Rivojlantirish institu ti


bet146/253
Sana16.07.2021
Hajmi
#120939
1   ...   142   143   144   145   146   147   148   149   ...   253
Bog'liq
2 5404569494171419775

Kompensatsion oqim  — okean  suvlarini sham ol b ir to m o n g a su­
rib ketgan va kam aygan jo y n i to ld iris h   u ch u n  boshqa qism idan  oqib 
kelgan sovuq oqim i.
Kondensatsiya  (lo tin c h a  
kondensasio — zichlashm oq,  q uyuq- 
lashm oq  degan  m a ’n o n i  anglatad i)  —  m o d d alarn in g   gaz  h o latid a n  
suyuq yoki  q attiq   holatga aylanish jaray o n i.  M o d d alarn in g   k o n d e n - 
satsiyalanishi  m a ’lum   h aro ratdagina sodir b o la d i.
Promille —  b iro r  narsaning  m ingdan  b ir  b o la g in i  yoki  b ir  kg 
suvda  nech a gram m  tuz borligini bildiradi.
Sunami — suv  osti  zilzilasi  natijasida  vujudga  keladigan  to iq in lar. 
Ularning balandligi 20 — 30 m , uzunligi  10 km, tezligi soatiga 800 km ga 
boradi ham da juda katta falokatlar keltiradi. Sunami ko‘proq Tinch okean 
qirg‘oqlariga yaqin b o ig a n  yerlarda (seysmik hududlarda) sodir b o lad i.
1.  v °   i i a n m a u a g i  m a ’l u m o t l a r d a n   f o y d a l a n ib ,  g id r o s f e r a d a   s u v ­
n in g   t a q s i m l a n i s h   d ia g r a m m a s in i  c h i z i b ,  n is b a ti n i   f o iz   ( % )  
h is o b id a   k o ‘rs a tin g .
2.  Y o z u v s iz   x a r ita g a   o k e a n la r ,  d e n g iz la r ,  e n g   m u h i m   q o l t i q l a r ,  
k o 'r f a z la r ,  b o ‘g ‘o z la r ,  o r o l  v a  y a r i m o r o l la r   n o m i n i  y o z ib ,  a s o ­
siy   d e n g iz   o q im la r in i  (issiq   o q im   —  q iz ilr a n g d a ,  s o v u q   o q i m   — 
k o 'k r a n g d a )   y o ‘n a lis h i  b o 'y ic h a   c h iz in g .
Amaliy m ashg‘ulot
140


3.  0 ‘zingiz  yashab  turgan  viloyatdan  oqib  o ‘tuvchi  daryoga  quyidagi 
reja  aso sid a  t a ’r if   berin g :  n o m i,  d ary o   tiz im i,  vodiysi,  o ‘z an i, 
qayiri, boshlanisli jo y i, quyilish  yeri,  havzasi, suv ayirg‘ichi,  qiyaligi, 
t o ‘y inish  tu ri  (q a n d a y   m a n b ala rd a n   suv  o linishi)  va  rejim i.
4.  Q o ‘lla n m a d a g i  ja d v a l  m a ’lu m o tid a n   fo y d ala n ib ,  d u n y o d ag i  eng 
k a tta   d a ry o la m in g   sersuvlik  d iag ram m asin i  chizing.  B unda  dia- 
g ra m m a n in g   v ertik al  o ‘qiga  d a ry o la r  n o m in i,  g o riz o n ta l  o ‘qiga 
sersuvligini  m 3  sek  h iso b id a   k o ‘rsating.
5.  Q o ‘lla n m a d a g i  ja d v a l  m a ’lu m o tid a n   fo y d a la n ib ,  y ozuvsiz  x a ­
rita g a  d u n y o d a g i  k a tta   k o 'lla r  n o m in i  yozib,  u la rn in g   vujudga 
k elishi  jih a tid a n   tu rla rg a   ajrating.

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   142   143   144   145   146   147   148   149   ...   253




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish