|
Cestná doprava Problémy z oblasti plánovania
Neschválená a neaplikovaná zmena koncepcie cestnej siete
Súčasné usporiadanie cestnej siete pochádza – s výnimkou diaľnic a rýchlostných ciest – ešte z rokov 1946 až 1950. Hoci odvtedy došlo k mnohým zmenám v samotnej cestnej sieti, princípy, na ktorých je jej usporiadanie založené, sa nijakým podstatnejším spôsobom nezmenili. Navyše, zmeny v cestnej sieti sa od konca 70‑tych rokov vykonávali ad-hoc, keďže dovtedajšie pravidlá už prestali vyhovovať praxi, no žiadne novšie neboli zadefinované.
Pokiaľ ide o diaľnice, prvá koncepcia siete diaľníc a ciest pre motorové vozidlá bola schválená v roku 1963 a na rozdiel od koncepcie siete ciest I. až III. triedy bola neskôr viackrát aktualizovaná a doplnená. Rozdelenie Československa bolo reflektované v materiáli „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, ktorý bol schválený v roku 2001 a neskôr niekoľkokrát doplnený.
Princípy novonavrhovanej koncepcie sa po vnútrorezortnej diskusii na MDVRR SR a po schválení vedením MDVRR SR premietnu do návrhu nového cestného zákona, ktorý by mal nahradiť viac ako 50 rokov starý zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý je vzhľadom na súčasné potreby (napriek viacerým novelizáciám) nevyhovujúci.
Aplikácia navrhnutých princípov sa premietne do návrhu nového účelnejšieho usporiadania cestnej siete, a to pre všetky kategórie ciest, ako aj do návrhu ďalšieho rozvoja cestnej siete, teda určenia stavieb nových ciest a rekonštrukcií či preložiek existujúcich ciest.
Podľa novej koncepcie by sa mali cesty deliť do nasledujúcich kategórií:
Diaľnice (D)
Štátne cesty (S)
Krajské cesty (K)
Lokálne cesty (L)
Miestne cesty (M)
Účelové cesty (U)
Kategórie nahrádzajú doterajšie rozdelenie na diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I. až III. triedy, miestne a účelové komunikácie, pričom však pravidlá delenia sú odlišné od súčasných.
Do kategórií sa cesty zaraďujú na základe členenia podľa dvoch základných a jedného doplňujúceho kritéria, ktorými sú:
Kategorizačná skupina – vyjadruje spôsob stavebno-technického vyhotovenia daného úseku a jeho vzťah k okolitému územiu. Rozoznávajú sa kategorizačné skupiny diaľnica (DC), krajinská cesta (KC) a štyri kategorizačné skupiny miestnych ciest (SM - spojovacia miestna cesta, HM - hlavná miestna cesta, PM - prístupová miestna cesta, OM - obslužná miestna cesta). Kategorizačné skupiny nahrádzajú doterajšie normové kategórie (D - diaľnice, R - rýchlostné cesty, C - cesty, MR - miestne rýchlostné komunikácie, MZ - miestne zberné komunikácie, MO - miestne obslužné komunikácie, MN - miestne nemotoristické komunikácie), pričom sú však definované na základe odlišných princípov.
Funkčná trieda – vyjadruje dopravný význam cesty a určuje sa na základe toho, aké zdroje a ciele dopravy daná cesta spája; zdrojmi a cieľmi dopravy sú dopravné centrá rôznych centrálnych úrovní (významné ciele) a ostatné sídla a nehnuteľnosti (nevýznamné ciele). Rozoznáva sa 6 funkčných tried značených 0, I, II, III, IV a V, zodpovedajúcich dopravným významom od kontinentálneho (0) po miestny (V).
Dopravné určenie – vyjadruje charakteristiky používania cesty. Ide o špecifické (účelové) určenie, funkciu privádzača a funkciu prejazdného úseku obce.
Kombinácia týchto kritérií určuje kategóriu cesty – viď obrázok č. 2 nižšie.
Obrázok 2 Princíp určenia kategórie cesty na základe členenia (zdroj: Koncepcia cestnej siete 2015)
Z kategórie cesty vyplýva jej vlastníctvo, a to podľa jednoznačne stanovených pravidiel. Vo všeobecnosti je vlastníkom diaľnic, s výnimkou koncesných, Národná diaľničná spoločnosť a. s., vlastníkom štátnych ciest a koncesných diaľnic je štát, vlastníkom krajských a lokálnych ciest je samosprávny kraj, a vlastníkom miestnych ciest je obec. Vlastníctvo účelových ciest je voľné. Zo všeobecných pravidiel sa z praktických dôvodov ustanovuje niekoľko výnimiek, napr. diaľničné privádzače bez ohľadu na svoju kategóriu patria vlastníkovi príslušnej diaľnice a prejazdné úseky hraničných priechodov cez vonkajšie hranice EÚ patria štátu, taktiež bez ohľadu na kategóriu.
Cesty sa zaraďujú do cestnej siete, ktorá je tvorená sieťou základných ciest a sieťami miestnych ciest v jednotlivých obciach. O usporiadaní cestnej siete rozhodujú cestné správne orgány, ktorými sú v prípade siete základných ciest MDVRR SR a v prípade sietí miestnych ciest obce. Cesty kategórií D, S, K a L patria do siete základných ciest, cesty kategórie M patria do siete miestnych ciest. Cesty kategórie U nie sú súčasťou cestnej siete.
Cestné úseky v cestnej sieti sa organizujú do súvislých cestných ťahov, ktoré sú v sieti základných ciest vždy obojsmerné a v sieťach miestnych ciest jedno- alebo obojsmerné.
Cestné ťahy v sieti základných ciest sa označujú číslami, pričom číslo cesty sa skladá z kódu kategórie a čísla v rámci danej kategórie. Na tento účel sú definované číslovacie plány s príslušnými rezervami pre jednotlivé územia. Cestné ťahy môžu byť pomenované, pričom diaľnice sú pomenované vždy a cesty kategórií S, K a L len vo vymedzených prípadoch, napr. turisticky významné cesty alebo horské prechody.
Cestné ťahy v sieťach miestnych ciest sú primárne pomenované, na základe názvu ulice alebo iného verejného priestranstva (ak takýto názov existuje). Okrem toho sú miestne cestné ťahy aj očíslované, pričom ide o číslovanie len pre evidenčné účely, ktoré sa neuvádza a ani sa neplánuje uvádzať na dopravnom značení.
Číslovacie plány pre jednotlivé kategórie používajú nasledujúce číslovacie rozsahy:
Diaľnice: D 1 – D 49
Štátne cesty: S 1 – S 99
Krajské cesty: K 100 – K 999
Lokálne cesty: L 1000 – L 9999
Miestnymi cestami v jednotlivých mestách a obciach sa koncepcia bližšie nezaoberá, vo viacerých prípadoch však navrhuje zmeny trás prieťahov štátnych a krajských ciest, ktoré majú vplyv na miestne cesty v niektorých mestách. V nadväznosti na to koncepcia navrhuje preradenie niektorých miestnych ciest do vyššej kategórie.
Do'stlaringiz bilan baham: |
