‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

1
) diniy tashkilotlarning mulki;
2
) jamoat fondlari mulki;
3) mahalla mulki;
4) kooperativ mulk;
5) uy-joy mulkdorlarining shirkatlari mulki;
6
) xo‘jalik shirkatlari va jamiyatlari mulki;
7) xususiy korxonalaming mulki;
8
) fermer xo‘jaliklarining mulki.
4-§. Nodavlat yuridik shaxslarning xususiy mulk huquqi
Diniy tashkilotlar mulki. 0 ‘zbekiston Respublikasining «Vijdon 
erkinligi va diniy tashkilotlar to‘g‘risida»gi 1998-yil 1-may qonunida 
berilgan ta’rifga ko‘ra, 0 ‘zbekiston Respublikasi fuqarolarining dinga 
e’tiqod qilish, ibodat, rasm-rusumlar va marosimlarni birgalikda ado 
etish maqsadida tuzilgan ko‘ngilli birlashmalari (diniy jamiyatlar, diniy 
o‘quv yurtlari, masjidlar, cherkovlar, sinagogalar, monastrlar va boshqa- 
lar) diniy tashkilotlar, deb e’tirof etiladi. Diniy tashkilot 0 ‘zbekiston 
Respublikasining 18 yoshga to‘lgan va 0 ‘zbekiston Respublikasi hudu- 
dida doimiy yashayotgan 100 nafardan kam bo‘lmagan fuqarolari 
tashabbusi bilan tuziladi.
Diniy tashkilotlar 0 ‘zbekiston Respublikasi Adliya vazirligida yoki 
uning joylardagi organlarida ryxatdan o‘tkazilgandan keyin yuridik 
shaxs maqomiga ega bo‘ladi va qonun hujjatlarida nazarda tutilgan 
tartibda o‘z faoliyatini amalga oshirishi mumkin.
Diniy tashkilotlarning o‘z mablag‘lari hisobidan sotib olgan yoki 
yaratilgan, fuqarolar, jamoat birlashmalari ehson qilgan (vasiyat qilib 
qoldirgan) yoxud davlat tomonidan nazarda tutilgan boshqa asoslarda 
olingan, o‘z faoliyatlarini ta’minlash uchun zarur bo‘lgan binolar, 
imoratlar, ibodat qilish anjomlari, ishlab chiqarish, ijtimoiy va xayriya 
inshootlari, pul mablag‘lari va boshqa mol-mulklar ularning mulki 
bo‘lishi mumkin.

---

Diniy tashkilotlar o‘z ehtiyojlari uchun davlat organlari tomonidan 
shartnoma asosida beriladigan binolar va mol-mulkdan foydalanishga 
ham haqlidirlar. Tarixiy va madaniy yodgorliklar obyektlari va buyum- 
larini diniy tashkilotlarga foydalanish uchun berish qonun hujjatlarida 
berilgan tartibda amalga oshirilishi mumkin.
Shunisi e’tiborliki, diniy tashkilotlarning markaziy boshqaruv organ- 
lari ustavdagi maqsadlardan kelib chiqib, 0 ‘zbekiston Respublikasi 
qonun hujjatlariga muvofiq noshirlik, ishlab-chiqarish, ta’mirlash- 
qurilish, qishloq xo‘jalik korxonalari va boshqa korxonalarni, shuning- 
dek, xayriya muassasalarini (mehribonlik uylari, kasalxonalar ta’sis 
etishga haqli hisoblanadilar.
Diniy tashkilotlar o‘z faoliyati tugagandan keyin ularga foydalanib 
turish uchun berilgan mol-mulk o‘z egalariga qaytariladi. Diniy 
tashkilotlarning faoliyati tugatilgan taqdirda ularga qarashli mol-mulkka 
egalik qilish, ularning ustavi va qonun hujjatlariga muvofiq amalga 
oshiriladi. Kreditorlarning talablarini qondirish uchun undirish, qarati- 
lishi mumkin boMmagan ibodatga oid mol-mulk ro‘yxati diniy 
tashkilotlarning taqdimnomasiga binoan 0 ‘zbekiston Respublikasi 
Vazirlar Mahkamasi tomonidan belgilanadi. Huquqiy vorislari bo‘lma- 
gan mol-mulk davlat mulki hisobiga o‘tadi.
Qonunga muvofiq diniy tashkilotlar xayriya va mehr-muruwat 
faoliyatini amalga oshirishga haqlidirlar.
Jamoat fondlari mulki. 0 ‘zbekiston Respublikasining «Jamoat 
fondlari to‘g‘risida»gi 2003-yil 29-avgust qonunida berilgan ta’rifga 
ko‘ra, «Yuridik va (yoki) jismoniy shaxslar tomonidan ixtiyoriy mulkiy 
badallar qo‘shish asosida tashkil etilgan, xayriya, ijtimoiy, madaniy, 
niaVifiy yoki boshqa ijtimoiy foydali inaqsadlami ko‘zlaydigan, a’zoligi 
bo‘lmagan nodavlat, notijorat tashkiloti jamoat fondi deb e’tirof etiladi. 
0 ‘zbekiston Respublikasida respublika fondlari hamda mahalliy fondlar 
tashkil etilishi va faoliyat ko‘rsatishi mumkin.
Fond muassislarining (muassisning) qaroriga binoan yoki vasiyat- 
noma bo‘yicha tashkil etilishi mumkin. Bir yoki bir nechta yuridik va 
(yoki) jismoniy shaxs fond muassislari (muassisi) bo‘lishi mumkin.
Muassislar (muassis) yoki vasiyat qiluvchi tomonidan fondga o‘tka- 
zilgan pul mablalari va boshqa mol-mulk jamoat fondining mulki 
hisoblanadi. Binolar, inshootlar, turarjoylarva boshqa imoratlar, asbob- 
uskunalar, inventar, pul mablag‘lari, shu jumladan, chet el valutasidagi 
mablag‘lar, qimmatli qog‘ozlar hamda o‘zga mol-mulk fondning mulki 
boMishi mumkin.

---

Fond muassislari (muassisi) yoki fond vasiyatnoma bo‘yicha tashkil 
etilganda vasiyatnomani ijro etuvchi fondning majburiyatlari bo‘yicha 
javob bermaydi. Fond esa, muassislaming (muassisning) yoki vasiyat- 
nomani ijro etuvchining majburiyatlari bo‘yicha javob bermaydi. Fondni 
tashkil etish uchun zarur dastlabki mablag‘larning eng kam miqdori 
0 ‘zbekiston Respublikasi Vazirlar Mahkamasi tomonidan belgilanadi.
Eng muhimi, fondning mol-mulki muassislar o‘rtasida taqsimlanishi 
mumkin emas va undan faqat fond ustavida belgilangan maqsadlar 
hamda vazifalarni amalga oshirish uchun foydalaniladi.
Shuningdek, fondning mol-mulkidan garov yoki majburiyatlar baja- 
rilishini ta’minlashning boshqa usuli sifatida foydalanilishi, shuningdek, 
kreditlar berish uchun foydalanilishi mumkin emas.
Qonunga muvofiq, fondning mol-mulkini shakllantirish manbalari 
quyidagilar bo‘lishi mumkin:
— muassislar (muassis) tomonidan biryo‘la tlanadigan (o‘tkazila- 
digan) yoki muntazam kelib turadigan pul va boshqa tushumlar;
— fond vasiyatnoma bo‘yicha tashkil etilgan taqdirda vasiyat qiluv- 
chining fondga o‘tkazilgan mol-mulki;
— yuridik va jismoniy shaxslarning ixtiyoriy xayriyalari;
— yuridik va jismoniy shaxslar davlat, chet-el va xalqaro 
tashkilotlar, chet davlatlar ajratadigan grantlar;
— fondning tadbirkorlik faoliyatidan olinadigan daromadlar (foyda);
— qonun hujjatlarida taqiqlanmagan boshqa manbalar;
— fondning mol-mulkidan fond ustavida belgilangan maqsad va 
vazifalarni amalga oshirish hamda ma’muriy xarajatlarni qoplash uchun 
foydalanish mumkin. Fondning ma’muriy xarajatlari fond tomonidan 
hisobot davrida fondni boshqarish uchun qilingan barcha xarajatlarni, 
va birinchi navbatda, uning faollarini asrash hamda saqlab turish 
uchun zarur xarajatlarni, fondning o‘z ustavida belgilangan maqsad 
va vazifalarni amalga oshirish uchun reklamaga sarflagan xarajatlarni, 
shuningdek, qonun hujjatlariga muvofiq fond faoliyati bilan bog‘liq 
xarajatlami va toMovlarni o‘z ichiga oladi.
Har yilgi ma’muriy xarajatlarning jami summasi, shuningdek, 
fondning vasiylik kengashi hamda taftish komissiyasi a’zolariga haq 
toMash hamda ulami o‘z vazifalarini bajarish bilan bog‘liq xarajatlarni 
kompensatsiya qilish fondning barcha xarajatlari summasining 20 
foizidan oshmasligi kerak.
Oila mulki-xususiy mulk sifatida. Oila kodeksining 23-moddasiga 
binoan er va xotinning nikoh davomida orttirgan mol-mulklari,

---

shuningdek, nikoh qayd etilgunga qadar, boMajak ег-xotinning umumiy 
mablagMari hisobiga olingan mol-mulklari, agar qonun yoki nikoh 
shartnomasida boshqacha hol ko‘rsatilmagan bo‘lsa, ularning 
birgalikdagi umumiy mulki hisoblanadi.
Er va xotinning nikoh davomida orttirgan mol-mulklari jumlasiga 
(er va xotinning umumiy mol-mulkiga) er va xotin har birining mehnat 
faoliyatidan, tadbirkorlik faoliyatidan va intellektual faoliyat natijalaridan 
orttirgan daromadlari, ular tomonidan olingan pensiyalar, nafaqalar, 
shuningdek, maxsus maqsadga mo‘ljallanmagan boshqa pul to‘lovlari 
(moddiy yordam summasi, mayib bo‘lish yoki salomatligiga boshqacha 
zarar yetkazish oqibatida mehnat qobiliyatini yo‘qotganlik munosabati 
bilan yetkazilgan zararni qoplash tarzida toMangan summalar va 
boshqalar) kiradi. Er va xotinning umumiy daromadlari hisobiga olingan 
ko‘char va ko‘chmas ashyolar, qimmatli qog‘ozlari, paylari, omonatlari, 
kredit muassasalariga yoki boshqa tijorat tashkilotlariga kiritilgan 
kapitaldagi ulushlari hamda er va xotinning nikoh davomida orttirgan 
boshqa har qanday mol-mulklari, ular er yoki xotindan birining nomiga 
rasmiylashtirilgan yoxud pul mablagMari kimning nomiga yoki er va 
xotinning qaysi biri tomonidan kiritilgan boMishidan qat’i nazar ular 
ham er va xotinning umumiy mol-mulki hisoblanadi.
Er va xotindan biri uy-ro‘zg‘or ishlarini yuritish, bolalami parvarish 
qilish bilan band boMgan yoki boshqa uzrli sabablarga ko‘ra mustaqil 
ish haqi va boshqa daromadga ega boMmagan taqdirda ham er va 
xotin umumiy mol-mulkka nisbatan teng huquqga ega bo‘ladi».
Er-xotindan har birining sovg‘a sifatida nikoh tuzishdan keyin 
olgan mulklari, jumladan, to‘y munosabati bilan yoki to‘ydan keyin 
olgan sovg‘alari, agar ular umumiy foydalanish buyumlaridan iborat 
boMsa, er-xotinning birgalikdagi umumiy mulki tarkibiga kiradi.
Nikohni tegishli tartibda qayd etmasdan turib er-xotin boMib 
yashash, ularning mulkini birgalikdagi umumiy mulk deb topish uchun 
asos boMmaydi. Nikohni qayd ettirmagan holda bir oila boMib yashagan 
shaxslarning mulkiy munosabatlari fuqarolik qonunlari normalari bilan 
tartibga solinadi.
Er-xotinning tekinga olgan mulklari, jumladan, to‘y munosabati 
bilan olgan sovg‘alar (to‘ydan keyin o‘tkaziladigan marosimlardan olgan 
sovg‘alar), agar ular umumiy foydalanish buyumlaridan iborat boMsa, 
er-xotinning birgalikdagi umumiy mulki tarkibiga kiradi.
Agar er-xotinning har biriga tegishli boMgan mulkiga nikohlari 
davomida shu mulkning qiymatidan ancha oshiq mablag‘ sarflanganligi

---

(qayta ta’mirlash, qo‘shimcha qurilish qilish, qayta o‘zgartirish va 
hokazo) aniqlansa, bu mulk er-xotinning birgalikdagi umumiy mulki 
deb topilishi mumkin.
Fermer xo‘jaligi va dehqon xo‘jaligi a’zolarining birgalikdagi mulki 
bo‘lgan mol-mulkka nisbatan er va xotinning egalik qilish, foydalanish, 
tasarruf etish huquqlari fermer xo‘jaligi va dehqon xo‘jaligi to‘g‘risidagi 
qonunlarda belgilanadi.
Fermer xo‘jaligi va dehqon xo'jaligining mol-mulkini bo‘lish 
0 ‘zbekiston Respublikasi fuqarolik kodeksining 223 va 225-moddala- 
rida nazarda tutilgan qoidalar asosida amalga oshiriladi.
0 ‘zbekiston Respublikasi Oliy Sudi Plenumining «Sudlar tomoni- 
dan nikohdan ajratish haqidagi ishlarni ko‘rishda qonunlarni qo‘llash 
amaliyoti to‘g‘risida»gi 1998-yil 11-sentabrdagi 22-son qarorida 
ko‘rsatisliicha, «Er va xotinning umumiy mol-mulkini bo‘lishda hamda 
ulaming shu mol-mulkdagi ulushlarini aniqlashda, agar er va xotin 
o‘rtasidagi nikoh shartnomasida boshqacha hol nazarda tutilmagan 
bo‘lsa, er va xotinning ulushlari teng hisoblanadi.
Sud voyaga yetmagan bolalarning manfaatini yoki er-xotindan 
birining e’tiborga sazovor manfaatlarini hisobga olib, jumladan, agar 
er yoki xotin uzrsiz sabablarga ko‘ra daromad olmagan bo‘lsa yoki er 
va xotinning umumiy mol-mulkini oila manfaatlariga zarar yetkazgan 
holda sarflagan bo‘lsa, er va xotinning umumiy mol-mulkidagi ulushlari 
tengligidan chekinishga haqlidir».
0 ‘zbekiston Respublikasi fuqarolik prosessual kodeksining 210- 
moddasiga muvofiq, sud mol-mulkni natura tarzida undirish to‘g‘risida 
chiqargan hal qiluv qarorida, agar hal qiluv qarorini ijro etish vaqtida 
mazkur mulk naqd boMmasa, javobgardan undirib olinishi lozim boMgan 
mulk qiymatini ko‘rsatadi.
Oila kodeksining 25-moddasiga muvofiq er va xotinning nikohga 
qadar o‘ziga tegishli boMgan mol-mulki, shuningdek, ulardan har 
birining nikoh davomida hadya, meros tariqasida yoki boshqa bepul 
bitimlar asosida olgan mol-mulki ulardan har birining o‘zining xususiy 
mulki hisoblanadi.
Er yoki xotindan faqat bittasiga tegishli boMgan va u tomondan 
tasarruf etiladigan mulk xususiy mulk hisoblanadi.
Xususiy mulkka quyidagilar kiradi:
-
er yoki xotinning nikohga qadar o‘zlariga tegishli boMgan mulki 
(masalan: uy, uy jihozlari, omonat kassasiga qo‘yilgan pul, qimmatbaho 
qog‘ozlar va boshqalar);

---

— nikoh davomida hadya yoki meros tariqasida olgan mulklari; 
to‘y sovg‘alari, agar ular er yoki xotindan birining shaxsiy foydalanishi 
uchun mo‘ljallangan bo‘lsa (qimmatbaho va serhasham buyumlar 
bundan mustasno);
— er yoki xotin tomonidan olingan Davlat mukofotlari, sovg‘alar 
(masalan, oltin soat, mototsikl, mashina va boshqalar);
— er-xotinning nikoh tuzishga qadar olgan hadyalari (kelinning 
sepi va hokazolar) bu buyumlardan birgalikda foydalanishdan qat’i 
nazar, ularning birgalikdagi umumiy mulki tarkibiga kirmaydi;
— er-xotinning biriga nikohga qadar tegishli bo‘lgan yoki u nikoh 
davomida hadya yoxud meros tarzida olgan ko‘chmas mol-mulk, 
jumladan, uy-joy nikoh davomida er-xotindan birining yoki ikkalasining 
mablag‘lari hisobiga kapital ravishda ta’minlanganligi yoki qayta quril- 
ganligi sud tomonidan aniqlangan taqdirdagina er-xotinning birgalik- 
dagi umumiy mulki deb hisoblanishi mumkin.
Mahalla mulki. 0 ‘zbekiston Respublikasining «Fuqarolarining 
o‘zini-o‘zi boshqarish organlari to‘g‘risida»gi 1999-yildagi qonunning 
23-moddasiga ko‘ra, fuqarolarning o‘zini-o‘zi boshqarish organlari 
tomonidan qurilgan, olingan yoki qonunda belgilangan tartibda ularga 
berilgan jamoat, ijtimoiy-maishiy va boshqa maqsaddagi obyektlar, 
shuningdek, transport vositalari, xo‘jalik anjomlari va boshqa ko‘char 
hamda ko‘chmas mulk ularning mulki hisoblanadi.
Fuqarolarning o‘zini-o‘zi boshqarish organlari o‘z mulki bo‘lgan 
obyektlarni vaqtinchalik yoki doimiy foydalanish uchun yuridik va 
jismoniy shaxslarga berishga, ijaraga topshirishga, belgilangan tartibda 
o‘z tasarrufidan chiqarishga, shuningdek, qonun hujjatlariga muvofiq 
ushbu mol-mulk bilan boliq boshqa bitimlar tuzishga haqli.
Fuqarolar o‘zini-o‘zi boshqarish organlari faoliyatining moliya- 
viy asosi o ‘z mablag‘laridan, xalq deputatlari tuman va shahar 
Kengashlari tomonidan belgilangan tartibda ajratiladigan budjet 
mablag‘laridan, yuridik va jismoniy shaxslarning ixtiyoriy xayr- 
ehsonlaridan, shuningdek, qonun hujjatlarida nazarda tutilgan bosh- 
qa mablag‘lardan tashkil topadi.
Fuqarolar o‘zini-o‘zi boshqarish organlarining moliyaviy mablag‘lari 
bank muassasasidagi mustaqil hisob varaqlarida saqlanadi hamda 
belgilangan tartibda ular tomonidan mustaqil foydalaniladi va bu 
mablag‘larning olib qo‘yilishi mumkin emas. Fuqarolar yig‘inining 
kengashi moliyaviy mablag‘lardan foydalanganligi to‘g‘risida yilning 
har choragida fuqarolar yig‘ini oldida hisob beradi.

---

Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaIigi) mulki.
MaMumki, bugungi kunda qishloq xo‘jaligi va qishloqdagi mulkiy 
munosabatlarni isloh etishga qaratilgan ko‘plab qonunlar mavjud bo‘lib, 
ularda bozor iqtisodiyoti talablariga javob beradigan shirkat, fermer 
va dehqon xo‘jaliklarini tashkil etish va ularning faoliyatini rivojlantirish 
uchun to‘la huquqiy asoslar yaratilgan.
0
‘zbekiston Respublikasi «Yer Kodeksi», «Qishloq xo‘jaligi koope- 
rativi (shirkat xo‘jaligi) to‘g‘risida», «Fermer xo‘jaligi to‘g‘risida», 
«Dehqon xo‘jaligi to ‘g‘risida» va «Xo‘jalik yurituvchi subyektlar 
faoliyatining shartnomaviy huquqiy bazasi to‘g‘risida»gi qonunlar 
shular jumlasidandir.
Bu huquqiy hujjatlaming bosh maqsadi qishloqda chinakam mulk- 
dorni, yerga, mulkka hamda ishlab chiqarilgan mahsulotga nisbatan 
haqiqiy egalik tuyg‘usini shakllantirishdan iboratdir.
0
‘zbekiston Respublikasining «Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat 
xo‘jaligi) to‘g‘risida»gi 1998-yil 30-apreldagi qonuniga muvofiq, qishloq 
xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) tovar qishloq xo‘jaligi mahsuloti 
yetishtirish uchun pay usuliga va asosan oila (jamoa) pudratiga, fuqaro- 
larning Lxtiyoriy ravishda birlashishiga asoslangan, yuridik shaxs huquq- 
lariga ega mustaqil xo‘jalik yurituvchi subyekt ekanligi belgilab 
qo‘yilgan. Ular faoliyatining qonuniy asoslari tegishli qonun hujjatlari 
va ustavi bilan tartibga solinadi. Ustav qishloq xo‘jaligi kooperativi 
(shirkat xo‘jaligi) faoliyatini tartibga soluvchi asosiy huquqiy hujjatdir. 
Qishloq xo‘jaligi kooperativining (shirkat xo‘jaligining) mustaqil 
balansida aks ettiriladigan asosiy jamg‘armalar, aylanma mablagMar 
hamda boshqa boyliklar shu kooperativning (shirkatning) mulki 
hisoblanadi.
Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) tijoratchi tashkilotlar 
sirasiga kiradi va ularni tashkil etilishining huquqiy asoslari 0 ‘zbekiston 
Respublikasining fuqarolik kodeksida ham belgilab qo‘yilgan. Ushbu 
kodeksining 42-moddasiga binoan yuridik shaxs mulkdor tomonidan 
yoki uning tomonidan vakolat berilgan organ tomonidan tashkil etilishi 
mumkin. Uning muassislari bo‘lib mulkdor, xo‘jalik yuritish yoki 
operativ boshqarishda mol-mulki bo‘lgan shaxslar, tegishli vakolat olgan 
boshqa shaxslar ishtirok etishlari mumkin.
Qishloq xo‘jaligi kooperativining (shirkat xo‘jaligining) mol-mulki 
asosiy jamg‘armalar qiymati, yetishtirgan mahsuloti, uni sotishdan 
tushgan daromadlar (foyda), a’zolaming pul va moddiy badallari, 
bank kreditlari, qimmatli qoozlar hisobidan hamda kooperativning

---

(shirkatning) ustavida nazarda tutilgan boshqa faoliyat natijasida va 
qonunlarda taqiqlanmagan boshqa manbalar hisobidan hosil bo‘ladi. 
Kooperativ (shirkat) mol-mulkni shakllantirishda yuridik hamda 
jismoniy shaxslar shartnoma asosida pul va moddiy badallar kiritish 
yo‘li bilan ishtirok etishlari ham mumkin.
Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) tomonidan tashkil 
etiladigan korxonalar va tashkilotlarning mol-mulki, shuningdek, 
xo‘jaliklararo korxonalar va tashkilotlarning mol-mulki ularning 
ulushli ishtirokiga muvofiq shu kooperativning (shirkatning) mulki 
hisoblanadi.
Mol-mulk hamda mulkiy huquqlar kooperativ (shirkat) xo‘jaligi 
faoliyatining iqtisodiy-moliyaviy asosini tashkil qiladi va uning yuridik 
shaxs sifatidagi eng muhim xususiyatlaridan biridir. Kooperativ 
(shirkat xo‘jaligi) mol-mulklar asosini uning a’zolari ( paychilari) 
tomonidan qo‘shilgan pay badallari tashkil etadi va ushbu badallar 
pul shaklida ham, shuningdek, natura shaklda ham bo‘lishi mumkin. 
Shuningdek, intellektual mulklar, (ixtirolar, sanoat namunalari, 
foydali modellar va hokazo) shaklidagi badallari qo‘shilishiga ham 
yo‘l qo‘yiladi.
Y. Tursunovning ta’kidlashicha, hozirgi paytda qishloq xo‘jaligi 
kooperativ (shirkat xo‘jalik)lari tugatilayotgan jamoa xo‘jaliklarining 
negizida tashkil etilayotganligi tufayli uning a’zolari tomonidan pay 
badallari qo‘shish amalga oshirilmasdan, sobiq jamoa xo‘jaligi mol- 
mulkdagi jamoa xo‘jaligi a’zosi bo‘lib kelgan shaxslarning ulushlari 
pay badallari sifatida yangi tuzilayotgan kooperativ (shirkat xo‘jaligi)ga 
o‘tkazilmoqda va shu tarzda kooperativ (shirkat xo‘jaligi) ustav jamg‘ar- 
masi sobiq jamoa xo‘jaligiga tegishli mol-mulklaidan tarkib top- 
moqda.
Tarkibiga qishloq xo‘jaligi kooperativlari (shirkat xo‘jaliklari), 
mulkchilikning turli shaklidagi boshqa korxonalar va tashkilotlar kirgan 
uyushmalarning mol-mulki ularning umumiy (ulushli) mulki hisob- 
lanadi. Tarkibiga faqat kooperativlar (shirkatlar) kirgan uyushma- 
larning mol-mulki, agar uyushmalarning ta’sis hujjatlarida yoki qonun 
hujjatlarida boshqacha tartib nazarda tutilgan bo‘lmasa, shu 
kooperativlarga (shirkatlarga) umumiy (ulushli) mulk huquqi asosida 
qarashli bo‘ladi. Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) yuridik 
va jismoniy shaxslardan mol-mulkni qonun hujjatlarida nazarda 
tutilgan tartibda olish, ijaraga yoki vaqtincha foydalanishga olish 
huquqiga ega.

---

Qishloq xo‘jaligi kooperativida (shirkat xo‘jaligida) umumiy majlis 
qarori bilan quyidagilardan tarkib topadigan ustav jamg‘armasi (kapitali) 
shakllantiriladi:
— pay jamg‘armasi;
— tuproq unumdorligini oshirish tadbirlarini o‘tkazish, irrigatsiya 
inshootlarini saqlash, yangi irrigatsiya-melliorasiya tarmoqlarini loyi- 
halash va qurish, texnika olish, ijtimoiy va ishlab chiqarish ishfratuzil- 
masini rivojlantirish, boshqa umumiy ijtimoiy va xo‘jalik vazifalarini 
hal etish uchun mo‘ljallangan bo‘linmas jamg‘arma.
Mulkiy pay qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) har bir 
a’zosining kooperativ (shirkat) pay jamg‘armasi qiymatidagi ulushini 
belgilaydi va kooperativ (shirkat a’zosiga kooperativning (shirkatning) 
yakuniy daromadidan (foydasidan) dividendlar tariqasida tegishli 
ulushni olish huquqini beradi.
Mulkiy pay miqdorini aniqlash, paylar bo‘yicha dividendlar to‘lash 
tartibi, shartlari qonun hujjatlari bilan belgilanadi. Qishloq xo‘jaligi 
kooperativi (shirkat xjaligi) har bir a’zosi mulkiy payning aniq miqdori 
kooperativning (shirkatning) a’zosiga mol-mulkning muayyan ulushiga 
hamda xo‘jalik oladigan umumiy daromadning (foydaning) tegishli 
qismiga bo‘lgan uning huquqini mustahkamlab qo‘yuvchi, nomi yozil- 
gan guvohnoma berilgan holda kooperativning (shirkatning) yuqori 
boshqaruv organi qarori bilan belgilanadi.
Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) daromadning (foyda- 
sining) paylari bo‘yicha dividendlar toMash uchun mo‘ljallangan qismi 
yil yakunlariga ko‘ra taqsimlanadi va mulkiy payning miqdoriga muta- 
nosib ravishda to‘lanadi. Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) 
a’zoligidan chiqish fermer xo‘jaligi yoki yangi qishloq xo‘jaligi 
kooperativi (shirkat xo‘jaligi) tashkil etish maqsadida amalga oshirilgan 
hollarda mulkiy paylar qonun hujjatlariga muvofiq ajratib beriladi.
Qishloq xo‘jaligi kooperativi (shirkat xo‘jaligi) a’zosining mulki 
payini meros kilib olish konun hujjatlarida belgilangan tartibda faqat 
uning qiymatidagi ifodasida amalga oshiriladi.
Har bir tadbirkor, dehqon, fermer o‘zining buzilgan huquqlarini 
tiklash, yetkazilgan moddiy va ma’naviy zarami undirish haqida 
mansabdor shaxslarning noqonuniy qarorlari va xatti-harakatlari ustidan 
sudga da’vo arizasi bilan murojaat qilishga haqli. Tahlil natijalariga 
ko‘ra, dehqon va fermerlar huquqiy saviyasining yetarli emasligi, 
joylarda huquqiy xizmatning yaxshi yo‘lga qo‘yilmaganligi, ta’minotchi, 
xizmat ko‘rsatuvchi tashkilotlarning monopolistik mavqega ega

---

ekanligi, dehqon va fermerlarning ular bilan munosabatlarini 
buzmaslikka intilishlari, shartnomalarning sifatsiz tuzilayotganligi, 
dehqon va fermer xo‘jaliklari uyushmalarining o‘z vazifalarini lozim 
darajada bajarmayotganligi dehqon va fermerlarning huquq va 
manfaatlarini himoya qilishning samaradorligini oshirishni talab 
etmoqda. Shirkat, dehqon va fermer xo‘jaliklari ishtirokidagi xo‘jalik 
nizolariga oid ishlarni ko‘rishda xo‘jalik sudlari va prosessual qonun 
talablariga rioya qilishdan tashqari dehqon va fermerlarining buzilgan 
huquqlarini himoya qilishning barcha huquqiy choralarini krish 
maqsadga muvofiqdir.
2005-yil 8-noyabrda 0 ‘zbekiston Respublikasi Prezidentining 
«Qishloq xo‘jaliklari kooperativlari (shirkatlari)ni fermer xo‘jaliklariga 
aylantirish chora tadbirlari to‘g‘risida»gi qarori qabul qilindi..
Shuningdek, qishloq xo‘jaligida iqtisodiy islohotlarni chuqurlash- 
tirish bo‘yicha Respublika komissiyasiga Qoraqalpog‘iston Respublikasi 
Vazirlar Kengashi va viloyatlar hokimliklari bilan kelishilgan holda 
qayta tashkil etiladigan qishloq xo‘jaligi kooperativlari (shirkatlari) 
ro‘yxatini kengaytirish bo‘yicha tegishli o‘zgartirishlar kiritish huquqi 
berilgan.
Qoraqalpog‘iston Respublikasi Vazirlar Kengashi raisi viloyatlar 
va tumanlar hokimlari, 0 ‘zbekiston Respublikasi Qishloq va suv xo‘jaligi 
vazirligi, Fermer xo‘jaliklari uyushma rahbarlari zimmasiga:
— belgilangan ilovaga muvofiq ikki oy muddatda qishloq xo‘jaligi 
kooperativlari (shirkatlari)ni fermer xo‘jaliklariga aylantirishni 0 ‘zbekis- 
ton Respublikasining «Fermer xo‘jaligi to‘g‘risida»gi qonun talablariga 
to‘la muvofiq tarzda amalga oshirilishi;
— fermer xo‘jaliklarini tashkil etishga davogarlar o‘rtasida ochiq 
va oshkora tanlovlar o‘tkazilishi, g‘oliblarni aniqlashda xolislik va 
haqqoniylik tamoyillari qat’iy ta’minlanishi;
— shirkat xo‘jaliklarini tugatish ishlari qonun hujjatlarida belgilangan 
tartibda o‘z vaqtida va to‘liq yakunlanishi uchun shaxsiy javobgarlik yuklandi.
Shuningdek, 0 ‘zbekiston Respublikasi Vazirlar Mahkamasi, Qora- 
qalpog‘iston Respublikasi Vazirlar Kengashi va viloyatlar hokimliklari 
bilan birgalikda «0‘zdonmahsulot» AK bo‘linmalari bilan qayta tashkil 
etiladigan qishloq xo‘jaligi kooperativlari (shirkatlari) o‘rtasida awal 
tuzilgan shartnomalarga teng hajmda davlat ehtiyojlari uchun 2006- 
yil hosilidan boshoqli don xarid qilish uchun yangi tashkil etilgan 
fermer xo‘jaliklari bilan shartnomalar imzolanishi ta’minlash lozimligi 
belgilab qo‘yildi.

---

U y - j o y m u l k d o r l a r i n i n g s h i r k a t l a r i m u lk i. B u g u n g i k u n d a
0 ‘z b e k is to n R e s p u b lik a s id a a h o lig a k o m m u n a l x iz m a t k o ‘r s a tis h
tiz im id a g i iq tis o d iy i s lo h o tla r iz c h il a m a lg a o s h ir ilm o q d a . Z a r u r
q o n u n c h ilik v a n o r m a tiv - h u q u q iy b a z a y a ra tilg a n . U y -jo y m u lk d o r -
la rin in g s h ir k a tla rin i s h a k lla n tiris h ja r a y o n i fa o l d a v o m e tm o q d a .
H o z ir d a u y -jo y m u lk d o rla r i s h ir k a tla r in in g fa o liy a tid a q a to r jid d iy
k a m c h ilik la r v a h a l e tilm a g a n m u a m m o la r m a v ju d . V ilo y a t, s h a h a r
v a tu m a n h o k im lik la ri to m o n id a n u y -jo y m u lk d o rla ri s h irk a tla rin i z a r u r
m o d d iy -te x n ik a b az asi, sh u ju m la d a n u la r u c h u n m o ‘lja lla n g a n x o n a la r, 
m o d d iy re su rsla r, a s b o b - a n jo m la r b ila n t a ’m in la s h d a u la r g a a m a liy
k o ‘m a k v a y o rd a m k o ‘rsa tish , u y la r a tro fid a g i y e r u c h a s tk a la r in i q o n u n
y o ‘li b ila n b irik tirib q o ‘y ish , s h u n in g d e k , z a r u r a y la n m a m a b la g ‘la r 
a jra tib b e ris h b o ra s id a g i is h la rn i ta s h k il e tis h g a e ’tib o r b e rilm a y a p ti. 
O q ib a td a k o ‘p g in a u y -jo y m u lk d o rla rin in g s h irk a tla rn i u y -jo y la rn i jo riy
h a m d a k a p ita l t a ’m ir d a n c h iq a r is h , o b o d o n la s h tir is h is h la r in i o ‘z 
v a q tid a o ‘tk a z is h u c h u n y e ta rlic h a m a b la g ‘g a eg a e m a s la r.
S h u m a ’n o d a 0 ‘z b e k is to n R e s p u b lik a s i P r e z id e n tin in g 2 0 0 2 -y il 
2 6 -fe v ra ld a « U y -jo y m u lk d o rla ri s h ir k a tla rin in g fa o liy a tin i riv o jla n tirish
b o ra s id a g i q o ‘s h im c h a c h o r a - t a d b i r l a r t o ‘g ‘risid a » g i f a r m o n i q a b u l 
q ilin d i. U n g a k o ‘ra, u y -jo y m u lk d o rla rin in g sh irk a tla ri x iz m a tla r k o ‘rsa- 
tis h d a n , sh u ju m la d a n , ija ra g a to p s h ir ilg a n m u lk d a n tu s h a d ig a n d a r o -
m a d la rid a n 2 0 0 7 -y ilg a q a d a r b o ‘lg a n d a v r d a b a r c h a tu rd a g i s o liq la r 
v a b u d je tg a y ig 'im la r t o ‘la s h d a n o z o d q ilin is h i, b u n in g n a tija s id a
b o ‘sh a y d ig a n m a b la g ‘la r a n iq m a q s a d n i k o ‘z la g a n h o ld a o ‘z a y la n m a
m a b la g ‘la rin i to M d irish g a, u y -jo y m u lk d o r la r i s h ir k a tla r in in g m o d d iy
te x n ik a b a z a sin i m u s ta h k a m la s h g a , u y - jo y b in o la r in i h a m d a u y la rn in g
ic h id a g i m u h a n d is lik k o m m u n i k a t s i y a l a r i n i t a ’m i r l a s h , h u d u d n i
o b o d o n la s h tiris h g a y o 'n a ltir ilis h i b e lg ila n d i.
2 0 0 6 -y il 3 - a p r e ld a « X u su siy u y - jo y m u lk d o r la r in in g s h irk a tla ri 
t o 'g ‘risid a» g i Q o n u n id a x u su siy u y - jo y m u lk d o r la r i s h ir k a tla r in in g
h u q u q iy m a q o m i b e lg ila b q o 'y ilg a n . U y - jo y m u lk d o r la r in in g sh irk a ti 
y u rid ik sh a x s h is o b la n ib , q o n u n h u jja tla r id a b e lg ila n g a n ta r tib d a u y - 
jo y m u lk d o rla r in in g u y d a n f o y d a la n is h n i, u n in g s a q la n is h in i b irg a lik d a
b o s h q a ris h v a t a ’m in la s h , u m u m iy fo y d a la n is h d a g i o b y e k tla r g a eg alik
q ilish v a u la rd a n f o y d a la n is h s h a r tla r in i ta r tib in i a n iq la s h , u m u m iy
m u lk d a g i m o l- m u lk n in g lo z im d a ra ja d a g i h o la tin i t a ’m in la s h m a q s a d i- 
dagi b irla s h m a s i h is o b la n a d i.
U y - jo y m u lk d o r la r in in g s h ir k a ti n o tijo r a t ta s h k ilo t b o ‘lib , b itta
yo k i y a q in , z ic h jo y la s h g a n , u m u m iy y e r u c h a s tk a s i v a in f ra tu z ilm a

---

e le m e n tla ri b i r b o ‘lg a n b ir n e c h ta u y d a y o x u d u y n in g b o s h q a q is m - 
la rid a n a lo h id a k irish jo y i b o ‘lg a n , k a m id a b itta b lo k se k siy a h a jm id a g i 
m u sta q il q is m id a tu r a r jo y m u lk d o rla rid a n k a m id a y a rm in in g x o h ish ig a
k o ‘ra, t a ’sis m a jlis in in g q a ro ri b ila n ta sh k il e tila d i.
U y n in g b i t ta d a n o r tiq m u lk d o rg a x iz m a t k o ‘rs a tu v c h i u m u m iy
jo y la r i, k v a r tir a la r o r a lig ‘idagi ih o ta la n g a n ( o ‘ra lm a ) p illa p o y a la r , 
z in a p o y a la r, liftla r, liftn in g s h a x ta la ri v a b o s h q a s h a x ta la r, d a h liz la r, 
te x n ik q a v a tla r, ta y a n c h v a t o ‘siq k o n s tru k s iy a la r, k v a rtira ta s h q a r is id a
y o k i ic h id a jo y la s h g a n v a b itta d a n o rtiq k v a rtira g a x iz m a t k o ‘rs a ta d ig a n
m e x a n ik , e le k tr, s a n ita r iy a - te x n ik a q u rilm a la ri v a b o s h q a q u r ilm a la r , 
b in o a tro fid a g i k o ‘k a la m z o rla s h tiris h va o b o d o n la s h tiris h e le m e n tla r in i 
h a m q a m r a b o lg a n y e r u c h a s tk a la ri, s h u n in g d e k , s h ir k a t k o ‘c h m a s
m u lk in in g y a g o n a k o m p le k s ig a x iz m a t k o ‘rs a tis h g a va u n i s a q la s h g a
m o ‘lja lla n g a n b o s h q a m o l- m u lk s h irk a td a g i u m u m iy m o l- m u lk h is o b - 
la n a d i.
S h irk a t a ’z o si u m u m iy m o l- m u lk n i s a q la s h v a t a ’m irla s h b o ‘y ic h a
x a ra ja tla rd a u y n in g u m u m iy m a y d o n id a g i o ‘zig a teg ish li b o ‘lg a n k v a rtira
m a y d o n i u lu s h ig a m u ta n o s ib ta r z d a is h tiro k e ta d i. M u lk d o r o 'z ig a
te g ish li x o n a la r d a n f o y d a la n m a g a n lig i y o x u d u m u m iy m o l- m u lk k a
e g a lik q ilis h d a n , u n d a n f o y d a la n is h d a n v o z k e c h g a n lig i u n i u m u m iy
m o l - m u l k n i s a q l a s h v a t a 'm i r l a s h g a d o i r u m u m i y x a r a j a t l a r d a
is h t i r o k e t i s h d a n b u t u n l a y y o k i q i s m a n o z o d e tis h u c h u n a s o s
b o ‘lm a y d i.
S h irk a tn in g k o ‘p k v a rtira li u y la rd a g i y a s h a s h u c h u n m o ‘lja lla n - 
m a g a n j o y la r n in g m u lk d o r la r i h a m d a s h ir k a t u y la ri a tr o f id a g i y e r 
u c h a s tk a la r id a jo y la s h g a n , a lo h id a tu rg a n o b y e k tla rn in g m u lk d o rla ri 
b ila n m u n o s a b a tla ri q o n u n h u jjatlari b ila n h a m d a u l a r o ‘rta s id a tu z ilg a n
b itim b ila n ta r tib g a s o lin a d i.
X o ‘ja lik s h ir k a tla r i va ja m iy a tla r in in g m u lk i. X o 'ja lik s h irk a tla ri 
va ja m iy a tla r in in g m u lk i y u rid ik sh a x s h is o b la n g a n x o ‘ja lik s h ir k a tla ri 
va ja m iy a tin in g m u lk i q a tn a s h c h ila r n in g q o ‘sh g a n h issasi h is o b id a n
x o ‘ja lik fa o liy a ti n a tija s id a o lin g a n h a m d a q o n u n d a m a n e tilm a g a n
b o s h q a a s o s la r d a u la r to m o n id a n q o ‘lga k iritilg a n m o l- m u lk d a n h o sil 
b o ‘lad i.
Q u y id a g i x o ‘ja lik s h irk a tla ri va ja m iy a tla r i m av ju d :
-- t o ‘liq s h i r k a t , b u n d a is h tir o k c h ila r o ‘z o ‘r ta la r id a tu z ilg a n
s h a r tn o m a g a m u v o fiq s h irk a t n o m id a n ta d b ir k o r lik f a o liy a ti b ila n
s h u g ‘u lla n a d ig a n h a m d a u n in g m a jb u riy a tla ri b o ‘y ic h a o ‘z la rig a q a ra sh li 
m o l- m u lk b ila n t o ‘liq h a jm d a ja v o b g a r b o ‘la d ila r.

---

— k o m m a n d it s h irk a t, b u n d a sh irk a t n o m id a n ta d b irk o rlik fao liy a tin i 
a m a lg a o s h i r a d i g a n h a m d a s h i r k a t n i n g m a j b u r i y a t l a r i b o ‘y i c h a
o ‘z la rin in g b u tu n m o l- m u lk la r i b ila n ja v o b b e ra d ig a n is h tir o k c h ila r
b ila n b ir q a to r d a s h ir k a t fa o liy a ti b ila n b o g ‘liq z a r a r u c h u n o ‘z la ri 
q o ‘s h g a n h i s s a l a r d o i r a s i d a j a v o b g a r b o ‘l a d i g a n h a m d a s h i r k a t
to m o n id a n ta d b ir k o r lik fa o liy a tin i a m a lg a o s h iris h d a q a tn a s h m a y d ig a n
b ir y o k i b ir n e c h a is h tir o k c h ila r ja v o b g a r boM adilar.
— m a s ’u liy a ti c h e k la n g a n j a m i y a t l a r , b u n d a m u a s s i s - t a ’s is c h i 
ja m iy a tn in g x o ‘ja lik fa o liy a ti n a tija si u c h u n u sta v f o n d ig a o ‘zi k iritg a n
p a y b a d a li u lu sh i m iq d o r id a ja v o b g a r b o ‘la d i;
— q o ‘s h im c h a m a s ’u liy a tli ja m iy a tla r , b u n d a y ja m iy a tn in g is h tir o k -
c h ila ri u n in g m a jb u riy a tla ri b  y ic h a o ‘z m o l- m u lk la r i b ila n q o ‘sh g a n
h issa la ri q iy m a tig a n is b a ta n h a m m a u c h u n b ir xil b o ‘lg a n , j a m iy a tn in g
t a ’sis h u jja tla rid a b e lg ila n a d ig a n k a rra li m iq d o r d a s o lid a r t a r z d a s u b s i- 
d ia r ja v o b g a r b o ‘la d ila r.
X o ‘ja lik ja m iy a ti m u a ssisla ri x o ‘ja lik ja m iy a tla r i fa o liy a tla rid a b e v o - 
sita is h tiro k e tis h la ri s h a r t e m a s.
A k siy a d o rlik ja m iy a tla r i o ‘z u s ta v fo n d i d o ir a s id a , u n in g q iy m a tig a
te n g k e la d ig a n a k s iy a la r, y a ’n i q im m a tli q o g ‘o z la r c h iq a r is h g a h a q li. 
U m u m iy q o id a b o ‘y ic h a a k siy a c h iq a ru v c h i a k siy a c h iq a r is h u c h u n
m a x su s id o ra r u x s a tin i o la d i.
0 ‘z b e k isto n R e sp u b lik a sin in g A k siy a d o rlik ja m iy a tla ri v a a k s iy a d o r - 
la rn in g h u q u q la rin i h im o y a q ilish t o ‘g ‘risid ag i q o n u n ig a ( 2 6 .0 4 .1 9 9 6 - 
yil) 2 9 .0 8 .1998-yildagi q o n u n d a k iritilg an q o ‘s h im c h a v a o ‘z g a rtis h la rd a
ja m iy a t d a v la t m u lk i n e g iz id a tu z ilg a n d a k o r x o n a n in g ( m o l- m u lk n in g )
q o n u n h u jja tla rid a b e lg ila n g a n ta r tib d a a n iq la n g a n b o z o r b a h o s i ja m iy a t 
u sta v fo n d in in g s u m m a s in i ta sh k il etish i b elg ilan d i. S h u n in g d e k , a k siy a - 
d o r lik k a a y la n tir ila y o tg a n k o r x o n a n in g f o n d b o z o r id a g i f a o liy a tin i 
ra g ‘b a tla n tiris h m a q s a d id a 0 ‘z b e k is to n R e s p u b lik a s i P r e z id e n tin in g
« F o n d b o z o r in i y a n a d a riv o jla n tiris h h a m d a d a v la t m u lk i n e g iz id a
ta s h k il e tilg a n a k s iy a d o rlik ja m iy a tla r in i q o ‘l l a b - q u w a t l a s h c h o r a -
ta d b ir la r i t o ‘g‘risid a » g i fa r m o n i q a b u l q ilin d i.
A k siy a d o rlik ja m iy a tla r i o c h iq y o k i y o p iq tu r d a boM ishi m u m k in . 
A k s iy a la r fo n d b irja s id a e rk in ta rq a tils a , o c h iq tu r d a g i, f a q a t m a x su s 
d o ira d a g i sh a x s la rg a g in a ta r q a tils a , y o p iq tu rd a g i a k s iy a d o rlik ja m iy a ti 
b o ‘la d i.
J a m o a t b ir la s h m a la r in in g m u lk i j a m o a t b i r l a s h m a l a r i , k a s a b a
u y u s h m a la r i, x o tin - q iz la r , fa x riy la r, y o s h la r v a b o la la r ta s h k ilo tla r i, 
ijo d iy u y u s h m a la ri v a tu rli ja m g ‘a r m a la r m o l- m u lk id a n ib o r a t.

---

D in iy ta s h k ilo tla r n in g m u lk id a b in o la r , d in iy b u y u m la r , is h la b
c h iq a ris h , ijtim o iy va x a y riy a a h a m iy a tig a ega b o ‘lg a n o b y e k tla r, o ‘z 
fa o liy a tin i a m a lg a o s h iris h u c h u n z a r u r b o ‘lg an p u l m a b la g ‘la ri v a 
b o sh q a m o l-m u lk la r b o ‘lishi m u m k in . U la r o ‘z m o l-m u lk la rig a a m a ld a g i 
q o n u n la r d o ir a s id a e g a lik q ila d i, fo y d a la n a d i v a ta s a r r u f e ta d i.
X u su siy k o r x o n a la r m u lk in in g h u q u q iy m a q o m i. O ‘z b e k is to n R e s - 
p u b lik a s in in g « X u su siy k o r x o n a t o ‘g ‘risid a » g i 2 0 0 3 -y il 1 1 - d e k a b r
q o n u n in in g 3 - m o d d a s ig a m u v o fiq , m u lk d o r y a g o n a jis m o n iy sh ax s 
to m o n id a n tu z ilg a n v a b o s h q a r ila d ig a n tijo r a tc h i ta s h k ilo t x u su siy
k o rx o n a d e b e ’tir o f e tila d i. X u su siy k o rx o n a ta d b irk o rlik su b y e k tla rin in g
ta s h k iliy - h u q u q iy sh a k li h is o b la n a d i.
X u su siy k o rx o n a y u rid ik sh ax s h iso b la n ib , o ‘z m u lk id a a lo h id a m o l- 
m u lk k a ega b o ‘ladi, o ‘z n o m id a n m u lk iy va shaxsiy n o m u lk iy h u q u q la rg a
eg a b o ‘lishi h a m d a u la rn i a m a lg a o sh irish i, m a jb u riy a tla rn i b a ja rish , 
s u d d a d a ’v o g a r va ja v o b g a r b o ‘ladi. X u su siy k o rx o n a o ‘z m a jb u riy a tla ri 
b o ‘y ic h a o ‘zig a q ara sh li b u tu n m o l-m u lk b ila n ja v o b b e ra d i.
A g a r x u su siy k o rx o n a m u lk d o ri k o r x o n a n in g m o l- m u lk i y e ta rli 
b o ‘lm a g a n ta q d ir d a x u su siy k o rx o n a n in g m a jb u riy a tla ri b o ‘y ic h a o ‘zig a 
q a ra s h li m o l- m u lk b ilan q o n u n h u jja tla rig a m u v o fiq s u b s id ia r ja v o b g a r 
boM adi.
X u su siy k o rx o n a t o ‘liq firm a n o m ig a eg a b o ‘lish i lo z im va q is q a r- 
tirilg a n firm a n o m ig a e g a b o ‘lish g a h a q li. X u su siy k o r x o n a n in g t o ‘liq 
firm a n o m i u n in g t o ‘liq n o m in i va « x u su siy k o rx o n a » d e g a n s o ‘z la rn i 
o ‘z ic h ig a o lg a n b o ‘lishi k e ra k . X u su siy k o rx o n a n in g q is q a rtir ilg a n
firm a n o m i u n in g q is q a rtirilg a n n o m in i va « xususiy k o rx o n a » d e g a n
s o ‘zla rn i y o k i «X K « a b b r e v ia tu r a s in i o ‘z ic h ig a o lish i k e ra k .
X u s u s iy k o r x o n a b a r c h a y u r id ik s h a x s la r s in g a r i O ‘z b e k is to n
R e s p u b lik a s i h u d u d id a v a u n d a n ta s h q a r id a q o n u n h u jja tla r id a b e lg i- 
la n g a n ta r tib d a b a n k h is o b v a ra q la ri o c h is h i m u m k in .
X u su siy k o rx o n a n in g u s ta v fo n d i b o ‘lin m a s d ir v a u n i m u lk d o r n in g
o ‘zi b elg ilay d i. P u l, q im m a tli q o g ‘o z la r, p u l b ila n b a h o la n a d ig a n b o s h q a
m o l- m u lk y o k i m u lk iy h u q u q la r y o x u d b o s h q a sh ax sg a b e rila d ig a n
o ‘z g a h u q u q la r x u su siy k o rx o n a n in g u stav fo n d ig a q o ‘sh ila d ig a n h issa 
b o ‘lish i m u m k in . M u lk d o r x u su siy k o rx o n a n in g u s ta v f o n d ig a o ‘zi 
k irita d ig a n m o l-m u lk n i m u s ta q il b a h o la y d i.
A g a r x u su siy k o rx o n a n in g u sta v fo n d i s h a k lla n tirila y o tg a n d a m u lk - 
d o r o ‘z o ila a ’zo la rin in g u m u m iy (u lu sh li yoki b irgalikdagi) m u lk i h iso b - 
la n g a n m o l-m u lk n i k o rx o n a g a b e ra y o tg a n b o ‘lsa, u s h b u m o l- m u lk n in g
b a r c h a m u lk d o rla rid a n n o ta ria l ta s d iq la n g a n ro z ilik o lish ta la b e tilad i.

---

X u s u s iy k o r x o n a m u lk d o ri k o rx o n a n i r a h b a r s ifa tid a y a k k a b o s h -
q a r a d i, k o r x o n a n o m id a n is h o n c h n o m a s iz ish k o ‘r a d i, u n in g m a n f a a t-
la rin i ifo d a la y d i, x u su siy k o rx o n a n in g p u l m a b la g ‘la rin i h a m d a b o s h q a
m o l - m u l k i n i t a s a r r u f e ta d i, s h a r t n o m a l a r , s h u j u m l a d a n m e h n a t
s h a r tn o m a la r i tu z a d i, is h o n c h n o m a la r b e r a d i, b a n k la r d a h is o b v a r a q la r 
o c h a d i, s h ta tla r n i ta s d iq la y d i, k o rx o n a n in g b a r c h a x o d im la r i u c h u n
m a jb u riy b o ‘lg a n b u y r u q la r c h iq a ra d i v a k o ‘r s a tm a la r b e ra d i.
M u lk d o r x u su siy k o rx o n a g a te g ish li m o l- m u lk n i b o s h q a sh a x sg a
b e ris h , ija ra g a b e ris h , g a ro v g a q o ‘y ish , b o s h q a y u r id ik s h a x s la r n in g
u sta v f o n d ig a h issa sifa tid a k iritish y o k i u s h b u m o l- m u lk n i b o s h q a c h a
u s u ld a t a s a r r u f e tis h i m u m k in .
M u l k d o r o ‘zi v a q tin c h a lik b o ‘lm a g a n t a q d i r d a s h u m u d d a t d a
x u su siy k o r x o n a n in g m o l- m u lk i n a ts io n a liz a ts iy a q ilin m a y d i, q o n u n d a
n a z a r d a tu tilg a n h o lla r b u n d a n m u s ta s n o .
Q o n u n g a m u v o fiq , x u su siy k o r x o n a n in g m o l- m u lk i re k v iz its iy a
q ilin m a y d i, x u su siy k o rx o n a n in g m u lk d o r ig a re k v iz itsiy a q ilin a y o tg a n
m o l- m u lk n in g b o z o r q iy m a tig a m u v o fiq k o m p e n s a ts iy a s i to M a n a d ig a n
ta b iiy o fa tla r, a v a riy a la r, e p id e m iy a la r , e p iz o o tiy a la r v a f a v q u lo d d a
tu sd a g i b o s h q a h o la tla r b u n d a n m u s ta s n o .
X u su siy k o rx o n a m u lk d o ri x u su siy k o rx o n a n i m o l- m u lk m a jm u a s i 
s ifa tid a s o tis h g a , h a d y a q ilish g a , v a siy a t q ilib q o ld ir is h g a y o k i u n i 
o ‘z g a c h a u s u ld a b o s h q a sh ax sg a o ‘tk a z is h i h a m m u m k in .
Ғ е гш е г x o ‘ja lik la rin in g m ulki x u su siy m u lk s ifa tid a . 0 ‘z b e k is to n
R e sp u b lik asin in g « F e rm e r x o ‘jaligi t o ‘g ‘risida»gi 2 0 0 4 -y il 2 6 -a v g u std ag i 
q o n u n ig a m u v o fiq , fe rm e r xo jaligi y u rid ik shaxs h iso b la n ib , u ijaraga 
b erilgan y e r u c h a stk a la rid a n fo y d a lan g a n h o ld a q is h lo q x o ‘jalig i to v a r 
ish la b c h iq a ris h i b ila n s h u g ‘u lla n u v c h i, m u s ta q il x o ‘ja lik y u ritu v c h i 
su b y ek td ir.
B in o la r, in s h o o tla r , q is h lo q x o ‘ja lig i e k in z o r la r i v a k o ‘c h a tz o r la r i, 
d o v d a ra x tla r, c h o rv a m o lla r, p a r r a n d a la r g a , e tis h tir g a n m a h s u lo tig a , 
q is h lo q x o ‘ja lik te x n ik a s i, in v e n ta r, a s b o b - u s k u n a la r , tr a n s p o r t v o si- 
ta la r i, p u l m ablagM ari, in te lle k tu a l m u lk o b y e k tla r ig a , s h u n in g d e k , 
f e r m e r x o ‘ja lig in in g b a la n s id a g i b o s h q a m o l - m u l k k a boM gan m u lk
h u q u q i fe rm e r x  ja lig ig a q a ra s h li boM adi.
F e r m e r x o ‘ja lig i boshligM ning p u l va m o d d iy m ablagM ari, to v a rla rn i 
re a liz a tsiy a q ilis h d a n (is h la r b a ja ris h d a n , x iz m a tla r k o ‘r s a tis h d a n ) o lin -
g a n d a r o m a d la r ( fo y d a ), q im m a tli q o g ‘o z la r d a n k e lg a n d a r o m a d la r , 
q o n u n la r d a ta q iq la n m a g a n b o s h q a m a n b a la r f e r m e r x o ‘ja lig in in g m o l-
m u lk in i s h a k lla n tiris h m a n b a la ri boM ishi m u m k in .

---

Q o n u n h u jja tla rid a b e lg ila n g a n ta r tib d a fe rm e r x o ‘jalig i m o l- m u lk n i 
y a ra tis h , k o ‘p a y tiris h , o lish , ija ra g a y o k i v a q tin c h a fo y d a la n is h g a o lish
h u q u q ig a h a m ega. F e r m e r x o ‘ja lig in in g m o l- m u lk i q o n u n h u jja tla rig a
m u v o fiq m e ro s q ilib q o ld irilis h i m u m k in .
Y a k k a ta r tib d a g i ta d b ir k o r lik v a y u rid ik s h a x s m a q o m in i o lm a g a n
d e h q o n x o ‘ja lik la r i m u lk in in g o ‘z ig a x o s x u s u s iy a tla r i.
F K n in g 2 4 -m o d d a s ig a a so sa n fu q a ro y a k k a ta d b irk o r sifa tid a d a v la t 
r o ‘y x a tid a n o ‘tk a z ilg a n p a y td a n b o s h la b ta d b irk o rlik fa o liy a ti b ila n
s h u g ‘u lla n is h g a h a q lid ir. T a d b irk o rlik fa o liy a ti b ila n s h u g ‘u lla n a y o tg a n
fu q a ro o ‘z m a jb u riy a tla ri y u z a s id a n o ‘z ig a q a ra sh li b u tu n m o l- m u lk i 
b ila n ja v o b b e r a d i, q o n u n g a m u v o fiq u n d ir u v n i q a r a tis h m u m k in
b o ‘lm a g a n m o l- m u lk b u n d a n m u s ta s n o .
0 ‘z b e k is to n R e s p u b lik a s in in g « T a d b irk o rlik fa o liy a ti e r k in lig in in g
k a fo la tla ri t o ‘g ‘risida»gi 2 0 0 0 -y il 2 5 -m a y q o n u n ig a k o ‘ra, y a k k a ta r tib -
d ag i ta d b irk o rlik - y u r id ik sh a x s ta s h k il e tm a g a n h o ld a jis m o n iy sh a x s 
to m o n id a n ta d b ir k o r lik f a o liy a tin in g a m a lg a o sh irilish i tu s h u n ila d i.
Y a k k a ta rtib d a g i ta d b irk o rlik y a k k a ta rtib d a g i ta d b irk o r to m o n id a n
x o d im la r n i y o lla s h h u q u q is iz , m u lk h u q u q i a s o s id a o ‘z ig a te g is h li 
b o ‘lgan m o l- m u lk n e g iz id a , m u s ta q il ra v is h d a a m a lg a o s h irila d i.
Y a k k a ta rtib d a g i ta d b irk o rlik n i a m a lg a o sh irish u c h u n e r - x o tin d a n
b iri e r - x o tin n in g u m u m iy b irg a lik d a g i m o l- m u lk id a n f o y d a la n a d ig a n
h o lla rd a , a g a r q o n u n la r d a , n ik o h s h a r tn o m a s id a yoki e r - x o tin o ‘rta s i- 
dag i o ‘zga k e lish u v d a b o s h q a c h a q o id a n a z a r d a tu tilg a n b o ‘lm a s a , 
e rn in g (x o tin n in g ) ro z ilig i ta la b q ilin a d i.
Y a k k a ta rtib d a g i ta d b ir k o r n i d a v la t r o ‘y x a tid a n o ‘tk a z is h jis m o n iy
sh ax s ariz a b e rg a n p a y td a n b o sh la b u c h k u n lik m u d d a td a n k e c h ik tirm a y
a m a lg a o s h irilis h i lo z im . J is m o n iv s h a x s r o ‘v x a td a n o ‘tk a z ilg a n lik
y ig ‘im in i t o ‘la n g a n lig i t o ‘g ‘risid ag i h u jja tn i ta q d im e tg a n id a n k e y in
u n g a a riz a s id a k o ‘rsa tilg a n m u d d a tg a y a k k a ta rtib d a g i T a d b ir k o r d a v la t 
r o ‘y x a tid a n o ‘tk a z ilg a n lig i t o ‘g ‘risid a g i g u v o h n o m a b e rila d i. R o ‘y - 
x a t d a n o ‘tk a z i l g a n l i k y i g ‘im i b a n k m u a s s a s a l a r i y o k i a h o l i d a n
t o ‘lo v la rn i q a b u l q ilu v c h i b o s h q a k re d it ta s h k ilo tla ri o rq a li t o ‘la n a d i.
T a d b irk o rlik fa o liy a ti ta d b ir k o r lik s u b y e k tla rin in g o ‘z m o l- m u lk i 
a s o s id a v a (y o k i) ja lb e tilg a n m o l- m u lk a s o s id a a m a lg a o s h ir ilis h i 
m u m k in . T a d b irk o rlik su b y e k tla ri ta d b irk o rlik fa o liy atin i a m a lg a o s h iri- 
sh ig a a so s v a v o sita b o ‘lg an m o l- m u lk , s h u ju m la d a n m u lk iy h u q u q la r
q o n u n h u jja tla rid a n a z a rd a tu tilg a n ta r tib d a h u q u q la rn in g b e lg ila n is h i, 
o ‘z g a rtirilish i va b e k o r b o ‘lish i b ila n b o g ‘liq o ld i- s o td i, g a ro v , ija ra v a
b o s h q a b itim la r o b y e k ti b o ‘lishi m u m k in .

---

0 ‘z b e k is to n R e sp u b lik a sin in g « D e h q o n x o ‘ja lig i t o 'g ‘risida»gi 1998- 
y il 3 0 - a p r e l q o n u n ig a k o ‘ra, d e h q o n x o ‘ja lig i o ila v iy m a y d a to v a r
x o ‘ja lig i b o ‘lib , o ila a ’z o la rin in g sh a x siy m e h n a ti a s o s id a , m e r o s q ilib
q o ld ir ila d ig a n u m r b o d eg a lik q ilish u c h u n o ila b o s h lig ‘ig a b e rilg a n
to m o r q a y e r u c h a s tk a s id a q is h lo q x o ‘ja lig i m a h s u lo ti e tis h tirila d i v a 
re a liz a ts iy a q ila d i.
D e h q o n x o ‘ja lig id a g i fa o liy a t ta d b irk o rlik fa o liy a ti ju m la s ig a k ira d i 
h a m d a d e h q o n x o ‘ja lig i a ’z o la rin in g istag ig a k o ‘ra y u rid ik sh a x s ta sh k il 
e tg a n h o ld a v a y u r id ik sh a x s ta s h k il e tm a s d a n a m a lg a o s h ir ilis h i 
m u m k in .
D e h q o n x o ‘ja lig i o ‘z ig a q a r a s h li u y - jo y la r , x o ‘ja lik im o r a tla r i, 
q is h lo q x o ‘ja lik e k in z o rla ri v a k o ‘c h a tz o r la ri, d o v -d a r a x tla r, m a h s u ld o r
c h o r v a m o lla r, p a r r a n d a la r , q is h lo q x o ‘ja lik te x n ik a s i, a s b o b - u s k u n a
v a a s h y o - a n jo m la r i, tr a n s p o r t v o s ita la ri, p u l m a b la g ‘lari, in te lle k tu a l 
m u lk o b y e k tla rig a , s h u n in g d e k , b o s h q a m o l-m u lk la rg a ; ish lab c h iq a ris h
fa o liy a ti n a tija s id a e tis h tir ilg a n m a h s u lo tg a ; o lin g a n d a r o m a d g a (fo y d a - 
g a ) va q o n u n d a ta q iq la n m a g a n a s o s la rd a e g a b o ‘lin g a n b o s h q a m o l-
m u lk k a m u lk d o rd ir.
D e h q o n x o ‘ja lig in in g m o l- m u lk i, a g a r u n in g a ’z o la ri o ‘rta sid a g i 
k e lish u v g a b in o a n u m u m iy u lu s h li m u lk ta s h k il e tis h n a z a rd a tu tilg a n
b o ‘lm a s a , u n in g a ’z o la r ig a u m u m iy b irg a lik d a g i m u lk a s o s id a q a ra s h li 
b o ‘lad i. D e h q o n x o ‘ja lig in in g m o l- m u lk ig a e g a lik q ilish , u n d a n fo y d a - 
la n is h v a u n i ta s a r r u f e tis h x o ‘ja lik a ’z o la rin in g o ‘z a r o k e lish u v i a s o s id a
a m a lg a o s h irila d i.
D e h q o n x o ‘ja lig i q o n u n h u jja tla rid a b e lg ila n g a n ta r tib d a m o l- m u lk -
ni h o sil q ilish , k o ‘p a y tir is h , o lis h , u n i ija ra g a y o k i v a q tin c h a fo y d a la - 
n is h g a o lish h u q u q ig a eg a.
D e h q o n x o ‘ja lig in in g m o l-m u lk i fu q a ro lik q o n u n h u jja tla ri n o r m a -
la rig a m u v o fiq m e ro s q ilib q o ld irilis h i m u m k in .
5 - § . X u su siy m u lk h u q u q i o b y e k tla r i
0
‘z b e k is to n R e s p u b lik a s i F K n in g 2 0 9 - m o d d a s ig a a s o s a n q o n u n
b ila n m a n e tilg a n a y r im a s h y o la r d a n ta s h q a r i h a r q a n d a y m o l- m u lk
x u su siy m u lk b o ‘lis h i m u m k in . Q u y id a g ila r x u s u s iy m u lk h u q u q in in g
o b y e k tla ri h is o b la n a d i:
- u y -jo y la r, x o n a d o n la r , d a la h o v lila r, e k in la r , h a y v o n v a p a r r a n -
d a la r, u y - r o ‘z g ‘o r b u y u m la r i;
- a k siy a la r, o b lig a ts iy a la r v a b o s h q a q im m a tli q o g ‘o z la r;

---

— ish la b c h iq a r is h , x iz m a t k o ‘rsa tish , sa v d o v a b o s h q a x o ‘ja lik
fao liy ati so h a sid a g i k o rx o n a la r, m u lk iy k o m p le k sla r, b in o la r, in s h o o tla r, 
u s k u n a , t r a n s p o r t v a b o s h q a ish la b c h iq a ris h v o s ita la ri;
— ix tir o la r , se le k siy a y u tu q la ri, s a n o a t n a m u n a la r i v a in te lle k tu a l 
fa o liy a tn in g ( m u lk n in g ) b o s h q a n a tija la ri;
— is te ’m o l q ilish g a v a ish lab c h iq a ris h g a m o ‘lja lla n g a n h a r q a n d a y
b o s h q a m o l- m u lk q o n u n la r g a m u v o fiq x u su siy m u lk b o ‘lish i m u m k in , 
a y rim m o l- m u lk tu rla ri b u n d a n m u s ta s n o .
Y u q o rid a g i o b y e k tla r x u su siy m u lk h u q u q i a so sid a fu q a ro la rg a h a m , 
y u rid ik sh a x sla rg a h a m tegishli b o ‘lishi m u m k in . K o rx o n a m o l-m u lk
m a jm u y id a n ib o ra t b o ‘lib, ta d b irk o rlik fao liy atin i a m a lg a o s h iris h n in g
z a r u r v a m u h im s h a r tla r id a n b irid ir. T a d b irk o rlik f a o liy a ti y u rid ik
sh a x sla r, f u q a r o la r y o k i fu q a ro to m o n id a n o ‘z ta v a k k a lc h ilik la ri v a 
m u lk iy ja v o b g a rlik la ri asosida d a ro m a d (foyda) o lish m a q s a d id a q o n u n la r 
d o ira s id a a m a lg a o sh irila d ig a n ta s h a b b u s k o r x o ‘ja lik fa o liy a tid ir.
F a o liy a tg a y o lla n m a m e h n a tn i ja lb q ilg an h o ld a ish o lib b o ra y o tg a n
x u su siy ta d b ir k o r y u rid ik sh a x s h is o b la n ib , u n in g k o rx o n a s i te g ish li 
ta r tib d a d a v la t r o ‘y x a tid a n o ‘tk a z ilish i s h a rt.
Y o lla n m a m e h n a t ja lb q ilm a y y a k k a ta rtib d a ta d b ir k o r lik fa o liy a tin i 
a m a lg a o s h ira y o tg a n sh ax s y u rid ik sh a x sn i ta sh k il q ilm a y ish o lib b o rish i 
m u m k in .
X u su siy ta d b ir k o r lik m o l- m u lk i d a v la t, k o o p e r a tiv y o k i b o s h q a
k o r x o n a la r n in g m u lk id a n yoki u n in g b ir q is m in i x a rid q ilis h d a n yo k i 
ija ra d a g i m u lk in i so tib o lis h d a n h a m d a q o n u n d a n a z a r d a tu tilg a n
b o s h q a a s o s la r d a n v u ju d g a k ela d i.
X u su siy k o rx o n a o ‘zi jo y la s h g a n tu m a n , s h a h a r va s h a h a r la rd a g i 
tu m a n h o k im lik la r id a d a v la t r o ‘y x a tid a n
0
'tk a z ilg a n k u n d a n b o s h la b
y u rid ik s h a x s h u q u q ig a eg a b o ‘lad i. U n in g m u lk i a so siy v a a y la n m a
m a b la g M a rd a n , s h u n in g d e k , k o rx o n a b a la n s id a a k s e ttir ilg a n b o s h q a
m a b la g ‘la r d a n ib o ra t.
X u su siy k o rx o n a egasi 0 ‘z b e k isto n R e sp u b lik a si q o n u n h u jja tla rig a
z id b o ‘lm a g a n h a r q a n d a y h a ra k a tn i a m a lg a o sh irish g a h a q lid ir. X u su siy
k o r x o n a m a jb u r iy a tla r i b o ‘y ic h a k o r x o n a m u lk d o r i o ‘z ig a te g is h li 
b o ‘lg a n m o l- m u lk i b ila n ja v o b b e ra d i.
Q o n u n b o ‘y ic h a fu q a ro y o k i y u rid ik sh ax s so tib o lis h i, fo y d a la n is h i 
v a h a d y a q ilish i m u m k in b o ‘lgan h a r q a n d a y n a rs a x u su siy m u lk o b y e k ti 
b o ‘lis h i m u m k in . X u s u s iy m u lk o ‘z in in g h u q u q i y r e jim ig a k o ‘ra 
fu q a ro lik m u o m a la s id a g i e rk in x u su siy m u lk v a fu q a r o lik m u o m a la s id a
h a r a k a ti c h e k la n g a n x u su siy m u lk k a b o ‘lin a d i.

---

F u q a ro lik m u o m a la s id a h a ra k a ti c h e k la n g a n m o l- m u lk o b y e k tla r in i 
erk in ra v ish d a so tish v a so tib o lish m u m k in em as. B u n d a y o b y e k tla m in g
fu q a ro lik m u o m a la s id a g i h a ra k a ti d a v la tn in g m a x su s v a k o la tli o rg a n la ri 
to m o n id a n b e lg ila n g a n ta r tib d a a m a lg a o s h irila d i. Y e r x u s u s iy m u lk
s if a tid a o ‘z ig a x o s x u s u s iy a tla r g a e g a . 0 ‘z b e k is to n R e s p u b lik a s i 
P r e z i d e n t i n i n g 1 9 9 4 - y il 2 1 - y a n v a r d a g i f a r m o n i g a a s o s a n s a v d o
o b y e k tla ri jo y la s h g a n y e r u c h a s tk a la r i x u su siy m u lk s ifa tid a s o tilis h ig a
ru x sat b e rild i. B u n d a y s o tis h ta n lo v y o k i k im o s h d i s a v d o la ri a s o s id a
a m a lg a o s h irila d i. T u r a r jo y y o k i m a ’m u riy b in o la r jo y la s h g a n y e r
u c h a s tk a la ri x u su siy m u lk q ilib so tilm a y d i.
T e g ish li q o n u n h u jja tla r id a f u q a ro la rn in g m u lk i b o ‘la o lm a y d ig a n
m o l- m u lk k o ‘rs a tib o ‘tilg a n . B u n g a a s o s a n q u y id a g ila r f u q a r o la r g a
te g ish li m u lk b o ‘la o lm a y d i:
- q u r o l- y a r o g ‘ , s h u j u m l a d a n , o ‘q o t a r q u ro l (silliq stv o lli o v
m iltiq la ri, s p o rt q u r o lla r i, s h u n in g d e k , m u k o fo tg a b e rilib b e lg ila n g a n
ta r tib d a r o ‘y x a td a n o ‘tk a z ilg a n q u r o lla r d a n ta s h q a r i) , a r m iy a o ‘q 
d o rila ri va h a rb iy te x n ik a s i;
- p o rtlo v c h i m o d d a la r v a m a te r ia lla r , a s b o b la r v a q u r ilm a la r ;
- g iy o h v a n d lik m o d d a la r i, p s ix o tro p , z a h a rli m o d d a la r, q a ttiq t a ’sir 
e tu v c h i, z a h a rlo v c h i m o d d a la r ;
- m ax su s ta q iq la b q o ‘y ilg a n b o s h q a m o l- m u lk la r .
A g a r f u q a r o ix t i y o r i d a b u n d a y m o l - m u l k in s o fli v a q o n u n i y
a so sla rd a p a y d o b o ‘lsa ( m e ro s ta riq a s id a o ‘tis h va h .k .) , u b u n i o ‘z id a n
b e g o n a la s h tiris h i lo z im . A g a r b u n d a y m o l- m u lk g ‘ay ri q o n u n iy v a
n o in so flik a s o s id a o lin s a y o k i h o s il q ilin s a , d a v la t fo y d a sig a m u s o d a r a
etilish i lo zim .
M u lo h aza yuritish uchun savollar va m asalalar