‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


С   л  O lingan m anbaiga к  o 'ra ^   J



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet334/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   330   331   332   333   334   335   336   337   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

С
 
л 
O lingan
m anbaiga
к  o 'ra
^  
J
f  
 
Foydalanish 
m aqsadiga 
к  o 'ra
V
1
\
1
3 3 4
\
www.ziyouz.com kutubxonasi


38-chizma.  Boshqaruv  axborotining  turlari
1
.T a ’lim -ta rb iy a  ja ra y o n in in g  tashkil  etilishi  va  rivoilanishini tahlil 
q i lm a s d a n .  avval  erishilgan  natijalarni  hozirgilari  bilan  ta q q o s la m a s d a n  
turib,  uni  b o shqarib  b o ‘lmaydi.
T a ’lim  m uassasasini  boshqarish  sam aradorligi  r a h b a r n in g   h am , 
o ‘q itu v c h ila rn in g   h a m   pedagogik  tahlil  uslubiyatini  t e r a n   bilishlariga 
bog‘liq. A g a r o ‘z vaqtida,  professional darajada  pedagogik jara y o n   t o ‘g‘ri 
ta h l i l   q i l i n m a s a ,   j a m o a   o r a s id a   o ‘z a r o   b i r - b i r i n i   t u s h u n m a s l i k ,  
ishonchsizlik kelib chiqadi.  Hozirgi  paytda  pedagogik tahlilning quyidagi 
uch  turi  mavjud:
1
)  k u n d a lik   tahlil;
2
)  tizim li  tahlil;
3)  y a k u n iy   tahlil.
K undalik tahlil  o ‘quv jarayonining borishi  va  natijasi  h aqida  h ar kuni 
m a ’lumot  yig‘ib,  undagi  kamchiliklarning  sababini  aniqlashga  qaratiladi. 
Kundalik tahlij  natijasida pedagogik jarayonga o ‘zgartirishlar va tuzatishlar 
kiritiladi.  K undalik  tahlilning  predm etiga  o ‘q u v ch ilarn in g   h a r   kungi 
o ‘zlashtirish  va  intizomlari  darajasi,  t a ’lim  muassasasi  rahbarining  darsga 
ham da  sinfdan  tashqari  darslarga  qatnashishi,  m aktabning tozalik  holati, 
shuningdek,  dars jadvaliga  rioya  qilish  kabi  holatlar  kiradi.
Tizim li  tahlil  darslar  va  sinfdan  tashqari  m a s h g ‘u l o t la r   tizim ini 
o 'rganishga  qaratiladi.  Tizimli  tahlil  m az m u n i t a ’lim  m e to d la rin i t o ‘g ‘ri 
u y g ' u n l a s h t i r i s h ,   o ‘q u v c h i l a r   t o m o n i d a n   b i l i m l a r n i n g   p u x t a  
o ‘zlashtirilishiga  erishish,  o ‘qituv ch ila rn in g   sifatli  ta rbiya viy  ishlarni 
olib borishlari,  ularning  pedagogik  m adaniyatini  k o 'tarish   h a m d a  t a ’lim 
muassasasida innovatsion  m uhitni tashkil qilishda p edagogik j a m o a n in g  
hissasini  t a ’m in la sh   kabilardan  iborat.
Y a k u n iv   tahlil  o ‘quv  choragi,  yarim   yillik  va  o ‘q u v   yili  y ak u n id a 
amalga oshiriladi  h a m d a  asosiy natijalarga erishish y o ‘llarini o ‘rganishga 
qaratiladi. Y akuniy tahlil  uchun  m a ’lum otlar kundalik va tizimli tahlillar, 
joriy va  oraliq  n az o rat  yakunlari,  o ‘quvchilarning va s i n f  rah b arlarin in g  
hiso b o tla rid an   olinadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


2. 
H a r  qan d a y   pedagogik jara y o n n i  b o shqarishning  asosi  maqsad 
q o ‘vish  va  reialashtirishdan  iborat.
B oshqaruv  faoliyatining  m aqsadi  —  ishning  u m u m iy   y o ‘nalishi, 
m a z m u n i,  shakli  va  m etodlarini  aniqlash.  D e m a k ,  m aq sad   —  rejaning 
asosi.  B oshqaruvda asosiy  m aq sad   a n iqlanga nida n  keyin,  u nga erishish 
u c h u n  q o ‘shim cha  maqsad  q o ‘yiladi.  T a ’lim  m uassasasini boshqarishni 
rejalashtirish  pedagogik  tahlil  asosida  belgilangan  d asturiy  m aqsadga 
m uvofiq  q a r o r  qabul  qilishdir.  B unday  q a ro rla r  m a ’lum   bir  m uddat 
davridagi  m a ’lumotlarni tahlil  qilish  orqali  yoki  yakuniy  ishlarni  bajarib 
b o ‘lg a n d a n   s o ‘ng  qabul  qilinishi  mum kin.
T a ’lim   m uassasasini  b o s h q a r is h   a m a l i y o t id a   re ja las h tiris h n in g  
quyidagi  u c h ta   asosiy  shakli  q o ‘llaniladi:
1
)  m u d d a tli  (perspektiv);
2
)  yillik;
3)  yakuniy.
M u d d a tli  rejalasht irish  qoidaga  muvofiq  so'nggi  yillarda,  t a ’lim 
m uassasasida am alga  oshirilgan  ishlarni c h u q u r  tahlil  qilish  asosida  bir 
n ec h a  yilga  moMjallab  qabul  qilinadi.
T a ’lim  muassasasida,  qabul  qilinishi  m um k in   boMgan  m uddatli  reja 
quyidagi  k o ‘rinishda  boMishi  m um kin:
1.  Rejalashtirilgan  m u d d a td a   t a ’lim  m uassasasi  oldiga  q o ‘yilgan 
vazifalar.
2.  G uruhlarning imkoniyatlaridan  kelib chiqib,  o ‘quvchilam ing yillik 
o ‘zlashtirish  darajasi  m uddatlari.
3.  T a ’lim jarayoniga pedagogik innovatsiya  (yangilik)larni olib kirish 
m u d datlari.
4.  T a ’lim  muassasasining  pedagogik  kadrlariga  q o ‘yilgan  talablari.
5.  P edagog  kadrlar  m alakasini  turli  shakllar  (kurslar,  seminarlar, 
tren in g lar)  orqali  oshirish.
6
.  T a ’lim  m uassasasini  tex n ik a  h am d a  o ‘q u v - m e t o d i k   (qurilish 
ishlari,  axboro tla sh tirish ,  k o ‘rgazmali  q u ro lla r,  k u tu b x o n a   fo n d in i 
boyitish)  koMamini  rivojlantirish.
7.  0 ‘qituvchi  va  o ‘quvchilarni  ijtimoiy  h im o y a   qilish.
Yillik  reialashtirish  b u t u n   o ‘quv  yili  h a m d a   yozgi  t a ’tilni  q am ra b  
oladi.  Yillik  rejalasht irish  o ‘quv  yili  d av o m id a  am a lg a   oshiriladi  va 
t a ’lim  ja ra y o n in i  tashkil  etilishi  (chorak,  sem estr)ga  q arab   bir  nec ha 
b o sq ic h la rn i  o ‘z  ichiga  oladi.
Yakuniy reialashtirish o ‘quv choraklari uchun tuziladi, u bir yillik rejaning
www.ziyouz.com kutubxonasi


aniqlashgan  ko‘rinishi  hisoblanadi.  Shu  tarzda  rejalashtirishning  bunday 
a n i q l a s h g a n   k o ‘rinishlari  o ‘q itu v c h ila r,  o 'q u v c h i l a r   va  o t a - o n a l a r  
q o ‘mitasining faoliyatini boshqarishga yordam beradi.  Bu rejalar o ‘qituvchilar 
va sinf rahbarlarining ish  rejalari bilan aloqadorlikda aniqlashtirilib boriladi. 
U m u m a n   olganda,  boshqarish  faoliyatida  rejalashtirish  vazifasining  t o ‘la 
am alga  oshirilishi t a ’lim  muassasasi  faoliyati  samaradorligini  oshiradi.
3. 
Qabul  qilingan  rejalarni  t o ‘liq  a m a lg a   oshirish  uch u n   tizim li 
h a ra k a tn in g   boshqaruvchilari  lining  tarkibiy  qism larini  bir-biri  bilan 
a lo q a d a   boMishini  tashkil  e tis h lari  kerak.  «Tashkil  etish»  tu s h u n c h a s i 
bir  q a n c h a   m a ’n olarda  q o 'llaniladi.
B irinchidan,  b a h o  sifatida aqliy faoliyatni  rivojlantirishga qaratilgan 
h a m d a   d arsdan  tashqari  tad b irlarn in g   uyushtirilishini  t a ’m inlaydigan 
o ‘quv -tarb iy a ja ra y o n in in g   m a q sa d id a   n a m o y o n   b o ‘ladi.
Ik k inchida n,  tashkil  etish  d e g a n d a   belgilangan  rejalarni  am a lg a  
oshiruvchi,  oldiga q o ‘yilgan  m aqsadga erishish  u c h u n   b u tu n   pedagogik 
ja r a y o n n i  boshqaruvchi  t a ’lim  m uassasasi  ra h b arlari,  o ‘qitu v ch ila r, 
o ‘q u vchilarning  o ‘z - o ‘zini  boshqarish  o rga nla ri  faoliyati  tushuniladi.
B oshqarishni  tashkil  etuvchi  asosiy  b o s h q a r m a la r   sifatida  t a ’lim 
m uassasasining  kcngashi,  pedagogik  K engash,  d i r e k to r  bosh q arad ig an  
majlis,  d irektor  o ‘rinbosarlarining  majlisi,  te z k o r   yig‘ilishlar,  m e to d ik  
s e m in a r la m i  qayd  etish  m u m k in .
Pedagogik  Kengash  faoliyati d em okra tik va oshkoralik tamoyillariga 
a s o s la n ib   olib  boriladi.  P edag o g ik   K e n g a s h l a r d a   a n k e ta la r,  savol- 
ja v o b la r ,  n az o rat  ishlar,  ta n l o v   ishlari  k o ‘riladi.  B u n d a n   ta s h q a r i 
pedagogik  Kengash yig‘ilishlarida t a ’lim  muassasasi  hayoti va  faoliyatiga 
d o i r d o l z a r b  masalalar hal  qilinadi.  S huning u c h u n   pedagogik  Kengashni 
tu rli  m u h o k a m a li,  m u a m m o li  m a s ala la rd an   o z o d   qilish  u c h u n   t a ’lim 
muassasalarda direktor yig‘ilishlari tashkil  etiladi.  D irektor yig‘ilishlarida 
rahbariyat  va o ‘qituvchilar ishtirok etib q o lm ay ,  b o sh q a  ishchi  x o d im la r 
h a m   qatnashishlari  m u m k in .
T a ’lim  muassasasi o'rinbosarlarining yig‘ilishlarida  kundalik savollar 
va  m a ’m uriy  boshqarishga  oid  m asa la la r  m u h o k a m a   qilinadi.  B u n d a y  
m a jlis la r  t a ’lim  m uassasasi  rejasi  b o ‘y ic h a   o ‘q u v   yilining  c h o r a g i 
(se m e stri)d a  yoki  h a r  oyda  b o 'lib   o ‘tadi.
T e z k o r axboriy majlislar t a ’lim  muassasasida t a ’lim jarayonini tashkil 
e tish n in g  za rur shaklidir.  T e z k o r axboriy  m ajlislarning  mavzusi  m avjud 
s h a r o itla r d a n   kelib  chiqadi.  Bu  kabi  m ajlislar  pedagogik  x o d im la r, 
o ‘q u v ch ilarn in g   barchasi  u c h u n   tashkil  qilinadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


4. 
Ichki  nazorat  h a m   t a ’lim  muassasasini  boshqarishda  alo h id a  
o ‘rin  tutadi.  N a z o ra tn i  tashkil  etishda  yetishmovchiliklarni  b a r ta ra f 
etish  uch u n   b ir  q a n c h a   talab larn i  bilish  zarur.  B unday  talab larg a 
tizimlilik.  obvektivlik.  harakatlilik.  toMdiruvchilik  kabilarni  k o ‘rsatish 
m um kin.
Pedagogik boshqaruvga  d o ira d a b iy o tla r d a ,  t a ’lim  muassasasi  ichki 
n a z o r a t ining  quyidagi  yo 'n a lish lard a  tashkil  etilishi  bayon  etilgan:
1.  Pedagogik  tashkilotchilikka  doir savollarning  qo'yilishi.
2.  T a ’lim  d asturlari,  D T S n in g   bajarilish  sifati.
3.  0 ‘quvch ilarn in g   bilim,  k o ‘n ikm a  va  m alakalarining  sifati.
4.  0 ‘quvch ilarn in g   tarbiyalanganlik  darajasi.
5. 
0 ‘q i t i s h n i n g   t a ’li m iy ,  t a r b i y a v i y   va  r i v o j l a n t i r u v c h i  
funksiyalarining  bajarilish  holati.
6
.  D arsdan  tashqari tarbiya  ishlarining tashkil  etilish  holati  va  sifati.
7.  Pedagogik  k a d rla r  bilan  ishlash.
8
.  T a ’lim  m uassasasi  faoliyatining  o ‘ziga  xos  samaradorligi.
9.  Q a b u l  q i l i n g a n   q a r o r l a r   va  m e ’y o r i y - h u q u q i y   h u j j a t l a r d a  
k o ‘rsatilgan  talab larn in g   bajarilishi.
T a ’lim  muassasasi ichki  nazoratiningturlari,  shakllari va  metodlarini 
turkum lashtirish  hozirgi  v aqtda  m u a m m o li  masala  b o ‘lib  q o lm o q d a. 
S h u n g a   q a r a m a s d a n ,   k o ‘p g i n a   p e d a g o g i k   a d a b i y o t l a r d a   i c h k i 
n az o ratn in g   quyidagi  turlari  ajratilib  k o ‘rsatiladi:

Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   330   331   332   333   334   335   336   337   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish