Sh. M. Narziyev sh. X. Kiikbonov

Gaz ballonlarini saqlashda \a ishlatishda yong'in xavfsizligi
S o 'n g g i y illa rd a
x alq x o 'ja lig id a , xususan tu rar jo y b inolaridagi y o n u v ch an g azm n g portlashi bilan 
b o g 'liq b o 'lg a n ayanchli h o d isalar, y u q o ri bosim ostidagi g a z b allo n larin i q o 'lla s h d a
y o n g 'in x av fsizlig i nuqtai nazarid an alo h id a e 'tib o r talab qilm oqda. G a z saqlanadigan 
b allo n lard an t o 'g 'r i fo y d alan ish n i bilish x a v f d arajasin i p asaytirish, talafo t va 
q u rb o n lam in g oldini o lish g a k o 'm a k beradi U m um an o lg a n d a g a z ballonlari ishlab 
chiqarish k o rx o n a la n d a , tra n sp o n d a v a x o 'ja lik d a m avjud. Ishlab c h iq arish d a bu 
gazni saqlash uchun m axsus rezerv u arlar v a g azg o ld e rla r (telesk o p ik . sfera 
shak lid ag i) ishlatiladi T ex n o m an tiq iy tarm o q va u sk u n alard a k o 'p in c h a texn o lo g iy a 
ta la b ig a m os rav ish d a m a lum bosim ni u sh lab turuvchi s ig 'im la r - ressiv erlar 
ishlatiladi
L ek in kundalik tu rm u sh im izd a b izg a k o 'p ro q h ar xil b allo n lar k o 'n n is h id a g i 
y u q o n bosim li id ish lar bilan ish tu tish im izg a to 'g 'r i keladi. U lar turli hajm da, rangda 
v a b osim o stid a siqilgan, eritilg an v a su y u ltirilg an gazni saqlash u chun m o 'lja lla n g a n
b o 'lis h i m um kin.
M asalan, k asalx o n ad a b em o rlarg a tibbiy y o rd am k o 'rs a tis h uchun kislorod 
q o 'Ilan ila d i. U havo rangdagi kichik hajm li v a tran sp o rt b allo n larid a olib yuriladi 
Q u rilish d a e sa pay v an d lash va gazli qirqish ishlarini b ajarish uchun k o 'c h m a atsetilen 
g en erato rlari, k islo ro d va p ropan ballonlari ishlatiladi. M ineral su v lar va gazli 
ich im lik lam i karb o n at an g id rid g azisiz tasav v u r qilib b o ‘lm aydi. U qo ra rangdagi 
b allo n lard a saqlanadi v a tashiladi Q ishloq va d ala-h o v lilard a k o 'p g in a in so n lar gaz 
plitalari 
uchun p ropanli g a z ballonlaridan (p ro p an -b u tan v a m etan g azla n
saq lan ad ig an ballo n lar qizil ran g g a b o 'y a lg a n b o 'la d i) foydalanadilar. Y uqori bosim
o stid ag i idishlarga, sh u n in g d ek , y o n g 'in o 'c h irg ic h la r ham kiradi.
Y o n u v ch an g azla m in g y o n g 'in xavfliligini b aholash u chun u larn in g agregat 
holatini bilish lozim . B o sim v a h aro rat k o 'rsa tk ic h in i o 'z g a rtirish bilan ham m a 
turdagi gazlarni suyuqlik h o la tig a o 'tk a z is h m um kin. H ar qanday g a z uchun shunday 
harorat m av ju d k i, shu h aro ratd an yuqori b o 'lg a n d a har qanday bo sim in i q o 'lla sh g a
q aram asd an gaz, suyuqlik h o lig a o 'tm a y d i. Bu h aro rat kritik h aro rat deb ataladi, bu 
h aro ratd a g azlam i suyultirish uchun zaru r b o 'lg a n bosim e sa kritik b o sim deb ataladi.
190

---

G azlar b allo n lard a x u s u s iy a tla n g a qarab siqilgan (v odorod, kislo ro d , azot), 
su y u ltirilg an (propan, butan, am m iak, uglerod ikki oksid), v a eritilg an (atsetilen) 
h o ld a saqlanadi. H ajm i 40 litrli b allo n lar keng tarqalgandir. G azli b allo n lar 
x o n alard a, b o stirm a o s tid a yo k i o ch iq m av d o n la rd a saqlanadi.
B a llo n la n saq lan ad ig an o m b o rlarn in g y o n g 'in xavfi u la rd a saqlanadigan 
g a zla m in g xo ssalari, y u q o ri b o sim g a e g a ekanligi, g az b ilan to 'ld irilg a n b allo n lam in g
soni, g a z sirqib chiqib k e tg an id a y o n u v ch an m u h it hosil q ilish i m um kinligi va 
b a llo n la m in g portlash ehtim oli m avjudligi bilan tavsiflanadi
B allo n lard an g azn in g sirq ib chiqishi b allo n lar m e ’y o n d a n o rtiq to 'ld in b
y u b o rilish i, dinam ik ta ’sirlar, k o n stru k tiv d efek tlar n a tija sid a sh ik astlan ish i h am d a 
jo 'm ra k la m in g (v e n tilla m in g ) ishdan chiqishi yo k i ochiq q o ld irilish i n a tija sid a sodir 
b o 'la d i.
O d a td a b allo n lar ich id a y o n u v ch an m u h it b o 'lm a g a n d a p o rtlay d i, shuni hiso b g a 
o lish kerak k i y o n m ay d ig an g a z to 'ld irilg a n b allo n lar h a m bun d an istisno em as. 
B unday h o latn i m etalln in g sifatsizligi, korroziya, zarb a (b a llo n la m in g tushib ketishi, 
b ir-b irig a u rih sh i), y u q o ri v a past h aro ratn in g t a ’siri h am d a g a z la m in g alangalanib 
ketishi va elek trlan ish i (elek trizatsiy asi) bilan tu sh u n tirish m um kin.
B allo n la m in g y o n g 'in v a q tid a yuqori h aro ratg ach a qizib ketishi ju d a katta x a v f 
tu g 'd ira d i, 
chunki 
b u n d a
g azn in g
bosim i 
oshadi 
v a
ballon 
d evorlarining 
m u stahkam ligi pasayadi. K o 'p h o llard a b allo n lar y o n g 'in v a q tid a 10-15 soniyadan 
s o 'n g p ortlashni boshlaydilar.
B allo n lar saq lan ad ig an x o n a la rd a o ch iq alan g a (chekish, k av sh arlash lam palari 
v a h.k.), m eta lla m in g o 'z a ro u rilish id an hosil b o 'la d ig a n u chqunlar, elektr 
m o slam alarin in g n o so zlig id an hosil b o 'la d ig a n u ch q u n lar v a y o n d irish m anbalari 
h am d a k islo ro d b a llo n larin in g jo 'm ra k la rig a (v en tillarig a) tu sh g an
m oy v a
y o g 'la m in g o 'z - o 'z id a n alan g alan ish i y o n d irish m anbai b o 'lib x iz m a t qiladi
Y u q o rid a tilg a o lin g an b arch a s ig 'im v a id ish la m in g x av fi, aynan u lam in g
ich id a turli g a z la m in g bosim o stid a b o 'lish id a d ir. B allo n n in g 1 litriga to 'g 'r i 
keladigan, k illo g ram m d a keltirilg an g azning m aksim al y o 'l q o 'y ilg a n m iqdori 
to 'ld in s h
zichligi 
deb 
n o m lan ad i 
U
50°C 
haroratdagi 
su yuq 
fazaning
191

---

95 % zichli.gidan oshishi kerak em as. U sh b u zichlik q an ch a katta b o 'ls a , harorat 
o shishidagi x a v f sh u n ch a katta b o 'la d i. Suyultirilgan g azla r o 'ta xavflidir: h aro rat 
sezilarli d a ra ja d a o sh g an d a idish ichidagi g a z b o sim in in g idish d ev o rig a ta siri keskin 
oshib boradi. S o d ir b o 'lg a n y o n g 'in yo k i b o sh q a issiqlik t a ’sirid a h aro ratn in g keskin 
oshishi n a tija sid a b archa suyuq fazadagi g a z darhol gazsim o n h o latg a keladi B u esa 
bosim ni b ir n ech a m artta o sh ish ig a v a jih o z la m in g ishdan ch iq ish ig a olib keladi 
Ishchi b o sim ig a k o 'r a ballo n lar uch g u ru h g a b o 'lin a d i:
Q uyi bosim li 20 atm gach a (Р < 2 0 к т с /с м ’),
O 'r ta bo sim li 20-65 atm gach a (2 0 < Р < 6 5 кгс/см 2),
Y uqori b o sim li 65 atm dan k atta (Р > 6 5 к гс /с м : ).
« B o sim o stid a ishlovchi ld ish lam in g x a v fsiz ek sp lu atatsiy asi v a jo y la sh tirish
Q o id alan » a so sid a turli gazli b allo n lar aniq belgilangan ra n g la rg a b o 'y a la d i. B ir 
turdagi g a z la m i b ir-b irid an ajratish uchun, ajratuvchi c h iziq lar q o 'lla n ila d i
G azlar saq lan ad ig an b allo n lam in g tashqi tarafd an b o 'y o q la s h tartibi quyidagi 
ja d v a ld a k eltirilg an
Gazninp. nomi
Ballonhiining rangi
Ballomlagi yozuv
Yozuv
l-antf
( 'hizlq rangi
A z o t
Q o ra
A zo t
S a riq
Jig a rra n g
A m n iak
Sariq
A m m ia k
Q o ra
-
N am airgon
Q o ra
N a m argon
oq
O q
T e x n ik argon
Q o ra
T e x n ik a rg o n
k o 'k
k o 'k
T o z a a rg o n
k u lra n g
T o z a a rg o n
Y ash il
Y ash il
A tseti len
O q
A tseti len
Q iz il
-
B u b le n
Q i/il
B u tilcn
Sariq
Q o ra
N e fte g a z
K u lran g
N e ft-g a z
Q iz il
-
BuOui
Q i/il
B utan
O q
-
V o d o ro d
T o ‘q vashil
V o d o ro d
Q iz il
-
H av о
Q o ra
S iq ilg an h a v o
oq
-
Geliiv
jig a r ra n g
Creliv
-
-
A z o t o k s id i
k u lra n g
A zo t o k sid i
Qt>ra
-
k i s l o r o d
H av < >rang
K-islorod
-
-
M e d its in a k is lo ro d i
H a v o ra n g
M e d its in a k islo ro d i
-
-
V o d o ro d sulfid
O q
V o d o ro d sulfid
Q iz il
Q izil
O ltin g u g u irt o k sid i
Q ora
O ltin g u g u rt o k sid i
O q
Sariq
K a rb o n a t im g id n d
Qc»ra
k a r b o n a t a n g id rid
S a riq
-
F o s g e n
H im o y a lo v c h i
-
-
Q izil
F r e o n -11
A l> nm in
F re o n -11
Q o ra
K o ‘k
F re o n
-
12
A ly u m in
F re o n -12
-
-
F r e o n - 13
A ly u m in
F re o n -13
-
2 qizil
F r e o n -2 2
A h n m in
F reo n -2 2
-
2 sariq
Xlo-r
H im o y alo v c h i
-
-
y ash il
192

---

S ik io p ro p a n
T o ‘q sariq
S ik io p ro p a n
Q o ra
-
E tilu n
s iy o h ra n g
E tilen
Q iz il
-
B o s h q a b a rc h a
y o n u v c h i g a z la r
Q izil
G a z n in g nom i
O q
-
B o s h q a b a rc h a
y o n m a y d ig a n g a z la r
Q o ra
G a z n in g nom i
Sariq
-
H ar b ir b a llo n n in g yuqori 
sferik 
qism id a p asp o rt m a 'lu m o tla ri 
o 'y ib
ta m g 'a la n a d i. U n d a ballonni ishlab ch iq arg an korxona, ballon raqam i, b allo n n in g
vazn i, c h iq arilg an v a keyingi tek sh irilish i kerak b o 'lg a n sanasi, ishchi bosim i, sinov 
gidravlik 
bo sim i 
v a b o sh q a m a lu m o tla r k o 'rsa tila d i 
B allo n la in in g sig 'im i 
5 litrg ach a va d ev o rin in g qalinligi 5 m illim etrd an kam b o 'lg a n d a m a 'lu m o tla r 
b allo n g a m ah k am lan g an m axsus p la stin a g a tam g 'alan ad i.
U sh b u b allo n lar bilan m u o m ala q ilin g an d a o 'm a tilg a n q o id alarg a aniq rioya 
qilgan h o ld a ju d a eh tiy o tk o r b o 'lish talab etiladi G azli sig 'im la rn in g tushib ketishi, 
u larg a y u q o ri h aro ratn in g ta ’siri v a shu kabilar u lam in g sh ik astlan ish ig a ham d a 
undan k elib ch iq ad ig an h ar xil o q ib atlarg a olib kelishi m um kin 
Shuningdek, 
sig 'im d a zah arli g azla r ham tashilishi m um kinligi, g azn in g sirqib chiqishi yoki 
b a llo n n in g
portlashi 
natijasida 
in so n lam in g
zah arlan ish ig a 
va 
tab iatn in g
iflo slan ish ig a olib kelishini in o b atg a olish kerak.
B o sim o stid a b o 'lg a n idishlarning portlashi yo k i har xil k o 'n g ilsiz lik la m i 
keltirib ch iq arish in i oldini olish uchun, u lam i q o 'lla sh d a aniq belg ilan g an xavfsizlik 
c h o ra -ta d b irla rig a rioya qilish lozim . U larg a xususan, ballonlarni v aq ti-v aq ti bilan 
yuqori b o sim o stid a tekshirish ham kiradi U lar har besh y ild a bir m aro tab a m axsus 
tash k ilo tlar to m o n id an o 'tk a z ila d i B allonlarni tash ish d a zarb alaid an saqlash uchun 
ular y o g 'o c h tag lik k a o 'm a tila d i va b allonlarga ikkitadan qalinligi 25 m m b o 'lg a n
rezinali y o k i arqondan yasalgan h alq a kiydiriladi. S aqlash d avrida ballonlarning 
jo 'm ra k la rin i sh ik astlan ish ig a y o 'I q o 'y m a s lik uchun ularga m ax su s qopqoq 
kiygaziladi B unday id ish lar m axsus jih o z la n g a n av to m o b illard a tashiladi.
G azlarni b allo n d a saqlasli om borlari b ir qavatli y o n g 'in g a bardoshliligi I- va 
Il-d arajali b o 'lg a n , tom yopm alari yengil tashlanuvchi b o 'lg a n bin o lard a saqlanadi 
E sh ik v a oyn alari ta sh q a rig a o ch ilad ig an , poll uchqun chiq arm av d ig an m aterialdan
bajarilgan b o 'lish i kerak 
O m borning m aksim al hajm i 3000 d o n ag ach a ballon
193

---

s ig 'a d ig a n b o 'lib , u y o n g 'in g a qarshi to 's iq la r bilan y o n u v ch i g azli b allo n lar uchun 
500 ta, y o n m ay d ig an gazli b allo n lar u chun 1000 tag ac h a ballon sig 'a d ig a n
b o 'lim la rg a b o 'lin a d i.
B allo n lar bo sh m o q (b ash m ak ) b ilan t a ’m inlangan b o 'lib , tik h o ld a katak lard a 
yoki to 's iq (barer) bilan o 'ra lg a n h o ld a saqlanishi kerak A lo h id a jo y la sh g a n b allo n lar 
zan jir yoki x o m u t y o rd a m id a m ahkam lanadi. B o sh m o g 'i b o 'lm a g a n b allo n lar esa 
gorizontal h o ld a y o g 'o c h taglik (ram a) yoki stellajlard a saqlanadi B allo n lar stellajd a 
sa q lan g an d a b alandligi 1,5 m etrdan o sh m aslig i, jo 'm r a k la n (v e n tilla n ) h im oya 
qalpoqlari bilan b erk itilg an va ham m asi b ir to m o n g a qaragan b o 'lis h i kerak G az 
to 'ld irilg a n b allo n lar bilan b o 's h b allo n lard an alo h id a saqlanishi kerak.
Y onuvchi g a z (v o d o ro d , atsetilen, propan, etilen v a b o sh q alar) to 'ld irilg a n
b allo n lar kislorod, xlor, ftor. siqilgan havo v a b o sh q a o k sid lo v c h ila r to 'ld irilg a n
ballo n lard an va zaharli g azla rd an alo h id a saqlanishi kerak
O d atd a k islo ro d va y o n u v ch i g azla r bir-biridan ajratilgan x onalarda, x lo r esa 
m axsus b in o lard a saqlanadi 
V o d o ro d sulfid esa o ch iq h a v o d a b o stirm a o stid a 
saqlanishi lo a m .
Y onuvchi g a z ballonlari saq lan ish i uchun b elg ilan g an x o n alar g a zla m in g x av fsiz 
k o n sen tratsiy asin i ta 'm in la b b erad ig an sh am o llatish (v en tily atsiy a) tizin n bilan 
jih o z la n ish i kerak.
Y onuvchi g a z ballonlari saq lan ad ig an o m b o rlarin in g elek tr y o ritish ta rm o g 'i 
po rtlash d an h im o y alan g an
qilib 
bajariladi. 
Y o ritk ich lam i ta sh q a rig a o 'rn a tib
x o n alam i o y n ad an tu sh ad ig an n u r y o rd a m id a y o ritish m aq sad g a m u v o fiq d ir B unday 
x o n alam i isitish uchun suv, past bosim li b u g ' bilan va havo y o rd am id a isitish 
tizim lari q o 'lla n ila d i. B allo n lar saq lan ad ig an o m b o rlarn in g atro fid a 10 m etr m aso fad a 
y o n u v ch i m ateriallam i saq lash v a o lo v bilan b o g 'liq ishlarni olib borish taqiqlanadi.
E ritilg an atsetilen uchun b allo n lar g 'o v a k li m assa h am d a e ritg ich n in g tegishli 
m iqdori bilan to 'ld irilg a n b o 'lis h i lozim . G 'o v a k li m assan in g sifati v a b allonning 
t o 'g 'r i to 'ld irilg a n lig i uchun, g 'o v a k li m assa bilan to 'ld iru v c h i ta sh k ilo t m a s 'u l 
hisoblanadi E ritg ich n in g sifati va uni to 'g 'r i dozalash uchun. b allo n larn i eritgich 
bilan to 'ld irish n i am alg a o shiruvchi ta sh k ilo t m a s ’ul h iso b lan ad i
194

---

B allo n lam in g g 'o v a k li m assa va eritgich bilan to 'ld irilg a n id a n s o 'n g uning 
b o 'g 'z id a taraning o g 'irlig i o 'y ib yoziladi (b allo n n in g o g 'ir lig i qalp o q siz. am m o 
g 'o v a k li m assasi v a eritgich, b o sh m o g 'i, h alq a v a v en tih bilan )
B allo n lam i siqilgan, su y u ltirilg an v a e n tilg a n g azla r bilan to 'ld irish n in g
belgilangan m e ’y o rlarin i o sh irish m an etiladi 
B aJlonlam i gaz bilan to 'ld iris h
m e ’yo rlari va uni n azo rat qilish usullari sex y o 'riq n o m a s id a k o 'rsa tilish i lozim.
K islorod bilan to 'ld irilg a n b a llo n lam i saqlas;h va tashishda, u la r g a y o g 'la r h am d a 
m oyli m ateriallari b o 'lg a n arm atu ra (to 's iq ) tegib ketm asligi kerak. Q o 'l bilan 
k islo ro d h b allonlam i d u m alatg an d a v en tilid an u sh lash taqiqlanadi
Suyultirilgan g a z la r stan siy asin in g p o rtlash x av fi b o 'lg a n ham da y o n u v ch i g azla r 
q u y ilg an b allo n lam i saqlash x o n a la rid a g a z n in g xavfli k onsentratsiyasi chiqqanligi 
haq id a signal b eruvchi asb o b lar o 'rn a tilish i lo zim U sh b u k o 'rsa tilg a n asbob m avjud 
b o 'lm a g a n d a sm en ad a 1 m arta x o n alar havosiru, undagi g a z m iqdorini tahlil qilib 
borish lozim.
T ahlil uchun h a v o n in g n a m u n alan x o n a n in g past v a te p a qism laridan olinishi 
kerak. X o n ad a g azn in g xavfli k o n sen tratsiy asi a n iq lan g an d a zudlik bilan ch o ralar 
k o 'rilish i lozim x onani sham ollatish, uning g azla n ish sabablarini aniqlash v a b a rta ra f 
etish
Y onuvchan g a z la r quyilgan b a llo n lard a g azn in g sirqib chiqishi aniqlanganda, 
ulam i darhol o m b o rx o n ad an chiqarish lozim .
Y onuvchan g azla r quyilgan b a llo n la r saq lan ad ig an o m b o rx o n ag a tem ir mix yoki 
n a g 'a l qoqilgan o y o q kiyim bilan kirish m an etiladi
Y onuvchan g azla r quyilgan b allo n lar saq lan ad ig an om b o rx o n alarn i faqat past 
bosim li suv, b u g ' yo k i havo bilan isitish g a y o 'l q o 'y ila d i
B allonlam i quyosh n u rla n n in g t a ’siridan ehtiyot qilish uchun o m b o rx o n a deraz.a 
sh ish alan n i oq b o 'y o q bilan b o 'y a sh yoki q uyoshdan him oyalovchi m o slam alar bilan 
jih o z la s h lozim.
G az quyilgan b allo n lar saqlanadigan o m b o rx o n a d a b o sh q a m oddalar, m ateriallar 
v a predm etlam i saq lash g a ruxsat etilm aydi.
195

---

O m b o rx o n alard a m avjud b allo n larn i ishlatish b o 'y ic h a y o 'riq n o m a la r, q o id a va 
p lak atlar ilingan b o 'lish i lozim .
Portlash v a y o n g 'in g a xav fli g a z la r quyilgan b allo n lar saq lan ad ig an o m b o rlar 
y ash in d an h im o y alan g an z o n asid a jo y lash ish i lozim.
B allonlarni saqlash o m b o rx o n asi y o n m ay d ig an d ev o rlar bilan b o 'lin m a la rg a
ajratilisln lo a m , h ar b ir b o 'lin m a d a y o n ilg 'i v a zaharli g a z la r qu y ilg an 500 dan o rtiq 
b o 'lm a g a n b allo n lar (401) va y o n ilg 'i v a zaharli b o 'lm a g a n g azla r qu y ilg an 1000 dan 
o rtiq b o 'lm a g a n b allo n lar (401) saq lan ish ig a y o ‘1 q o 'y ila d i.
G azlar to 'ld irilg a n b a llo n la r saq lan ad ig an o m b o rlar o 'rta s id a g i, o m b o rla r va 
y o n m a-y o n ishlab chiqarish b inolari, ja m o a t xo n alari, tu ra r jo y la r o 'rta sid a g i u a lis h
m asofalari m e ’yoriy h u jjatlar talab larin i qondirishi lo a m