" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

Huquq  (so f  yuridik  m a ’noda)  —

  ijtim oiy  m an fa atlarn i  ifodalovchi, 

davlat  to m o n id a n   o ‘rn atilad ig an   h am d a  t a ’m in lan ad ig an   va  ijtim oiy 

m u n o sa b a tla m i  tartib g a  solishga  q aratilg an   u m u m m ajb u riy   yuridik  n o r­

m a lar  tizim i.

H u q u q   n afaq a t  eng  m u h im ,  balki  o ‘ta   m u rakk ab   ijtim oiy  h o d isalar 

q ato rig a  kiradi.  R im   yu ristlari  h u q u q n in g   m a ’nosin i  tu sh u n ish   va  u n in g  

ja m iy a t  hayotidagi  o ‘rn in i  an iq lash g a  h arak a t  qilib,  h u q u q   m a zm u n i  faqat 

b ir  belgi  yoki  xususiyat  b ilan   cheklan m aslig ig a  e ’tib o rn i  q aratg an   edilar. 

U la rd a n   b iri  —  Pavel  h u q u q   b ir  n e c h a   m a ’n o d a   q o ‘llanilishini  qayd  etgan: 

b irin ch isi  —  h u q u q   “ h am ish a  o d ilo n a   va  o q ilo n a  b o ‘lgan  n a rsa ” ni

177

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

an g latad i  —  bu  tabiiy  h u q u q ;  ikkinchisi  —  h u q u q   “ m u ay y an   d avlatda 

h am m ag a  yoki  k o ‘pch ilikk a  foydali  b o ‘lgan  n a rs a ”  m a ’n o sid a  keladi  —  bu 

fu qaro lik   (sivil)  h uq uqi.  Jam iy at  va  dav latn in g   rivojlanishiga  m uvofiq  ta rz - 

d a  o d am larn in g   h u q u q   haqidagi  ta s a w u ri  h am   o ‘zgarib  b o rd i,  b iro q   rim  

yuristlari  to m o n id a n   y aratilgan  dastlabki  asoslar  tak o m illash g an   k o ‘rin ish - 

da  b o ‘lsa  h am   saqlanib  qoldi.  R im   h u q u q in in g   k o ‘p gina  in stitu tlari 

(m asalan ,  m ulk  h u q u q i,  vorislik  h u q u q i,  o ld i-so td i  h u q u q i  va  b .)d a n  

b o sh q a  m am lak a tla rd a  fuq aro lik  kodekslari  va  o ‘zga  n o rm a tiv -h u q u q iy  

h u jjatlarni  ishlab  ch iq ish d a  foydalanilgan  va  h o z ir  h am   fo y d alan ilm o q d a. 

M asalan ,  1804-yilgi  N a p o le o n   kodeksi  n om i  b ilan   m a sh h u r  F ransiya 

F u q aro lik   kodeksi  rim   h u q u q in i  c h u q u r  o ‘rganish  va  u n d a n   keng  foy- 

d alan ish   asosida  tayyo rlang an.  U n d a   rim   h u q u q i  prin sip lari  va  tu rli  insti- 

tu tlarin in g   ku chli  ta ’siri  o stid a  m ulk   h u q u q i  a lo h id a   qayd  etilg an ,  m ulkni 

egallash  y o ‘llari  va  usullari  m u sta h k am lan g an .  R im   h u q u q in in g   b o shq a 

m am lak a tla r  h uq uq iy   tizim lariga  b u n d ay   t a ’siri  (u  yuridik  ad ab iy o tlard a 

“ rim   hu q u q i  retsepsiyasi”  deb  atalad i)  m a zk u r  tiz im la m in g   xususiyati  va 

m a zm u n id a ,  sh u n in g d ek   h u q u q   tu sh u n ch asig a  berilgan  t a ’rifda  sezilarli 

d arajad a  aks  etdi.

Q adim gi  y u n o n   va  rim   faylasuflari  to m o n id a n   t a ’riflangan  h u q u q   va 

odillik,  h u q u q   va  ezgulikning  uzviy  aloqasi  h aq idagi  q o id a la r  h o zirg ach a 

o ‘z  ah am iy atin i  y o ‘qo tg an i  y o ‘q.  “ Siyosiy  m u n o sa b a tla m i  ta rtib g a  soluv- 

chi  n o rm a ”  b o ‘lgan  h u q u q ,  qad im g i  y u n o n   m utafakkiri  A ristotel  ta ’biri 

bilan   aytg an d a,  “ ad o lat  m e z o n i”  b o ‘lib  x izm at  qilishi  lozim .  H u q u q n i 

o ‘rg anu vch i,  eng  a w a lo ,  ju s  (h u q u q )  s o ‘zi  q ay erd a n   kelib  c h iq q a n in i;  u 

“ju s titia ”  —  h aq iq at,  ad o lat  s o ‘zid an   olinganligini  y o d d a  tu tish   kerak, 

d eb   yozgan  edi  qadim gi  rim   yuristi  U lp ian .

M ash h u r  dav lat  arbobi  va  h u q u q sh u n o s  M .T .S itsero n n in g   Fikricha, 

h u q u q   asosida  ta b iatg a  m os  b o ‘lgan  h a q iq a t  yo tad i.  B u n d a  h a q iq a t 

abadiy,  o ‘zgarm as  va  h am   b u tu n   ta b ia tn in g   va  h am   in so n   ta b iatin in g  

ajralm as  xususiyatidir.  “ H aq iq iy   q o n u n ” — tab iatg a  m os,  o q ilo n a ,  b a rc h a  

in so nlarga  ta tb iq   etilad ig an ,  d o im iy ,  ab ad iy   q o id a  b o i i b ,   in so n la rn i 

h am ish a  b u rc h n i  bajarishga  ch o rlay d i,  buyruq  berish   va  taq iq lash   b ilan  

jin o y a t  so d ir  e tish d an   q ay tarad i;  lek in ,  k erak  b o ‘lm agan   c h o g ‘d a  ro st-

178

---

VIII  B O B .   HU Q U Q   HAQ IDAG I  T A ’ LIM O T

g o ‘y  o d a m la rg a   h e c h   n a rsa n i  b u y u rm a y d i  va  u la rg a   h e c h   n a rsa n i 

taqiqlam ay di.

T abiiy  h u q u q   qo id alari  hozirgi  z a m o n   h u q u q sh u n o slik   nazariyasi  va 

am aliy o tid a  o ‘z  ah am iy atin i  y o ‘qo tg an i  y o ‘q.  Bu  q o id a la r  k o ‘p g in a  d avlat- 

larn in g   konstitutsiyaviy  q o n u n ch ilig id a  o ‘z  aksini  to p gan.  M asalan, 

0 ‘zbekisto n  R espu blikasining  K o nstitutsiyasida  “ yashash  h u q uq i  h a r  bir 

in so n n in g   uzviy  h u q u q i"   ekanligi  bevosita  k o ‘rsatilgan  (2 4 -m o d d a ).  Shu 

ta riq a  m a z k u r  h u q u q   davlat  yoki  bo sh q a  o rg an   to m o n id a n   in ’o m   etil- 

m asligi,  balki  h e c h   kim ga  bo g ‘liq  b o ‘lm agan   tabiiy  sabablarga  k o ‘ra 

m avjud  b o ‘lishi  t a ’k idlang an .  H u q u q n in g   m o h iy ati  va  m a zm u n i  haqidagi 

ta sa w u ria rn in g   sh akllanishiga,  sh u n in g d ek   u n in g   t a ’rifiga  b o sh q a  o m illa r 

h am   k atta  t a ’sir  k o ‘rsatadi.  B unda  h u q u q n in g  ja m iy a t  va  dav lat  h ay o tid a ­

gi  o ‘rni  va  ijtim o iy   vazifasi  b ilan   bo g ‘liq  o m illa r  m u h im   aham iy atga  ega 

b o ‘ladi.

Ijtim oiy  jih a td a n   h u q u q   hech   q a c h o n   m av hu m   b o ‘lm asligi  u m u m iy  

ta n   o lin g an   talabd ir.  “ U m u m a n ”  h u q u q   m avjud  em as,  u  d o im o   a n iq   va 

k o n k retd ir.  Bu  tabiiy  b ir  h o ld ir,  c h u n k i  h u q u q   azald an   ay rim   sinf,  m illat 

yoki  o d a m la r  g u ru h i  faoliyati  natijasi  sifatida  vujudga  kelm aydi  va  m ay- 

d o n g a  c h iq m ay d i,  balki  b u tu n   ja m iy a t  hayoti  m ahsuli  va  u n in g   tabiiy 

rivojlanishi  natijasi  h iso blan adi.  H u q u q   —  yuksak  ijtim oiy  q ad riy at  va 

b u tu n   in s o n iy a t  m a d a n iy a tin in g   k o ‘rsa tk ic h i. 

B u ng a  B M T   Bosh 

A ssam bleyasi  to m o n id a n   1948-yil 

1 0 -d ek ab rd a  q abul  qilgan  Inson 

hu q u q la ri  u m u m ja h o n   deklaratsiyasi,  1966-yil  16-d ekabrda  q abul  qilingan 

F u q aro lik   va  siyosiy  h u q u q la r  t o ‘g ‘risidagi  xalq aro  p ak t  kabi  d av rim izning  

ulk an   u m u m in so n iy   ah am iy atg a  m olik  xalqaro  hujjatlari  ish o n ch   hosil  qil- 

ish  im k o n in i  beradi.

H u q u q   b u tu n   ja m iy a t  yoki,  h e c h   b o ‘lm asa,  u n in g   k atta  qism ining 

m a n fa a tla rin i  aks  ettiru v ch i  q o id a la r  n afaq at  x a lq a ro -h u q u q iy   hujjatlarda, 

balki  ayrim   d av latlar  to m o n id a n   q ab u l  qilinu vch i  h u jjatlar,  c h u n o n ch i: 

k o n stitu tsiy alar,  q o n u n la r,  b a ’zi  q o n u n   osti  hujuatlarida  h am   ifo dalan adi. 

A m ald a  h a r  b ir  davlat  ko nstitutsiy asida  b u tu n   ja m iy a t  m an faatlarig a 

tegishli  ta la b la r  va  q o id a la r  aks  etadi.  M asalan ,  0 ‘zb ek isto n   R esp u b ­

likasining  K o nstitu tsiyasida  jin si,  irqi,  m illati,  tili,  d in i,  ijtim oiy  kelib

179

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

ch iq ish i,  e ’tiq o d i,  shaxsiy  va  ijtim oiy  m av qey id an  q a t’i  n aza r,  h a m m a n in g  

q o n u n   oldida  tengligi  (1 8 -m o d d a ),  h a r  kim ning   yashash 

h u q u q i  (24- 

m o d d a ),  erk in lik   va  shaxsiy  daxlsizlik  h u qu qi  (2 5 -m o d d a ),  m e h n a t  qilish, 

d am   olish,  m alakali  tibbiy  x iz m atd a n   foy dalan ish,  t a ’lim   olish  kabi 

h u q u q lari  m u stah k am lab   q o ‘yilgan.

Huquq

 dav lat  to m o n id a n   o ‘rn atilad ig an   va  q o ‘riq lan ad ig an ,  m a m lak a t 

aholisining   u m u m iy   va  shaxsiy  m a n fa atlarin i  ifodalovchi  va  ijtim oiy 

m u n o sa b a tla m i  d avlat  to m o n id a n   tartib g a  solish  vositasi  sifatid a  am al 

qiluvchi  u m u m m ajb u riy   x u lq -atv o r  q oid alari  tizim id ir.

Y u qo rida  ay tilg an lard an   k o ‘rin ib   tu rib d ik i,  y urid ik   ad ab iy o tla rd a 

h u q u q   tu sh u n ch asin i  t a ’riflashga  n isb atan   yago na  y o n d ash u v   m avjud 

em as.  H u q u q   haqidagi  fik r-m u lo h a z a la r  xilm a-xilligi  u  h aq d a  aniq 

tasavvurning  sh akllanish   ja ra y o n ig a  t a ’sir  k o ‘rsatuvchi  k o ‘plab  o m illa r 

m avjudligidan  kelib  chiqadi.