‘z b e k I s t n r e s p u b L ik a s I o liy va ‘rta m a X s u s ta’l im V a zir lig I m. P. Boltabayev, M. S. Qosimova



Download 4,6 Mb.
Pdf ko'rish
bet42/228
Sana31.01.2022
Hajmi4,6 Mb.
#420028
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   228
Bog'liq
61b186c0e14426.78547627

bozor segm entasiyasi; iste ’m olchi talabi sab ab la-
rini o ‘rganish; qondirilmagan ehtiyojlarni aniqlash.
 
B ozor se g m e n ­
tasiyasi ta la b n i q o n d iris h g a ta b a q a la n g a n h o ld a y o n d a s h u v , 
tovarlam ing turi, sifati va m iqdoriga k o ‘ra h a r xil talab q o 'y a d ig a n
iste’m o lch ilarn i guruh larg a ajratish d a turli m ezo n lar q o 'lla sh g a
asoslanadi, y a ’ni bo zo r bir jinsli hodisa tarzid a em as, balki ay rim - 
ayrim segm entlar m ajm ui tarzida, h a rb irs e g m e n t doirasida alohida 
o ‘ziga xos bir talab n am oyon b o ‘ladigan hodisa tarzida olib qaraladi.
B o zorda x a rid o rla rn in g m a ’lum b ir tovarga talab lari x ilm a- 
xildir, h a r b ir x a rid o rn in g o ‘z d id i b or. X a rid o rn in g ta la b i, x o- 
hishi, eh tiy oji, tu rm u sh tarz i, to v ar sotib olishdagi x u lq -a tv o ri 
haqidagi m a ’lu m o tla r sam arali m ark etin g tad b irlari ishlab ch iq ish
va am alg a o sh irish im k o n iy atlarin i vujudga keltiradi. Y a ’ni b o z o r 
segm entasiyasi x a rid o rla rn in g talab ig a m uvofiq tov arn in g ta k lif 
etilishi va tovarga talabning q a t’iyligini t a ’m inlaydi.
D em ak , 
xaridorlarning tovarlarni sotib olishdagi xu lq -a tvo r-
lari, talabi va tovarlarga m unosabatidagi xususiyatlariga qarab,
guruhlarga ajratishni 
bozor segmentasiyasi 
deyiladi.
S eg m en tlarg a ajratish m ez o n larin i tanlash k o ‘p jih a tla rd a n
tovar yoki xizm atnin g turiga, shunin g dek korxona bozor faoliyatida 
hal q ilm oqchi b o 'lg an m asalaga bog'liq.
S a n o a t to v arlari va keng is te ’m ol to v arlari u c h u n ta n lo v
m e z o n la ri b ir - b ir id a n ju d a k esk in farq q ila d i. R e ja la s h tiris h
ehtiy ojlariga ju d a m os keladigan m aqb u l m ezon tovarni b o z o rd a
jo y la sh tirish m asalalarig a u m u m a n to 'g 'r i kelm asligi m u m k in . 
M a b o d o m u a y y a n m e z o n x a rid o rla r o 'rta s id a paydo b o 'lg a n
farq lam i izoh lab berishga im k o n b erm asa, u n d a boshqa m e z o n n i 
kiritish va to bu farqlarni ravshan an iq lash g a q a d a r ta d q iq o tla rn i 
davom e ttirish lozim .


B o z o rn i s e g m e n tla s h o rq a li, x o 'ja lik y u ritu v c h i su b y e k t 
quyidagi m aq sa d larn i ko'zlaydi:
• iste’molchilami xohish va talabini maksimal ravishda hisobga olish;
• to v arn i (x iz m atn i) va x o 'jalik y u ritu v c h i subyektni ra q o b a t- 
bard o sh lig in i t a ’m in lash ;
• x o 'jalik y u ritu v ch i subyekt x ara jatlarin i o p tim allash tirish ;
• x o 'jalik y u ritu v ch i suby ek tn in g m a rk e tin g strategiyasi s a m a ­
rad o rlig in i osh irish ;
• ra q o b a tc h ila rd a n xolis b o 'lg a n seg m en tlarg a y o 'n alish i.
S e g m en tla sh n in g asosiy m aqsadi b o z o rd a g i x a tti-h a ra k a tla rn i
o 'r g a n ib , u la rn in g o b ra z in i (m o d e lin i) va kelajakdagi e h tiy o j 
ta la b la rin i tasav v u r q ilish d a n ib o ra t. H o zirg i ra q o b a td a y u tib
c h iq ish n in g asosiy sh arti yangi, y u q o ri sifatli to v ar va k o m p le k s 
servis texnika xizm atlar ham d a sam arali sotish usullarini q o 'lla sh d a n
ib o ra t b o 'lib qo ldi. A na shu ta la b la r a so sid a m arketin g ta d q iq o t- 
larin in g u stu v o r tu ri iste ’m o lc h ila rn i o 'rg a n is h va b o z o rn i seg - 
m e n tla s h d a n b o s h la n a d i, c h u n k i b o z o r b ir xil su b y e k tla rd a n
tashkil to p gan em as.
B o zo rn i seg m en tlarg a b o 'lis h x a rid o rla rn in g tovarga tala b la ri 
va x a rid o rla r tavsiflari to 'g 'ris id a g i en g m uv ofiq b ilim la rn i tala b
qiladi. Q uyidagi 4.2 .1 -rasm d a b o zo rn i segm entlash turlari berilgan.

Download 4,6 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   228




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish