d ird a  m uayyan  huqu q iy   oqib a tlar  kelib  chiqadi,  qoida 

b o ‘yicha,  davlatning  majburlov  kuchi  ishga  solinadi.

Y uridik  u s tq u rm a   m u rak k a b   va  serqirra  b o ‘lganligi  sababli  norm ativ- 

huqu q iy   hujjatlar  turli  m e z o n la r  b o ‘yic h a  turkum lanishi  (tasn if  qilinishi) 

m u m k in .  B unday  m e z o n la r  quyidagilar  b iishi  m um kin:

—  huqu q iy   tartibga  solish  p red m e ti  yoki  tartibga  solinayotgan  ijtimoiy 

m u n o s a b a tla rn in g   turi;

—  h u q u q   ijod  etuvchi  subyekt;

—  h u quqiy  hujjatning  yuridik  kuchi;

—  h u quqiy  hujjat  am al  qiladigan  hu d u d ;

—  h u q u q iy -n o rm a tiv   hujjatning  yuridik  nom lanishi.

N o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlarni  tu rk u m lash   usullari,  uslublari  va  y o ‘llari

h a m   turlichadir.  T u rk u m la s h n in g  ju d a   keng  tarqalgan  ilmiy  usullari  sifati­

da  quyidagilarni  k o ‘rsatish  m u m k in :  alifboli-predm etli  k o ‘rsatkichlar; 

iyerarxiyaga  (p o g ‘onali  m utanosiblikka)  asoslangan  turk u m lash ,  u  oddiy 

va  o ‘nliklar  b o ‘yicha  b o ‘linishi  m u m k in .

N o r m a tiv -h u q u q iy   hujjatlar  ularni  chiqaradigan  davlat  organlarining 

m avqeyi,  hujjatlarning  yuridik  kuchiga  k o ‘ra  quyidagi  turku m larg a 

b o ‘linadi:

—  q o n u n la r   (K onstitutsiya  va  joriy  qo n u n la r);

—  Prezident  farm onlari,  q a ro r  va  farmoyishlari;

—  H u k u m a t  q a r o r  va  farmoyishlari;

—  davlat  va  x o ‘jalik  boshqaruv  organlarining  qaror,  buyruq  va 

y o ^ iq n o m a la ri;

—  m ahalliy  vakillik  va  ijroiya  organlarining  qarorlari  va  farmoyishlari.

U sh b u   tu rk u m la s h d a   keltirilgan  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlarning  h ar

2 1 5

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

biriga  alo h id a -a lo h id a   t o ‘xtalib,  ularning  xususiyatlari,  o ‘zaro  m u n o s a b a t- 

lari  va  farqlarini  k o ‘rsatib  o ‘tamiz.