‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


M eh n at  tarbiyasinin g  m azm uni,  shakl  va  m etodlari



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet302/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   298   299   300   301   302   303   304   305   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

M eh n at  tarbiyasinin g  m azm uni,  shakl  va  m etodlari. 
M e h n a t 
tarbiyasini  tashkil  etish ja ra y o n id a   o ‘q u vchilar dastlab  ishlab chiqarish 
jarayonlarining  ilmiy  asoslari  bilan  tanishadilar.
M e h n a t  tarbiyasi  m aqsadga  muvofiq,  tizim li,  izchil  tashkil  etiladi. 
M e h n a t  t a ’limi  s i n f  xonalari,  o ‘quv-tajriba  m ay d o n i,  m a sh in a -tr a k to r 
saroyi,  o ‘quv-tarbiyaviy tadbirlar jarayoni,  ishlab chiqarish  korxonalari 
va  x o ‘jaliklarning  dalala rid a  olib  boriladi.
N atijada m a ’lum   qiym atga ega b o ‘lgan  ijtimoiy-foydali m ahsulotlar 
yaratiladi  h a m d a   ilg‘o r   kasb  sohiblariga  xos  b o i g a n   shaxslik  fazilatlari 
shakllanadi.
1  A lisher  N avoiy.  A sarlar.  0 ‘n  besh  to m lik .  U c h in ch i  n ashr.  —  T o sh k en t,  G ‘.G ‘ulo m  
n o m id ag i  badiiy  ad ab iy o t  n a sh riy o ti,  1977,  -  2 9 -3 0 -b etlar.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Shu  j ih a td a n   olib  q arag an d a ,  bugungi  k u n d a   m e h n a t  t a ’lim ining 
m a z m u n i ,  m aq sad   va  vazifalari  o ‘zgardi,  texnologik  t a ’lim  ustuvorlik 
kasb etdi,  o ‘q u v ch ilam i  kasbga  y o ‘naltirish  tizimi yangilandi.  M e h n a tn i 
ilmiy tashkil  e tish n in g  birinchi  darsini  h a m   o ‘quvchi  t a ’lim j a ra y o n id a  
oladi.
M e h n a t   t a r b i y a s i   b i la n   m e h n a t   t a ’lim i  b i r - b i r i   b ila n   o ‘z a r o  
b o g ‘langan.  M e h n a t  faoliyati  m a ’lu m   bilim ga ega  boMishni talab  etadi. 
Z e ro ,  bilim  va  k o ‘n ik m a la r o ‘q u v ch in i  m e h n a t  faoliyatiga tayyorlaydi.
T a ’lim  ja ra y o n id a   olgan  bilim larini  a m a liy o td a   sinab  k o ‘radilar, 
u m u m iy  m ehnat jara yonida o ‘quvchilarning  kom binatlar, j a m o a   h a m d a  
f e r m e r x o ‘jaliklari,  k orxona,  zavod  va  fabrikalarda texnik va texnologik 
b i l i m l a r i   m u s t a h k a m l a n a d i ,   s h u n i n g d e k ,   u l a r   t a s h k i l o t c h i l i k  
m alakalariga  h a m   ega  b o ‘ladilar.
Sinfdan  tashqari  ishlar jarayonida  m e h n a t  tarbiyasi ayniqsa  m u h im  
a ha m iya t  kasb  etadi.
Sinfdan  ta s h q a ri  m a s h g ‘u lo tla rn in g   turli  shakllari  o ‘q u v c h in in g  
tex n ik   ijodkorligini  rivojlantiradi,  u  yoki  bu  bilim   sohasida  bilim ga 
boMgan  qiziqishini  shakllantiradi.  T o ‘g a r a k larda  o ‘q u v c h in in g   qiziqish 
va  qobiliyatlari  n a m o y o n   boMadi.
0
‘q u v c h i l a r n in g   t o 'g a r a k l a r d a g i   f a o li y a ti   m a ’lu m   p e d a g o g i k  
talablarga  rioya  qilg an d a  sam arali  boMadi.  C h u n o n c h i :
—  to 'g arak   faoliyati  ijtimoiy  a h a m iy a tg a   ega  boMishi  lo zim ,  y a ’ni, 
0
‘quvchilar tayyorlagan  b u y u m la r  kishilar  u c h u n   am aliy   q iy m a tg a   ega 
boMishi  zarur;
—  texnik  ijodkorlik  o ‘quv  muassasasidagi  o ‘q u v - m e h n a t   ja ra y o n i 
bilan  uzviy  a lo q a d a   boMishi  kerak  (m a k ta b ,   kollej,  oliy  t a ’lim   va 
boshqalar);
—  ijtimoiy-foydali,  u n u m li  m e h n a t ja r a y o n i d a  o ‘q u v c h in in g  te x n ik  
ijodkorligini tashkil  etishda faoliyatni  ijtimoiy b u y u rtm a d a n   ijodkorlikka 
aylantirish  kerak  boMadi.
T o ‘garak faoliyati  jarayonida 
0
‘quvchilar o ‘z kollejlari  u c h u n   o ‘au v - 
k o ‘rsatmali  qurollar:  jad vallar,  rasm lar,  d i a g ra m m a la r,  kolleksiyalar, 
od d iy   m odellar,  y u qori  sinflarda  —  ste n d la r,  harak atd ag i  m o d e lla r n i 
yaratishi  m um kin.
T abiatshunoslik,  b o ta n ik a ,  zo o lo g iy a d a n   am a liy   m a s h g ‘u l o tla rd a  
o ‘quvchilar  o ‘quv -tairib a  u ch a stk a larid a  ishlaydilar,  jo nli  b u r c h a k l a r  
tashkil  etadilar,  o ‘quv  m a sk a n in i  k o ‘kalam z o rlash tirad ilar.
M ehnat tarbiyasi oilada tabaqalashtirilgan h o ld a olib boriladi: b o lalar
www.ziyouz.com kutubxonasi


o ‘z - o ‘ziga  xizmat  qiladilar,  uy  hayvonlarini  parvarishlaydilar,  r o ‘zg‘o r  
texnikalarini t a ’mirlash  bilan shug‘ullanadilar.  Oila budjeti va uni yuritish 
bilan  bog'liq  to p s h iriq la rn i  b ajaradilar,  o il a d a   b o lalar  va  k a tta la r 
m ehn atin i  h am k o rlik d a  tashkil  etishning  im koniyatlari  cheksiz.
S o ‘nggi  yillarda  o ‘qu v ch ilar  m eh n at  tarbiyasiga  iamoatchilik  katta 
e ’tib o r  berm oqda.  Yirik  fe rm er  x o ‘jaliklari,  q o ‘sh m a  korxonalarning 
jam oalari  m a ktablarni  o taliqqa  o lm o q d a ,  u larning  m oddiy  bazasini 
yaratish,  o ‘q u v ch ilarn in g   bilim   olishlari,  ijtim oiy-foydali  m e h n a tn i 
tashkil  etishda  y o rd a m   b erm oqdalar.

Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   298   299   300   301   302   303   304   305   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish