Toshkent moliya instituti zulxumor toirovna abdalova zulxumor nazarovna tojiyeva

0 4zbekiston  Respublikasi  ijtimoiy  rivojlanishi
(2011  yil.)
M a’muriy- 
hududiy  birliklar
1  kishiga 
to‘g‘ri 
keladigan 
uy-joy, 
kv.m
H ar  10  ming 
kishiga  to‘g‘ri 
keladigan  am- 
bulatoriya- 
poliklinika 
muassasalari
Ichimlik  suvi 
bilan 
ta’minlangan 
lik darajsi, 
%da
Tabiiy  gaz 
bilan 
ta’minlan 
ganlik 
darajasi, 
%da
Qoraqalpog‘iston
Respublikasi
15,2
138,8
68,6
95,1
Andijon
10,0
146,4
88,8
74,5
Buxoro
14,3
177,0
84,5
98,6
Jizzax
13,6
142,7
75,4
73,1
Qashqadaryo
13,2
100,5
82,2
70,5
Navoiy
20,5
149,0
79,0
80,1
Namangan
14,1
120,6
76,6
84,3
Samarqand
14,3
114,8
84,5
84,1
Surxondaryo
13,5
93,6
80,1
60,3
Sirdaryo
16,5
209,5
78,0
90,8
Toshkent
14,2
186,5
91,7
82,7
Farg'ona
14,4
143,6
85,4
81,1
Xorazm
24,2
131,5
63,3
94,9
Toshkeni  sh
18,7
131,2
99,8
97,4
J a d v a l  0 ‘zb ekisto n   R esp u b lika si  D a vla t  sta tistika   q o ‘m ita si  m a 'lu m o tla ri 
a sosida  tuzilgan
Q uvur  transp orti  asosan  neft  va  tabiiy  gaz  m ahsulotini 
tashishga  xizm at  qilib,  u  M D H   m am lakatlarining  m arkaziy 
quvur  tizim iga  bog‘langan.  R espublika  quvur  tran spo rti  orqali 
Rossiya,  Q ozog‘iston,  Q irg‘iziston,  Tojikiston,  Afg‘o n isto n   va 
X itoy 
davlatlari 
bilan 
bog‘lanadi. 
T u rk m an isto nd an  
0 ‘zbekiston  hududi  orqali  X itoyga  o ‘tadigan  gaz  quvurining 
tortilishi 
0 ‘zbekistonning 
tran zit 
im koniyatining 
yanada 
kengayishiga  olib  keldi.  H o zird a  quvur  transporti  orqali 
Q ozog‘istonning  jan u b iy   viloyatlari,  Q irg‘iziston,  Tojikisiton 
va  Afg‘o n isto n   0 ‘zbekiston  tabiiy  gazi  bilan  ta ’m inlanadi. 
F arg ‘o n a  vodiysi  va  jan u b iy   h u d u d lar  aholisini  tabiiy  gaz  va 
elektr  energiyasi  bilan  ta ’m inlash  m aqsadida  «Yangi  A ngren-
i6 i

---

0 ‘zbekiston»  L E P -5 0 0   elektr  uzatish  liniyasi,  Q am ch iq   dovoni 
orqali  o ‘tad ig an  165  kilom etrlik  «O hangaron-P ungon»  m agist­
ral  gaz  quvuri,  « G ‘uzor-S urxon»yuqori  voltli  elektr  uzatish 
liniyasini  qurish  b o byicha  strategik  investitsiya  loyihalarini 
am alga  oshirish  natijasida,  m am lakatda  yagona  elektr  va  gaz 
tarm o g ‘i  tizim lari  tashkil  etildi.
Ishlab  chiqarish  infrastrukturasiga  yana  in sho ot  va  quril- 
m alar,  kom m unikatsiya  va  tarm o qlar,  ju m lad an ,  elektr  uzatish 
y o ‘llari,  taqsim lash  tarm oqlari,  suv,  gaz,  n ett  ottkazgichlari 
issiqlik  trassalari,  telefon  tarm oqlari  va  b oshqalar  kiradi. 
A holining  tabiiy  gaz  bilan  ta ’m inlanishi  1990-yilda  44,6 
foizdan  2010-yilda  83,7  foizga  k o ‘paydi.  S h u n d an   qishloq 
joylarda  bu  k o ‘rsatkich  m os  ravishda  19,3  foizdan  77,7  foizga 
o ‘zgardi.  Respublika  b o ‘y ich a  aholini  ichim lik  suvi  bilan 
t a ’m inlash  1990-yilda  64  foizni  tashkil  etg an   b o ‘lsa,  2010- 
yilda  82,6  foizga  k o ‘tarildi,  qishloq  joylarda  esa  bu  raq am   55 
foizdan 
75,8 
foizga 
yetdi 
(1-jadvalga). 
B ular  barchasi 
m am lakatda  D avlat  dasturi  doirasida  m agistral  gaz  va  suv 
quvurlarini  qurilganligi  bilan  ch am barchas  b o g liq .  R espub­
likada  elektr  va  gaz  t a ’m inoti,  aholi  punktlarining  sanitariya 
ahvolini  yaxshilash  b o ‘yicha  yangi  ko m m u nal  infrastruktura 
tarm o qlari  va  obyektlari  qurilm oqda,  m odernizatsiya  ham da 
rekonstruksiya  qilinm oqda.
Ijtim oiy  infrastrukturaga  uy-joy  k om m un al  x o ‘jaligi, 
savdo,  um u m iy   ovqatlanish,  sogttiqni  saqlash,  m aorif,  m aishiy 
xizm at  va  boshqalar  kiradi.  Bu  xizm atlar  in sonlarni  m a ’naviy 
boy  va  jism oniy  sog‘lom   kishilar  qilib  tarbiyalashda  m u h im  
aham iyat  kasb  etadi.  C hu nk i.  aholi  tu rm u sh   farovonligi  sanoat 
va 
qishloq  xo‘jaligi  bilan  em as, 
balki 
ijtim oiy  sohani 
rivojlanganligi. 
uy-joy 
bilan 
t a ’m inlanganligi, 
xizm at 
k o brsatishning  tashkil  etilganligi  bilan  belgilanadi.  Ijtim oiy 
infrastruktura  tarm oqlarining  o ‘sib  borishi,  m intaqa,  hu du d 
taraqqiyotining 
m u him  
k o ‘rsatkichi, 
aholining 
turm u sh 
sharoiti,  kayfiyati,  saviyasidan  dalolat  beradi.
Aholiga  xizm at  k o ‘rsatish  sohasi  ijtim oiy  infrasturuk- 
turaning  eng  m uh im   b o ‘g‘in i  hisoblanadi.  Respublika  b o 'y ich a
52,4 
foiz 
aholi 
aynan 
shu 
so h ada 
band. 
Ijtim oiy 
infrasturuktura  faoliyatining  sam aradorligi  aholining  uy-joy
162

---

bilan   ta ’m inlanishi  va  qurilishi  b ilan   cham barchas  b o g ‘liq. 
Q ishloq  taraqqiyoti  va  farovonligi  davlat  D asturi  doirasida
2009-yildan  qishloq  joylarda  qulay  va  barcha  kom m unal 
xizm at  sharoitlariga  ega  b o ‘lgan  yakka  tartibdagi  tu ra r  joy  
massivlari  kom pleks  qurila  boshlandi.  Yakka  tartibd a  qurila- 
yotgan  uy-joylar  loyihalarining  qulaylik  n u q tai-n azarid an  
bo sh q atd an   к о ‘rib  chiqib,  ajratilgan  yer  uchastkalari  hajm ini 
to ‘rt  sotix  o ‘rniga  olti  sotix  qilib  belgilandi.  N atijada,  2010- 
yilda  respublikadagi  159  ta  qishloq  tu m an id a  zam onaviy  6 
m ing  800  ta  uy-joy  barpo  etildi  va  aholiga  topshirildi.  M azkur 
ishlar  sam arasi,  aholi  tu rm u sh   sharoitining  yaxshilanishi,  uy- 
jo y   bilan  ta ’m inlanish  darajasining  ortishiga  olib  kelm oqda. 
Jum ladan,  1990-yilda  aholining  uy-joy  b ilan   ta ’m inlanish 
darajasi  bir  kishiga  12,1  m e tr  kv  b o ‘lgan  b o ‘lsa,  2010-yilda  bu 
k o ‘rsatkich  15,2  m e tr  kvni  tashkil  etdi.  Q ‘z  navbatida,  77,4 
foizga 
yaqin 
oilalar 
alohida 
uylarda 
va 
kottejlarda 
yashashm oqda.
T a ’lim   tizim i  ijtim oiy  infrastrukturaning  m uh im   b o ‘g‘in- 
larid an  biri  b o ‘lib,  2005-2010-yillar  davom ida  7  m ing  800  d an  
ortiq   u m u m ta ’lim   m uassasasi,  qariyib  1  m ing  500  ta   kasb- 
h u n a r  kolleji  va  akadem ik  litsey  barpo  etildi  va  rekonstruksiya 
qilindi.  F aqat  2010-yilda  m aktablar,  kasb -h u n ar  kollejlari  va 
litseylarda  2  m ing  300  ta d an   ziyod  kom pyuter  texnikasi  va 
m ultim edia 
uskunasi 
o ‘m atildi. 
Shuningdek, 
respublika 
b o ‘yicha  72  ta  sport  inshooti,  27  ta  suzish  havzasi  foydala­
nishga  topshirildi.  u m um iy  qiym ati  3  m illion  A Q SH   dollariga 
teng  sport  inventarlari  va  uskunalari  joylarga  yetkazib  berildi. 
B ular  barchasi.  о ‘sib  kelayotgan  yosh  avlodni  h ar  to m o n lam a 
yetuk,  sog‘lo m   qilib  tarbiyalashga  qaratilgan  « 0 ‘zbekiston 
R espublikasining  «K adrlar  tayyorlash  milliy  dasturi  to ‘g ‘risida» 
h am da  «Ta’lim   to ‘g‘risida»  gi  Q onunlari,  V azirlar  M ahk am a- 
sining  « 0 ‘zbckiston  Respublikasida  um u m iy   o ‘rta  t a ’lim ni 
tashkil  qilish  to ‘g‘risida»,  « 0 ‘zbekiston  R espublikasida  o ‘rta 
maxsus  ta ’lim ni  tashkil  etish  chora-tadb irlari  to ‘g‘risida», 
«2004-2009  yillarda  m aktab  ta 'lim in i  rivojlantirishning  davlat 
um um illiy  dasturi  to ‘g‘risida»gi  va  boshqa  qarorlarining 
am alga  oshirilishi  natijasidir. 
M azkur  qarorlarga  b in oan 
respublikada  u m um iy  t a ’lim   olish  m ud dati  1990-yilda  13,7
163

---

yildan  2010-yilda  15,6  yilga  uzaytirildi.  1-9  sinllardagi  o ‘quv- 
chilar  m iqdori  1990-yilda  4053,0  m in gtan i  tashkil  etgan 
b o ‘lsa,  2010-yilda  4676,1  m ingtaga  etdi.  B itta  o ‘qituvchiga 
t o ‘g ‘ri  keladigan  o ‘quvchilar  m iqdori  ushbu  davrda  13  tadan 
11  taga  o ‘zgardi.  0 ‘quvchilam i  m aktab  ta ’lim i  b ilan   qam rab 
olish  darajasi  m am lakat  b o ‘yicha  99,3  foizga  tengdir.
0 ‘rta  u m u m ta ’lim   m aktablarida  o ‘z  o n a  tilim izdan 
tashqari  y an a  7  ta   tild a  dars  beriladi.  M asalan,  806  ta  m aktab- 
d a  m s  tili,  394  ta   m aktabda  q oraqalpoq  tili,  483  m aktabda 
qozo q  tili,  238  ta  m ak tabd a  tojik  tili,  61  ta  m aktabda  qirg‘iz, 
46  ta   m aktabda  tu rk m an   tilida  dars  beriladi.  D avlat  um um illiy 
dasturi 
doirasida 
respublikada 
aksariyat 
m aktablar 
rekonstm ksiya  qilindi, 
yangi  jih o zlar  b ilan  t a ’m inlandi. 
Y angidan-yangi  k asb -h u n ar  kollejlari  barpo  etildi.  H ozirda 
m am lakat  b o ‘yicha  1539  ta  k asb -h u n ar  kollejlari  va  akadem ik 
litseylarda  1623,1  m ingta  (2010  y)  yoshlar  t a ’lim   olishm oqda.
U m u m ta ’lim   dasturiga  b in o a n   o ‘rta  maxsus  bilim   va 
kasb -h u n ar  ta ’lim idan  so ‘ng  oliy  m utaxassislik  ta ’lim i  to ‘rt 
yildan  kam   b o ’lm agan  m u d d a td a  d avom   etadi  va  u,  ikki 
bosqichdan,  y a’ni  bakalavriat  va  m agistratura  bosqichidan 
ib orat  ho ld a  tashkil  etilgan. 
Bugungi  kun da  respublika 
b o ‘yicha  66  ta   oliy  o ‘quv  yurti  faoliyat  yuritadi.  Shuningdek, 
dunyoning  rivojlangan  davlatlari  O liy  o ‘quv  yurtlarining 
m am lakatim izdagi  filiallari  h a m   (Rossiya,  Italiya,  Angliya, 
Singapur)  respublika  yoshlariga  t a ’lim   berm oqda.
Ijtim oiy  infrasturukturada  ta ’lim   singari  sog‘liqni  saqlash 
sohasi  m u h im   o ‘rin  tutadi.  0 ‘zbekistonda  sog‘liqni  saqlash 
sohasidagi  islohotlar  ushbu  sohada  sifat  o ‘zgarishlarga  olib 
kelm oqda.  B u  sohani  isloh  qilish  natijasida,  sifat  jih a td a n  
yangi,  eng  yuksak  talablarga  javob  beradigan  va  respublika 
ham d a 
viloyatlar 
shoshilinch 
tibbiy 
yord am  
k o ‘rsatish 
m arkazlarini  o ‘z  ichiga  olgan  tibbiyot  m uassasalari  tarm o g ‘i 
shakllantirildi.
Q ishloq  vrachlik  punktlarining  soni  2000-2011-yillarda  2 
barobarga  k o ‘paydi  va  u larning  soni  3  m ing  208  taga  etdi. 
B archa  viloyat  m arkazlarida  va  T o sh k en t  shahrida  skrining 
m arkazlari 
tashkil 
etilgan 
va 
faoliyat 
yuritm oqda. 
A m bulatoriya  poliklinikalar  soni  1990-yilda  3139  ta  b o ‘lgan
164

---

b o ‘Isa,  2010-yilda  5886  taga  k o ‘paydi.  Sog‘liqni  saqlash 
sohasidagi  islohotlar  natijasida,  aholining  yuqum li  kasalliklar, 
ju m lad an ,  sil,  gepatit  kabi  og‘ir  turdagi  va  boshqa  xastaliklarga 
chalinishning 
u m um iy 
darajasi 
an ch a 
pasaydi.  Bunga,
respublikada 
tibbiyot 
xodim larini 
tayyorlash 
sifati,
farm atsevtika  sohasidagi rivojlanish,  tibbiyot  m uassasalarining
m arkazlari  tashkil  etilishi  va  rivojlantirilishiga  qaratilayotgan 
e ’tib o r  sabab  boM moqda,  desak  m ubolag‘a  b o ‘lm aydi.  B archa 
k o ‘rilgan 
ijtim oiy 
infrastruktura 
tizim idagi 
aholini 
toza 
ichim lik  suvi,  energiya  m anbalari  bilan  t a ’m inlash,  ijtim oiy
soha  obyektlarini  Ь а ф о   etish,  ta ’lim ,  sog‘liqni  saqlash  va 
boshqalar  pirovard  natijada  aholining  tu rm u sh   darajasini 
oshirishga  xizm at  qiladi.