‘z b e k I s t n r e s p u b L ik a s I o liy va ‘rta m a X s u s ta’l im V a zir lig I m. P. Boltabayev, M. S. Qosimova


K IC H IK B I Z N E S VA T A D B IR K O R L IK



Download 4,65 Mb.
Pdf ko'rish
bet27/147
Sana23.12.2022
Hajmi4,65 Mb.
#895101
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   147
Bog'liq
Boltabayev M.P.Kichik biznes va tadbirkoplik

K IC H IK B I Z N E S VA T A D B IR K O R L IK
П Т К П Л
 
F A O L IY A T IN I T A S H K I L E T I S H VA
л и п и п
 
B O S H Q A R I S H ___________________________
3.1. Kichik biznes va tadbirkorlik korxonalarini tashkil 
etish va davlat ro ‘yxatidan o ‘tkazish tartibi
K ic h ik b izn es va tad b irk o rlik k o rx o n ala rin i tashkil etish b ir 
n echa b osqichdan iborat. U shbu bosqichJam ing ketm a-ketligi 3.1.1- 
rasm da aks ettirilgan.
T a ’s i s c h il a r
ta r k ib in i 
an iq lash va 
t a ’sis h u jja t- 
larin i ishlab 
c h iq is h
Korxonani tashkil 
etish va uning 
faoliyati haqida 
t a ’sisc h ila r 
to m o n id a n
shartnom a tuzish
Korxona ni- 
zomini tas- 
diqlash va 
bayonnom ani 
rasmiylash­
tirish
Bankda
vaqtincha
h iso b
ra q a m in i
o c h is h
K o rx o n a n i
ro 'y x a td a n
o 'tk a z is h
D a v la t rees- 
triga kiritish 
u c h u n k o rx o n a 
h a q id a g i 
m a ’lu m o tla r n i 
ta y y o rla sh
K orxona 
ish ti ro k c h ilari 
o m o n a lla r in i 
bankka to'Ia 
k iritis h
Bankda
vaqtincha
h is o b
r a q a m in i
o c liis h
K o rx o n a n i 
tu m a n soliq 
in sp ek - 
tsiyasida 
ro 'y x a td a n
o 'tk a z is h
D u m a lo q
m u h r va b u r- 
chakli sh tam p
tayyorlashga 
rux satn o m a 
olish va ularni 
ta y y o rla sh
3 . 1. J-rasm.
K ichik biznes va ta d b irk o rlik k o rx o n alarin i 
tash k il etish b osqichi.
Y angi k o rx o n an i tashkil q ilish d a t a ’sisch ilar tarkibi belgilanib, 
t a ’sis h u jja tla ri, y a ’ni k o rx o n a N iz o m i, k o rx o n an i tashkil e tish
h a q id a g i t a ’sisc h ila r sh a rtn o m a si va b o sh q a m e ’yoriy h u jja tla r 
ishlab c h iq ila d i. S h u b ilan b ir q a to rd a k o rx o n a rahbari va taftish
ko m issiy asi raisini tay in la sh h a q id a ish tiro k c h ila r m ajlisining 1- 
sonli b a y o n n o m a si rasm iylashtiriladi. S o 'n g ra bankda v a q tin ch alik
h iso b raq a m i o c h ila d i. Bu h iso b raq a m ig a k o rxona r o ‘y x a td a n


o 'tg a n d a n keyin 30 kun ich id a N iz o m k a p ita lin in g 50 foizi kelib 
tush ish i lozim . K eyin k orxona t a ’sis etilgan jo y id ag i m ah alliy
h u k u m at ido ralari to m o n id a n davlat r o ‘y x a tid a n o ‘tad i.
B irja, a u d ito rlik firm a la ri va c h e t el s a rm o y a sig a ega k o r ­
x o n a la r esa 0 ‘z b e k isto n R e sp u b lik a si A d liy a v a z irlig id a r o 'y ­
x a td a n o ‘ta d i. K o rx o n a n i d a v la t r o ‘y x a tid a n o 'tk a z is h u c h u n
r o 'y x a td a n o ‘tk a z u v c h i v a k o la tli o rg a n la rg a q u y id a g i h u jja tla r 
ta q d im etilad i:
• k o rx o n an i ro 'y x a td a n o 'tk a z ish to 'g 'ris id a ta ’sisc h ila m in g
arizasi;
• n o ta ria l id o ra lari to m o n id a n ta s d iq la n g a n ikki nu sx ad ag i 
t a ’sis h u jja tla ri (k o rx o n a N iz o m i, k o rx o n a n in g t a ’sis s h a rtn o -
m asi);
• k o rx o n a m an z ilin i tasdiqlovchi hujjat;
• davlat bojini to 'lag an lig i to 'g 'ris id a b a n k d a n b erilg an hujjat;
• h o k im iy atn in g vakolatli org an lari to m o n id a n k o rx o n an in g
n o m la n ish i to 'g 'ris id a berilgan gu v o h n o m a;
• m u h r va ta m g 'a n in g u ch nusxadagi n a m u n a si.
Yangi korxonani tashkil etishda q o n u n to m o n id a n belgilangan 
tartibning buzilishi yoki un in g ta ’sis hujjatlarining q o n u n talablariga 
m os kelm asligi davlat ro 'y x atid an o 'tk a z is h n in g rad etilish ig a olib 
keladi.
K o rx o n an i davlat ro 'y x a tid a n o 'tk a z is h n i rad etish sabablari 
a s o s la n m a g a n b o 'l s a , yoki k o rx o n a n i r o 'y x a td a n o 't k a z i s h
belgilangan m u d d atla rd a am alga oshirilm asa, sudga m u ro ja at etish 
m umkin.
K o rx o n a m ah alliy h o k im iy at va b o sh q aru v id o ra larig a z a ru r 
hujjatlarni ilova qilib, a riza to p sh irg an p a y td a n b o sh la b , 7 ish 
k u n id an 30 ish k u n ig ac h a b o 'lg a n m u d d a td a davlat ro 'y x a tid a n
o 'tk a z ilish i kerak. K o rx o n a n in g davlat ro 'y x a tid a n o 'tk az ilg a n lig i 
to 'g 'ris id a g i m a ’lu m o tla r O 'z b e k isto n R espublikasi yago na dav lat 
reestriga k iritish u c h u n 10 k u n m u d d a t ich id a D av lat statistik a 
q o 'm ita sig a xab ar qilinadi. K orxona davlat ro 'y x atid an o 'tk a z ilg a n
ku n d a n b o sh lab tashkil etilg an h iso b lan ad i.
D a v la t ro 'y x a tid a n o 'tk a z ilg a n k orx o n ag a: h o k im iy a tn in g
k orxonani davlat ro 'y x atid an o'tkazilganligi to 'g 'risid a g i q a ro rid an


k o 'c h irm a n usxasi, h o k im iy at ro 'y x a tid a n o 'tk a z ilg a n va tasd iq - 
langan k o rx o n a N iz o m i h a m d a k o rx o n an in g ro 'y x a td a n o 't k a ­
zilganligi to 'g 'risid a g i davlat orderi to p sh iriladi.
D avlat ro 'y x a tid a n o 'tk azilg an va tadbirkorlik faoliyatiga ruxsat 
e tilg a n d a n s o 'n g k o rx o n a rah bariy ati:
• d u m a lo q m u h r va ta m g 'a g a b u y u rtm a berishi;
• ban k da hisobvara g 'i ochishi;
• soliq insp ek siy asid an ro 'y x a td a n o 'tk a z is h i;
• a h o lin i ijtim o iy h im o y a la sh fo n d id a n ro 'y x a td a n o 'tk a z is h i;
• b an d lik m a rk a z id a n ro 'y x a td a n o 'tk a z ish i kerak.
D um alo q m u h r va tam g 'a n i tayyorlatishga buyurtm a b erishdan 
o ld in k o rx o n a rah b ari k o rx o n a jo y lash g an tu m a n d a g i ichki ishlar 
b o 'lim i, k o rxonaning ro 'y x atd an o'tkazilganligi haqidagi hokim iyat 
q a ro rid an k o 'c h irm a , h o k im iy at tasd iq lag an ikki nusx ad ag i m u h r 
va tam g 'a ch izm alarini taqdim etishi kerak.
Ich k i ishlar b o 'lim i ru x satni a lo h id a xat k o 'rin is h id a beradi. 
C h iz m a la r esa kerakli yozu v lar b ilan m a ’q u lla n a d i va m u h r b ilan
tasdiqlanadi. B an k d a hisob raqam i o ch ish u c h u n quyidagi hujjatlar 
taqdim etiladi:
• ko rxo na ra h b a rin in g arizasi;
• h o k im iy at tasd iq la g a n t a ’sis hu jjatlari;
• n o tariu s tasd iq la g a n im z o n a m u n a la ri;
• m u h r va ta m g 'a b ila n ta sd iq la n g a n k arto c h k ala r;
• h o k im iy a tn in g m ah alliy kengashi k o rx o n an i d a v la t ro 'y x a ­
tid a n o 'tk a z ilg a n lig i haqidagi q a ro rid a n k o 'c h irm a yoki n o tariu s 
tasd iq lag an m a ’lu m o tn o m a ;
• soliq o ig an id an ro 'yx atd an o'tganligi haqidagi m a ’lu m otn om a.
S h u n d a n s o 'n g b a n k m u assa sasi a riz a c h ig a h is o b raq am i
o c h a d i, u n in g raq a m in i k o rx o n a N iz o m in in g asl n usxasiga yozadi 
va b o sh h is o b c h in in g im z o si q o 'y ilib , b a n k n in g gerbli m u h ri 
bosiladi.
D a v la t r o 'y x a tid a n o 't g a n d a n k e y in b a r c h a ta b d ir k o rlik
subyektlari so liq o rg an ig a ro 'y x a t (id en tifik asiy a) raq a m i olish 
u c h u n davlat ro 'y x a tid a n o 'tg a n v a q td a n e ’tib o ra n 10 k u n m obay- 
nida m urojaat etish lari lozim .


Soliq t o ‘lo v ch in in g identifikasiya raqam i soliq to 'lo v c h ila r va 
y u rid ik shax slarg a soliq o rg an i to m o n id a n x o 'ja lik y u ritu v c h i 
su b y e k tla m i ro 'y x a td a n o 'tis h sh ak lin i to 'ld irg a n m a ’lu m o tla r 
asosida beriladi.
D avlat soliq inspeksiyasida tadbirkorlik subyektlarini ro 'y x atd an
o 'tk a z ish b ir m a rta a m alg a o sh irilad i va tad b irk o rlik fao liy atin i 
to 'x ta sh i m u n o sa b a ti b ila n g in a b e k o r qilinad i.
T adbirkorlik subyektlari o 'z identifikasiya raqam ini O 'zb ek isto
n R espublikasi Soliq K odeksiga m uv o fiq q o 'lla n ila d ig a n b a rc h a
h u jjatlard a k o 'rsa tis h i shart.
Y angi k o rx o n an i tash k il e tish n in g yakunlovchi b o sq ic h id a
ish tiro k c h ila r o 'z o m o n a tla rin i to 'la lig ic h a k irita d ila r (ro 'y x a td a n
o 'tg a n d a n keyin b ir yild an k ech ik m aslik kerak), b a n k d a d o im iy
hisob raq a m in i o c h a d ila r, ko rx o n a tu m a n soliq inspeksiyasid a 
ro'yxatga o lin a d i, o 'z in in g d u m alo q m u h ri va b urchakli sh ta m p ig a
ega b o 'la d i. S h u v a q td a n bosh lab , k o rx o n a m ustaqil yu rid ik shaxs 
sifatida faoliyat y urita boshlaydi.
A gar k o rx o n a ak siy a d o rlik ja m iy a ti sifa tid a sh a k lla n a y o tg a n
b o 'ls a , u n in g t a ’sisch ilari a k siy a lam i so tib olish u c h u n u n g a
o b u n a b o 'lis h i lozim . A ksiy alarni so tib olish u c h u n o b u n a o c h iq
b o 'lg a n d a ta ’s isc h ila r kelajakda aksiyalarga o b u n a b o 'lis h h a q id a
x a b a rn o m a c h iq a ra d i. X a b a rn o m a d a a k siy ad o rlik ja m iy a tin in g
p re d m e ti, m aq sa d i v a m u d d a ti, t a ’sis m ajlisin in g v aqti, N iz o m
ja m g 'a rm a s in in g h a jm i, a k siy alarn in g m iq d o ri va tu ri, u la rn in g
q iy m a ti, ak siy alarg a yozilish m u d d a ti va b o sh q a m a ’lu m o tla r 
k o 'rsatilg an b o 'la d i.
Aksiyaga o b u n a b o 'lg a n la r t a ’sis m ajlisi b o 'lg a n ku n ig a q a d a r 
a k siy a lar q iy m a tin in g 30 % ini k iritish i lo zim . A gar a k siy a la r 
ta ’sisch ilar o 'r ta s id a b o 'lin a d ig a n b o 'lsa , b adal m iqd ori 50 % dan 
kam b o 'lm a slig i lo zim . A ksiyador b a rc h a aksiyalarni a k siy ad o rlik
ja m iy a ti r o 'y x a tid a n o 'tk a z g a n d a n s o 'n g b ir y ild a n k e c h ik -
tirm a sd a n s o tib olishi lozim . S o 'n g ra t a ’sis m ajlisi o 'tk a z ila d i. U 
quyidagi m a s a la la m i hal etishi kerak:
• ak siy ad o rlik ja m iy a tin i tu zish ;
• ak siyad o rlik ja m iy a ti n izo m in i tasd iq lash ;


• aksiyalarga o b u n a tu g ag a n d a n s o 'n g nizo m ja m g 'a rm a s i 
m iq d o rin i an iq lash ;
• ak siy ado rlik jam iy a ti b o sh q aruv o rg a n in i saylash;
• ja m iy a tn in g faoliyat y o 'n a lish la rin i belgilash va b o sh q alar.
T a ’sis m ajlisi m uvaffaqiyatli o 'tk a z ilg a n d a n keyin yangi tashkil
e tilg a n ak siy ado rlik ja m iy a ti ro 'y x a td a n o 'tk a z ila d i va ro 'y x a td a n
o 'tk a z ilg a n ja m iy a t o 'z faoliyatini y u ritish g a kirishadi.
20 0 9 -yilda h a m ta d b irk o rla m in g o 'z ish in i tashkil e tish b ila n
b o g 'liq sarf-xarajatlarini qisqartirish ishlari davom ettirildi. M asalan:
• a r x ite k tu r a - r e ja la s h tir is h t o p s h ir iq to 'p la m la r i n i o lis h
q iy m a ti 4 b a ro b a r;
• lo y ih a -sm e ta hujjatlarini ek sp ertizad an o 'tk az ish 2,5 barob ar;
• k a d a str h u jjatlarin i rasm iy la sh tirish q iy m ati 2 b a ro b a rg a
pasaytirildi.
T ad b irk o rlik faoliyatini tashkil etishdagi ruxsat berish ja ra y o n - 
la rin in g q isq artirilish i va to 'lo v la rn in g o p tim a lla sh tirilish i b ila n
b o g 'liq ta d b irla r n a tija la rin i q u y id ag i ja d v a l orq ali y a q q o lro q
k o 'ris h m u m k in (3 .1 .1 -jad v al).
Ja d v ald a n k o 'rin a d ik i, tad b irk o rlik fao liy atin i tashkil e tish d a
ru x sat berish ja ra y o n la rin i q isq a rtirish v a to 'lo v la rn i o p tim a l- 
lashtirish tad b irlari sezilarli darajada a m a lg a oshirilgan.
M a sa la n , n o rm a tiv la r lo y ih a la rin in g ekologik ek sp ertizasin i 
o 'tk a z is h b o 'y ic h a to 'lo v m iq d o ri 75 m a rta , ekologik e k sp ertiz a
q iy m a ti 25 m a rta k a m a y tirilg a n . B u n in g n a tija s id a h a r b itta
tad b irk o rlik subyekti u c h u n o 'z fao liy atin i tashkil e tish d a u m u m iy
h o ld a 4207 m in g s o 'm m iq dorgach a m a b la g 'la m i tejash im koniyati 
pay d o b o 'ld i.
2009 d av o m id a in v en tarizasiy a n a tija sid a a n iq la n g a n qariyb 2 
m in g ta b o 's h b in o k ichik tad b irk o rlik subyek tlarig a ijaraga berildi. 
B u n d a b in o la m i ijaraga berish tariflari tad b irk o rlik subyek tlarin ing
q a y e rd a jo y lash g an i va u larn in g fao liy at tu rig a qarab 3 b a ro b a rd a n
10 b aro b arg a q a d a r k am aytirildi. S h u n in g d e k , o 'tg a n dav r m o bay - 
nida kichik biznes va xususiy tadbirkorlik subyektlari uchun quyidagi 
im tiy o z va q u lay lik lar yaratildi:
— 
m a h s u lo tla m in g gigiyen ik s e rtifik a tin in g am al qilish m u d ­
d a ti ilgarigi 3 yildan en d ilik d a c h e k la n m a g a n m u d d atg a o 'tk a z ild i;



Download 4,65 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   147




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish