Umumiy mavzu: Fermentlarni tuzilishi, хоssalari va funktsiyalari

GLYUKOZA -1- fosfat +UTF 
 
UDF - GLYUKOZA + H
4
 P
2
 O 
7
Reaktsiyani GLYUKOZA 
-
1- fosfat uridiltransferaza katalizlaydi. 
Hujayrada glikogenning qisqa zanjiri bo‘lsa UDF – GLYUKOZA dagi glyukoza, 
glikogensintetaza yordamida o‘tkaziladi. 
 UDF-GLYUKOZA + /GLYUKOZA /n
glikogen sintetaza
UDF + /GLYUKOZA/
n+1 
Glikogen sintetaza faqat α - 1,4 - glikozid bog‘larini hosil qiladi. α - 1,6 - 
glikozid bog‘larini esa amilo – a – 1,4 – a – 1,6 – transglikozilaza fermenti hosil 
qiladi. Bu ikkala fermentning ketma-ket ta‘siri natijasida glikogen molekulasi 
hosil bo‘ladi.
Glikogenni parchalanishi – Glikogenoliz
Glikogenni parchalanishi ikki xil yo‘l bilan sodir bo‘ladi. 
 
Glikogen Glyukoza 
gidroliz
Fosforoliz (+H2O) 
(H
3
PO
4
) 
Glyukoza – 1 – fosfat
↕ 
Glyukoza – 6 – fosfat
glikoliz 
 
Laktat (sut kislota) 
 
1– Gidroliz
.
Jarayonni 
a
– amilaza va γ – amilaza katalizlab, glikogenni maltozagacha 
parchalaydi. γ – amilaza polisaharid uchidagi glyukozalarni ajratib beradi. Hosil 
bo‘lgan glyukoza glikoliz va boshqa jarayonlarda sarflanadi. 
 2 – Fosforoliz.

---

152 
Bu jarayonda fosfat kislota va glikogenfosfarilaza fermenti ishtirokida 
glyukoza – 1 – fosfat hosil bo‘ladi. Glyukoza – 1 – fosfat dan glyukoza – 6 – 
fosfat va glikoliz jarayoni amalga oshadi.
Glikogenfosfarilaza 
α
- 1,4 – glikozid bog‘larini fosfaroliz qiladi. 
Glikogen molekulasidagi shoxlanish ketgan joylardagi 
α
 
- 1,6 – glikozid 
bog‘larini oligo -1.6 glikozidaza fermenti parchalaydi. 
Fosfarilazaning 2 turi mavjud bu fosfarilaza–A va fosfarilaza–B.
Fosfarilaza A fermenti katalizda faol hisoblanadi. Fosfarilaza B Fosfarilaza A ga 
nisbatan faol emas. Fosfarilaza A – tetramer mm 360.000, Fosfarilaza B – 
dimmer mm 180.000 ga teng. Maxsus yo‘l orqali faolligi past bo‘lgan tur 
ma‘lum fermentlar–kinazalar ta‘sirida albatta faollanadi.