Sharobiddin tojiboyev, nasibaxon naraliyeva

EUKARIOTLAR
EV G LEN O B IO N TLA R OLAMI - 
EUG LENO BION TES
E v g len o b io tlar olam iga ham a v to tro f ham gcterotrof. ulardagi 
m ito x o n d riy k o 'p hollarda disk sim o n -y assi tuzulgan o rganizm lar 
m ansub. O d atd a bir hujayrali m onad, am eboidlari ham kam em as, 
u la r orasida koloniya tu zilish ig a ega b o 'lg a n la ri ham uchraydi. 
xivchinlari silliq yoki qoplam ali. H u jay rasin in g qoplam i plazm o- 
lcm m a yoki pellikuladan iborat. H ujay rad a o d am d a pero k sisio m alar 
bor. Y adrosi bitta, m itoz yopiq tarzda o 'ta d i, k o 'p a y ish i uzunasiga 
ten g qism ga b o 'lin is h bilan r o 'y beradi.
E vglena s u v o 'tla r b o 'lim i - 
euglenophyta (Euglenophvcota.
euglenophycinees, euglenozoa).
B o 'lim n i nom i u n ing xarakterli 
tu rk u m ig a -
cuglena
(grekcha eu-yaxshi (aniq), glene- k o 'z ) b o g '- 
lab n om langan. E vglena s u v o 'tla r quyidagi eng m uhim belgilarga 
ega.
1. K o 'p c h ilik vakillari b ir hujayrali m onad, ayrim lari kolo- 
n iy a g a jam lan g an .
2. X ivchinlari halqum dan chiqadi, u lar k o 'p in c h a 1-2 ta 
(k am d an kam q o 'p ro q ). X ivchin y u zasid a ingichka tu k lar bor.
3. X lo ro p last uch qavat m em brana bilan (dinofitalardagiday) 
o 'ra lg a n , lam ellalari uch tilakoidli. X lo ro p lastid ag i D N K m ayda 
d o n a holida. X lo ro p lastid a xlo ro fil a va b b o r (xlorofil s y o 'q ). 
K o 'p in c h a p ig m en tlard an m uhim lari v-karotin, n eoksantin va 
diad in o k san tin . X loroplastlari p irenoidsiz b o 'lis h i m um kin.
4. K o 'z c h a sito p la z m a sid a xlo ro p lastd an n a rid a karotinli bir 
q ato r g lo b u lalard an iborat. H ar bir globulaning o 'z in i m em branasi 
bor.
5. G 'a m la n g a n p o lisax arid - param ilon, d o n alar holidasitop- 
lazm ad a hosil b o 'la d i.
6. E v g len alarn in g k o 'p c h ilig id a xlo ro p lasti y o 'q . B unday 
g ete ro tra fla r sa p ro tro f ham , fa g o tro f ham b o 'lis h i m um kin.
7. M ito x o n d riy lari disksim on kristli.
8. H u jay ra p o 's ti - pellikula, asosan 80% o qsildan iborat, 
selly u lo za y o 'q . 9. M ito z y opik, y ad ro ch a saklanadi.
96

---

10. K o ‘payishi hujayrani oddiy uziinasiga b o ‘linish bilan r o ‘y 
beradi. C huchuk suv havzaiari va dengizlarda tarqalgan.
T a n a sh ak li. E vglenalarning shakli urchuqdan oval, yassi 
yaprok ninasim ongacha. T anasining oldi yum aloklashgan, orqa 
qism i ingichkalashgan. H ujayra spiral buralgan ham b o ‘dadi, 
uzunligi 5 dan 500 m km g ach a undan uzunrok ham b o ia d i.