‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


-chizma.  Т а ’lim  muassasasini  boshqarish  tamoyillari



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet333/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   329   330   331   332   333   334   335   336   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

37-chizma.  Т а ’lim  muassasasini  boshqarish  tamoyillari
P e d a g o g i k  
t i z i m n i  
b o s h q a r i s h n i  
d e m o k r a t i v a l a s h  
va 
insonparvarlashtirish.  Pedagogik  kadrlarni  tanlov va  sh artn o m a asosida 
ishga qabul  qilish,  qabul  qilinayotgan qarorlarni  ochiq  m uhokam a qilish, 
a x b o rotla rning  b archa  u c h u n   o chiq  va  tu sh u n arli  joriy  etish,  t a ’lim 
muassasasi  jam oatchiligi  o ld id a  m a ’m uriyatning  m u n ta z a m   hisobot 
berishi, 
0
‘qituvchi  va  o ‘quvchilarga  t a ’lim  muassasasi  hayotiga  oid  o ‘z 
fikrlarini  bildirishga  im k o n   berish,  t a ’lim  m uassasasida  d em okra tik 
g ‘oyalarning  ustuvor  o ‘rin  tutish in i  anglatadi.
T a ’lim   t i z i m i n i   b o s h q a r i s h d a   sh ax sg a  a l o h i d a   h u r m a t   bilan  
m u n o s a b a td a   b o ‘lish,  unga  ishonish,  pedagogik  faoliyatda subyektning 
subyektga  m unosabati  darajasiga  erishish,  o ‘quvchi  va  o ‘qituvchining 
h u q u q   va  m a n fa a tla rin i  h im o y a   qilish,  o ‘z  iste’dodlari  va  kasbiy 
m ahoratlarini erkin n am o y o n  etish  uchun sharoit yaratish  insonparvarlik 
tam oyiliga  asoslangan  bosh q aru v   m ohiyatini  anglatadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


I
I
B o s h q a r i s h n i n g   tizimliligi  va  v a g o n a l i g i .  T a ’lim  m u a ssa sa s in i 
b o s h q a r i s h g a   n i s b a t a n   tiz im ii  y o n d a s h u v   a s o s i d a   r a h b a r   t a ’lim 
muassasasini  bir  b u tu n   yaxlit  tizim   sifatida  va  unin g   belgilari  haqida 
aniq  tasavvurga ega b o ‘ladi.  Tizim ning birinchi belgisi  yagonaligi  ham da 
uni  boMaklar,  tarkibiy  qismlarga  ajratish  m u m k in lig id ad ir.  Ikkinchi 
belgisi  tiz im n in g   ichki  tuzilishining  m avjudligini  an glata di.  U c hinchi 
belgisi  tizim n in g   integrtsiyalana  olishidir.  T iz im n in g   h a r   b ir  tarkibiy 
qismi  o ‘ziga  xos  sifatga  ega  b o ‘lgani  b ila n ,  o ‘z a ro   h a r a k a t   orqali 
tizim ning  yangi  integratsiyalana  olish  sifati  hosil  b o ‘ladi.  T o ‘rtinchi 
belgisi  t a ’lim   m u a s s a s a la r in i n g   t a s h q i   m u h it   b i l a n   c h a m b a r c h a s  
bog‘liqligidir.  C h u n k i   t a ’lim  muassasalari  tashqi  m u h itg a   m oslashib, 
ushbu  t a ’lim  ja ra y o n in i  qayta  quradi  h a m d a   o ‘zining  m aqsadlariga 
erishish  u c h u n   tashqi  m uhitni  o ‘ziga  b o ‘ysundiradi.  Boshqaruvdagi 
tizimlilik va  yagonalik  rahbar bilan  pedagogik j a m o a   o ‘rtasidagi  o ‘zaro 
harakat  va aloqani t a ’minlaydi,  b i r y o q l a m a  b oshqaruvning oldini  oladi.
B o s h q a r i s h n i n g   m a r k a z l a s h t i r i l g a n   va  n i a r k a z l a s h t i r i l m a g a n  
h o l a t l a r i n i n g   ra ts i o n a l   uyg‘u n l i g i .  B o s h q a r u v n i   m a r k a z l a s h t i r i s h  
keragidan  o rtiq  boMganda,  albatta,  m a ’m uriy  b o sh q aru v   kuchayadi. 
Bu  holat  o ‘qituvchilar va o ‘quvchilarning ehtiyojlari,  talab va  istaklarini 
hisobga  olm aslikka,  rahbar  va  o ‘qitu v ch ila rn in g   keraksiz  m e h n a t  va 
vaqt  sarflashlariga  olib  keladi.
S h u n in g d e k ,  m arkazlashtirilm aslikka  h a m   keragidan  o rtiq  e ’tibor 
berilsa,  pedagogik  tizim   faoliyatining  sustlashishi  k o ‘zga  tash lan a d i.
T a ’lim  m u a s s a s a s i  ichidagi  b o s h q a r u v d a   m a r k a z l a s h t i r i s h   va 
m a rk a z la s h tirm a s lik n i  uyg‘u n l a s h t i;i s h   m a ’m u r i y   va  j a m o a t c h i l i k  
boshqaruvi  rahbarlarining  faoliyatini j a m o a   m anfaatiga q a ra ta d i  h a m d a  
kasb  malakasi  darajasida  qarorlarni  q abul  qilishga  sharoit  yaratadi.
Ya k k a -h o k im lik  bilan  jam oatchilik  b o sh q a ru v in in g   birligi  tam ovili 
pedagogik j a r a y o n n i  boshqarishda  y ak k a h o k im lik k a   y o ‘l  q o ‘ym aslikka 
qaratilgan.  Boshqarish  faoliyatida o ‘qituvchilarning tajribasi  va bilimiga 
tayanib,  turli  qarashlarni  taqqoslab,  o q ilo n a   x u lo salar  ch iq arish   o ‘ta 
m uhim dir.  Vazifalarni  kollegial  hal  qilish  h a r   b ir  j a m o a   a ’zosining 
javobgarligini  y o ‘q q a   chiqarm aydi.
0
‘z  n a v b a t i d a   y a k k a h o k i m l i k n i n g   o ‘zig a   x o s   j i h a t l a r i   b o r. 
Y akkahokim lik  pedagogik ja ra y o n d a   t a r t ib - i n ti z o m ,  vakolat  doirasi  va 
.  unga  am al  qilishni  t a ’minlaydi.
Q arorni qabul qilishda  kollegial yon d ash u v   m a ’qul b o ‘lsa,  qarorning 
ijrosini  t a ’m in la s h d a   yakkahokim likka  b o ‘ysunish  m a ’quldir.
www.ziyouz.com kutubxonasi


T a ’lim tizimini  boshqarishning  davlat-jam oatchilik xarakteri  ushbu 
ta m o y iln i  am alga  oshirishga  sharoit  yaratadi.
T a ’lim tizimini  boshqarishda axborotlarning obvektivligi va t o ‘liqligi. 
T a ’lim  tizimini  boshqarishning samaradorligi axborotlarning qanchalik 
aniq  va  t o ‘liqligiga  h a m   b o g ‘liq.  Agar  axb o ro tla r  aniq,  t o ‘liq  yig‘ilsa 
yoki  h a d d a n   ziyod  k o ‘p  b o ‘lsa,  q a ro r qabul  qilishda  chalkashlikka  olib 
keladi.
Biz t a ’lim-tarbiya ja ra y o n id a  o ‘quvchilarning o ‘zlashtirishi  haqidagi 
m a ’lu m o tla r n i  yig‘am iz,  lekin  ularning  qiziqishlari,  xulq-atvori,  shaxs 
sifatidagi  yo'nalishiga e ’tib o r beramiz.  A na shun in g   uch u n   h am  tarbiya 
ja ra y o n id a   k o ‘plab  o g ‘ishlar  kuzatiladi.
T a ’lim  muassasasining  rahbari o ‘zining faoliyatida  m enejer vazifasini 
h a m   bajaradi.  Shuning  u c h u n   u  o ‘z  faoliyatida  kuzatish,  anketa,  test, 
instruktiv va  metodik m ateriallardan keng foydalana bilishi lozim.  T a ’lim 
m u a s s a s a s i   m a ’m u r i y a t i   m a k t a b   i c h i d a g i   a x b o r o t l i   b o s h q a r u v  
texnologiyasini  ishlab  chiqish  va  uni  t a ’lim  jarayoniga  tatbiq  etishga 
alo h id a   e ’tibor  qaratishi  kerak.
B o s h q a ru v   j a r a y o n id a   a x b o r o td a n   s a m a ra li  foydalanish  t a ’lim 
m uassasasi  faoliyatining  muvaffaqiyatli  am alga  oshirilishiga  yordam  
beradi.  T a ’lim  m uassasasini  boshqarishda  foydalaniladigan  axborotlar 
t u rlic h a d ir  (3 8-chizm a).
A x b o ro tlar j a m g ‘arm asini  shakllantirish va  u n d a n  jadal  foydalanish 
b o s h q a ru v   ishini  ilmiy  tashkil  etishni  yuksaltiradi.
M a k ta b   ichki  b o sh q a ru v in in g   o ‘ziga  xosligi  quyidagi  vazifalarda 
an iq   k o ‘rinadi:
1.  T a ’lim -tarbiya ja ra y o n in i  pedagogik  tahlil  qilish.
2.  M aqsad  q o ‘yish  va  rejalashtirish.
3.  Tashkil  qilish.
4.  M ak tab   ichki  boshqaruvini  nazorat  qilish.
5.  Tartibga  solish.
Boshqaruv axboroti


1
 


I
M u d d atig a
k o 'ra
v  
J
Vazifasiga  k o 'ra 

J

Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   329   330   331   332   333   334   335   336   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish