Yetishtirish texnologiyasi va ekologiya

Kunjutni  yetishtirish  texnologiyasi. 
K unjut  eng  qim m atli 
m oyli  ekinlardan  hisoblanadi.  U ning  u ru g ‘ida  16-19  foiz  oqsil 
va  16-17  foiz  azotsiz  m oddalar  m avjud.  U ning  vatani  A frika 
b o ‘lib,  M arkaziy O siyoga H indistondan  kelgan.  Y er j-'uzida  ekin 
m aydoni 6,7 mln. ga 0 ‘zbekistonda ham k o ‘p villardan beri ekilib 
kelinm oqda.
K unjut  issiqsevar,  y oru g'sev ar  o ‘sim lik  b o ‘lib,  qisqa  kunda 
o 'sad i.  C)‘zbekistonda «Tos.hkent-112»  navi  ekiladi.
49

---

K unjut  uchun  asosiy  o ‘tm ishdoshlar  dukkakli  don  ekinlari, 
m akkajo'xori,  o q jo ‘xori  va  beda hisoblanadi.
K unjut  bir  bor  ekilgan  yerga  6-7  yildan  keyin  qayta  ekiladi, 
chunki kasallik va zararkunandalar bilan k o ‘p   shikastlanadi.
K unjut  uchun  unum dor,  sh o ‘rlanm agan  v a  begona  o ‘tlardan 
tozalangan  yerlam i  ajratish  kerak  b o ‘ladi.  U   yerning  chuqur 
haydalishini  talab  qiladi.  Er  haydashdan  oldin  b ir  gektar  yerga 
10-15  tonna  g o ‘ng,  40-50  kilogram m   fosfor  bilan  oziqlantirib 
chim qirqar  plug  bilan  25-27  santim etr  chuqurlikda  haydab 
q o ‘yiladi.
B ahorda  ekishdan  oldin  yerlar  sh o ‘rlangan  b o ‘lsa  yuviladi. 
Ekishgacha  1-2  m arta  kultivatsiya  va  borona  qilinadi.  Begona 
o 'tla r  bilan  kam   zararlangan  yerlar  apre!  oyining  boshlarida 
8-10  santim etr  chuqurlikda  bir  m arta  kultivatsiya  va  boronalash 
etarlidir.
Ekishdan  oldin  yerlar  egatlar  orqali  su g ‘oriladi.  Tuproq 
etilishi bilan kultivatorda ishlanadi,  undan keyin boronalanadi  va 
m ola  bosiladi.  Sizot  suvlari  yaqin joylashgan  o ‘tloqi  va  o ‘tloqi- 
botqoq yerlam i  ekishdan oldin su g ‘orilm asa ham  b o ‘ladi.
A sosan  ekiladigan u ru g ‘lam ing  sifatiga katta  e ’tibor  berilishi 
kerak.  U ru g ‘ning  tozaligi  95-98  foiz  va  uning  unuvchanligi  85- 
95  foizdan  kam  b o ‘lm asligi  lozim.  K unjutning  urug‘ini  tuproq 
harorati  15-16 gradus b o ‘lganda ekish m aqsadga m uvofiq b o ‘ladi. 
K unjut kech k o ‘klam da m ay  oyining birinchi  dekadasida ekiladi. 
A n g ‘izga  10-15  iyunda ekilishi zarur.
K unjut  keng  qatorlab  ekiladi,  qator  orasi  60-70  santimetr, 
ekish  chuqurligi  3-5  santim etrdan  oshmasligi  kerak.  B ir  gektar 
yerga  1,5-2,0  m illion  dona  yoki  5-6  kilogram m   urug‘  ekiladi. 
Ekish  bilan  bir  qatorda  egatlar  olinadi  va  qondirib  sug‘oriladi. 
U ru g ‘lar  5-6  kunda  unib  chiqadi,  m aysalari  -  4  gradus  sovuqda 
nobud b o ‘ladi.
0 ‘suv  davrida  2-3  m arta  kultivatsiya  qilinadi,  yagana 
qilinm aydi.  2-4  m arta  sug ‘oriladi.  Sizot  suvlari  yaqin joylashgan
50

---

m aydonlarda  ekilgan  o ‘sim likka  1-2  m arta  su g‘orish  etarli 
b o ‘ladi.  G ullaguncha  40-50  kg  azot  va  20  kg  kaliy  bilan 
oziqlantirib  su g‘oriladi.  G ullagandan  keyin  gektar hisobiga yana 
azotli  o ‘g ‘itlardan  30  kg va  fosforli  o ‘g ‘itlardan  20  kg  dan berib 
sug'oriladi.  Erlar  yum shatiladi  va  begona  o ‘tlardan  tozalanadi. 
K unjut  о ‘suv  davrining  dastlabki  30-40  kunida  sekiri  rivojlanadi 
va  begona  o ‘tlar  k o ‘proq  ta ’sir  k o ‘rsatadi.  U ning  vegetatsion 
davri  80-120  kun hisoblanadi.
V egetatsiya  oxirida  o ‘sim likning  barglari  sarg ‘ayib  to ‘kiladi, 
pastki  k o ‘sakchalari  oldin  etiladi.  V aqtida  uning  hosiii  y ig ‘ib 
olinm asa k o ‘sakchalar yorilib u m g ‘  to ‘kiladi.  0 ‘roq m ashinasida 
o ‘rib  y ig ‘ib  olingan  kunjut  b o g ‘lanib  xirm onda  quritiladi  va  10- 
12  kundan  keyin  q o id a   yancliiladi.  0 ‘simlikni  pastga  qaragan 
holda  qoqib  olinadi.  Don  tozalash  m ashinalarda  tozalanadi  va 
qopda yokiO  20-30  santim etr  balandlikdagi toza yerda  saqlanadi. 
Saqlanadigan u ru g ‘likda nam lik 9 foizdan k o ‘p b o im a s lig i kerak.