Strategický plán rozvoja dopravy sr do r. 2030 Fáza II

Súvisiace opatrenie z kap. 4 identifikované pre riešenie horeuvedených problémov:

• 
  Modernizovať verejné prístavy na Slovensku a zabezpečiť ich následnú pravidelnú údržbu (OPV3)
  

357. 
     
358. 
     Nedostatočné zabezpečenie kvalitných služieb pre plavidlá stojace v prístave a pre posádky na týchto plavidlách
     
359. 
     Hlavným identifikovaným nedostatkom verejného prístavu Bratislava, ktorý je však prenositeľný aj na ostatné prístavy, v oblasti poskytovania a zabezpečenia služieb pre plavidlá stojace v prístave a pre posádky na týchto plavidlách, je odber pitnej vody pre plavidlá a napojenie sa na elektrickú energiu počas státia plavidla v prístave, ako aj napr. možná prevádzka obchodu s potravinami a pod. Tieto služby aktuálne čiastočne supluje svojimi dodávkami súkromný operátor, čo však vôbec nie je štandardné pre verejný prístav a je potrebné túto situáciu riešiť.
     
360. 
     Do tejto oblasti je možné zaradiť aj problematiku zberu odpadov, ktorý je zaistený iba pre tuzemské plavidlá; pre zahraničné plavidlá v súčasnosti legislatíva neumožňuje odovzdanie vyprodukovaného odpadu na plavidle počas jeho prevádzky.
     
361. 
     Rovnako smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá zameraná aj na využívanie alternatívnych palív vo vodnej doprave zaväzuje členské štáty zabezpečiť zavedenie primeraného počtu čerpacích staníc LNG vo vnútrozemských prístavoch na umožnenie prevádzky plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy používajúcich LNG v základnej sieti TEN-T do 31. decembra 2030. Na slovenskom území sa plánujú vybudovať zásobovacie miesta vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno.
     
362.