Toshkent farmatsevtika instituti farmatsevtik kimyo kafedrasi farmatsevtik kimyo fanidan masalalar to

Masalaning yechimi: 
NaHCO
3
 + HCl → NaCl↓ + H
2
O + CO
2 
A  
    B 
f
ekv
(A) = 1 

---

106 
 
E(A) = f
ekv
 (A)·M(A) = M(A) = 84,01 (g/mol) 
T B/A=N(B)·E(A)/1000=0,1·84,01/1000=0,008401 (g/ml) 
1
1
1
1 g
V K T P
2, 4 0,99 0, 008401 10
g ,
0,1996
0, 2
1
1, 0
a

 







 
Agar  alohida  titrlash  qayta  titrlash  yoki  shunga  o‘xshash  usul  bilan  olib 
boriladigan  bo‘lsa,  ta’sir  qiluvchi  modda  miqdori  quyidagi  formula  bilan 
topiladi: 
1
2
1 g
(V
) K T P
g ,
,
V
a

  

 
Masalan:  papaverin  gidroxlorid  0,02,  glyukoza  0,2  g  tarkibli  0,05  g 
kukundagi  papverin  gidroxloridni  titrlash  uchun  0,55  ml  0,02  mol/l  natriy 
gidroksid  eritmasi  (K=0,99)  sarf  bo‘ldi.  Glyukoza  miqdorini  aniqlashda  0,05  g 
kukunga  0,1  mol/l  10,0  yod  eritmasi  (K=1,02)  qo‘shildi,  ortib  qolgan  yodni 
titrlash  uchun  5,5  ml  0,1  mol/l  natriy  tiosulfat  eritmasi  (K=0,98)  sarf  bo‘lgan 
bo‘lsa, kukun tarkibidagi ingredientlar miqdorini toping. 
Mr.
 
(papaverin gidroxlorid) 375,86; Mr. (glyukoza) 198,18. 
 
f
ekv
(A) = 1 
E(A) = f
ekv
 (A)·M(A) = M(A) = 375,86 (g/mol) 
T B/A=N(B)·E(A)/1000=0,02·
 
375,86/1000=
 
0,007517 (g/ml) 
1
1
1
1 g
V K T P
0,55 0,99 0, 007517 0, 22
g ,
0, 018
0, 05
a

 






 
 

---

107 
 
CH
2
OH-(CHOH)
4
-COH  +  J
2
  +  3NaOH  →  CH
2
OH-(CHOH)
4
-COONa  + 
2NaJ + 3H
2
O 
      A  
   
 
   B 
J
2
 + 2Na
2
S
2
O
3
 → 2NaJ + Na
2
S
4
O
6 
f
ekv
(A) = 1/2 
E(A) = f
ekv
 (A)·M(A) = 1/2 M(A) = 99,09 (g/mol) 
T
2
 B/A=N(B)·E(A)/1000=0,1·
 
99,09 /1000=
 
0,009909 (g/ml) 
1
1
2
2
2
2 g
2
(V K
V K ) T P
g ,
a



 


 
(10, 4 1, 02 5,5 0,98) 0, 009909 0, 22
0, 2275
0, 23
0, 05








 
Agar  miqdoriy  tahlil  egri  titrlash  bo‘yicha  olib  borilsa,  2.25  formuladan 
foydalanib  miqdoriy  tahlil  o‘tkaziladi.  Bunda  dori  moddasiga  kerakli  reaktiv 
qo‘shilishidan  hosil  bo‘lgan  mahsulotni  titrlash  uchun  ketgan  titrant  hajmi 
olinadi. 
Masalan: teofillin 0,25, qand 0,2 – tarkibli 0,1 g kukunga 5,0 ml 0,1 mol/l 
kumush  nitrat  eritmasi  (K=1,0)  qo‘shildi.  Hosil  bo‘lgan  kislotani  tirlash  uchun 
2,8  ml  0,1  mol/l  natriy  gidroksid  eritmasi  (K=0,98)  sarflangan  bo‘lsa,  kukun 
tarkibidagi teofillin miqdorini toping. 
Mr. (teofillin) 198,2. 
  
HNO
3
 + NaOH → NaNO
3
 + H
2
O 
(B) 
f
ekv
(A) = 1 
E(A) = f
ekv
 (A)·M(A) = M(A) = 198,2 (g/mol) 
 

---

108 
 
T B/A=N(B)·E(A)/1000=0,1·
 
198,2/1000=0,01982 (g/ml)  
V K T P
2,8 0,98 0,01982 0, 45
,
0, 2447
0, 245
0,1
g
g
a
  







 
Bazi bir dori vositalari tarkibidagi inderegientlar dori moddasi bilan bir xil 
titrant  bilan  reaksiyaga  kirganligi  sababli  selektiv  usul  bilan  ularning  har 
birining miqdorini aniqlab bo‘lmaydi. 
Masalan, bir vaqtning o‘zida tarkibida ham alkaloid va azot atomi saqlagan 
geterotsiklik  birikmaning  xlorid  tuzlarini  saqlagan  dori  moddasi  simob  nitrat, 
kumush nitrat, natriy gidroksid va boshq. bilan titrlanadi. 
Misol.  Papaverin  gidroxlorid  0,02  gr,  glyukoza  0,25,  agar  ular  massa 
nisbati 0,25; 0,21; 0,26 gr bo‘lsa tarkib № 305 buyruqni qoniqtiradimi. 
Yechilishi: Bir poramon massasi (g.) qolgan ingridientlar massasiga teng.  
 
P=
 
b
1 
+ b
2 
= 0,02 + 0,25 = 0,27 
1
(0, 26 0, 27) 100
, %
3, 7037
3, 7
0, 27
P



 
 
 
2
(0, 28 0, 27) 100
, %
7, 4074
7, 4
0, 27
P



 
 
 
  Jadval bo‘yicha 2.1. Bitta kukun dozasi 0,1 dan 0,3 gr gacha massa farqi 
(%) ga teng ± 10 % , bu № 305 buyruqni qoniqtiradi.  
  Har xil holatlarda mumkin interval misollarni har bir kukun dozalarini (r± 
r∆)  qayta  hisoblaniladi.  Buning  uchun  2.1  jadval  305  sonli  buyruqdan  kelib 
chiqib massa farqlari (ω %) hisoblanadi.  
(
),
,
100
P
P
P g
P


 
 
 
(2.41.) 
Bu yerda: ω - massa farqi (%) 2.1. jadvalda ko‘rsatilgan.