‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

8.2.2. SogMiqni saqlash tizimini moddiy jihatdan ta’minlash
Hozirigi vaqtda davlat tasarrufida va nodavlat m ulkchilik shakliga 
ega b o ‘lgan sog‘liqni saqlash m uassasalari mavjud. Davlat tasarrufida 
b o ‘lgan sog‘liqni saqlash tiz im in i m ab lag 1 bilan t a ’m inlash m e- 
x a n iz m i eskirdi va so h a n i b o z o r m u n o sa b a tla ri b o ‘y ich a rivoj- 
lan ish in i t a ’m inlay olm adi. Bu esa o ‘z navbatida m ablag‘ bilan t a ’- 
m in la sh n in g eski tiz im in i o ‘zg artirish n i talab etdi. S og‘liqni saq­
lash vazirligi M oliya vazirligi bilan h am k o rlik d a so h a n i m ab lag ‘ 
b ila n t a ’m in lash n in g yangi tiz im in i (ah o li jo n b oshiga) ishlab 
chiqdi. A m bulatoriya va poliklinikalarni xizm at k o ‘rsatadigan aholi 
soniga, shifo x o n alar esa davolanib c h iq q a n b e m o rlar soni hisobida 
m a b la g ‘ b ila n t a ’m in lash am alga o sh irilm o q d a. Sog‘liqni saqlash 
so h a sin i ekstensiv rivojlanishi t o ‘xtatildi.
S h ifo x o n a la rn i m ab la g ‘ bilan t a ’m inlash 80 fo izd an 60 foiz- 
g a c h a k am aytirildi, am b u lato riy a poliklinikalariniki esa 10 foizdan 
40 foizgacha k o ‘tariladi. Kelgusida statsionar va poliklinikalarni teng 
m iq d o rd a m ablag b ilan t a ’m in lash k o ‘z d a tu tilm o q d a . S ohaga 
m ahalliy h o k im iyatlar 80—88 foiz, m arkaz esa 12—20 foiz m ablag4 
ajratishi rejalashtirilgan. Sog‘liqni saqlash tizim iga davlat budjetidan 
m a b la g 4 ajratish yildan-yilga k o 4payish tendensiyasi k u zatilm oqda. 
M a sa la n , 1993-yili sohaga ajratilgan m ab lag 4lar davlat budjetining 
11,1 fo iz in i tash k il q ilgan b o 4lsa, 2003-yili bu k o 4rsatk ich sal 
ko 4p ro q b o 4ldi. A lbatta, bu m ablag4 ehtiyojni to ‘liq qondira olm aydi. 
S h u sababli q o 4sh im c h a m ab lag 4 ishlab topishga (pullik xizm at va 
b o sh q a la r) h a ra k a t qilin m o q d a.
Kelgusida sog4liqni saqlash tizim i budjetini shakllantirish quyidagi 
tartib d a am alga oshirilishi rejalashtirilm oqda: davlat budjeti 60 foiz, 
tibbiy sug‘u rta 30 foiz, pulli xizm at ko ‘rsatish 10 foiz.
1 2 - 2 2
177

---

« F u q a ro la r so g ‘lig‘ini saq lash t o ‘g ‘risida»gi Q o n u n d a sog‘liqni 
saqlash sohasini quyidagicha m ablag1 bilan ta ’m inlash k o ‘rsatilgan:
— davlat bu d jeti m ab lag 'lari;
— tibbiy sug‘u rta m ab la g ‘lari;
— fu q a ro la r sog‘lig‘in i saqlashga q a ra tilg a n m aq sad li fo n d la r 
m ab lag 1 lari;
— tash k ilo tla r va a h o lin in g xayriya m ab la g 'la ri;
— b a n k qarzlari;
— Q o n u n d a taq iq la n m a g an b o sh q a m ab lag ‘lar.
S o g liq n i saqlash tizim i budjeti m a ’lum hududdagi barcha tibbiyot 
muassasalariga ajratilgan pulning um um iy m iqdoridir. Sm eta m axsus 
hisob orqali am alga oshiriladigan xarajatlam ing moliyaviy rejasi b o ‘lib, 
turli m uassasalam i m ablag1 bilan t a ’m inlaydi. X arajat sm etasi shakli 
b ir xil b o ‘lib, un d a m uassasa n o m i, m anzili, budjet turi (m arkaziy, 
m ahalliy), budjet tasniflanishi va paragrafi kabilar b o ‘ladi.
S m e ta shakli u c h q ism d a n iborat:
1. M u assasaning asosiy faoliyati k o 'rsa tk ic h la ri — o ‘rin la r va 
keladigan b e m o rla r so n i, sh tatlar.
2. H a r b ir m o d d a b o ‘y ich a xarajatlar.
3. M oddalar bo ‘yicha xarajatlar haqida m a ’lum otnom a ( 18-modda).
M a b la g ‘ni h a r b ir m o d d a d a a n iq k o ‘rsa tilg a n m aq sa d larg a
sarflash lozim. M a’lum bir m oddada k o ‘rsatilgan m ablag‘lam i boshqa 
m aq sa d lar u c h u n ishlatishga y o 1! q o 'y ilm a y d i.
1-modda.
Ish haqi.
2-modda.
Ish h aq i asosida t o ‘lovlar.
3-m odda.
Ish y u ritish (k anselyariya) va x o ‘ja lik xarajatlari.
4-modda.
X iz m a t yuzasid an safarlar.
8-modda.
S tipendiya.
9-modda.
O vqatlanishga ajratilad ig an xarajatlar.
10-modda.
D o ri-d a rm o n la r va b o g ‘lov vositalarin i sotib olish.
12-modda.
J ih o z la r va in v e n ta rla r so tib olish.
14-modda.
Y u m sh o q b u y u m la r so tib olish.
16-modda.
B ino va in sh o o tla r kap ital t a ’m iri.
18-modda.
T u rli xarajatlar.
1-modda.
Ish haqi x o dim larning lavozim iga qarab, to ‘lanadigan 
pul m iqdoridir. K o ‘p in c h a tibbiyot m uassasalarida ish haqi asosiy
178

---

xarajatning 60—70 foizini tashkil etadi. H ozirgacha ish haqi to ‘lash 
yagona tarif turi koeffitsientlari orqali am alga oshiriladi va bu muassasa 
turiga, lavozim ga, ish m alakasiga bog‘liq b o ‘ladi. Ayni vaqtda oylik 
m iq d o rin i aniqlash ishlariga davlat aralashm aydi va b u ish tashkilot 
rahbari to m o n id a n xodim ning faoliyatiga qarab belgilanadi.
S h ta t b o ‘y ich a m avjud lav o zim lar soni va ish h a q in in g bir 
oylik stavkalari, s h ta td a k o ‘rsatilgan n av b atch ilarg a, t a ’tilda b o ‘l- 
g a n la r o ‘rniga, b ay ram lard a ishlovchilarga to ‘lanadigan m ablag‘lar 
ish haqi fo n d in i tashkil q iladi. Ish h aq in i belgilashda tarifikatsiya 
sh a k lid a n fo y d alan ilad i va u n d a quyidagi m a ’lu m o tla r b o ‘ladi: 
ish lo v ch in in g fam iliyasi, ism i, lavozim i, m a ’lu m oti (o ‘qigan jo y i, 
m u taxassisligi, m ala k asi, h u jja t raq a m i va b erilg an v a q ti), ish 
staji, m uassasa n o m i.
2-m odda.
Ish h a q i a so sid a t o ‘lo v la r m o d d a sid a m e h n a tg a
y aroqsizlik varaqasiga nafaq a t o ‘lash n a z a rd a tu tila d i. Sog‘liqni 
saqlash m u assasalarid a ish haqi fo n d i 5,5 foiz ko ‘paytirilib, 100 
ga b o iin a d i va 2 -m oddaga ajratilgan m ablag6 hisoblanadi. M asalan, 
yillik ish haqi fo n d i 1000000 so ‘m b o ‘lganda 2 -m o d d a g a 55000 
s o ‘m ajratiladi:
1 0 0 0 0 0 0 - 5 , 5
„ л л л
«
— — = 5 5 0 0 0 s o ‘m .
8-modda.
S tip en d iy a — ta la b a la r va o ‘quvchilarga b eriladigan 
oylik pul m iqdori. S tip en d iy alar R espublika P rezidenti F arm o n lari 
asosida t o ‘lan ad i. 0 ‘quv d a stu rin i o ‘zlashtirgan b a rc h a talabalarga 
o ‘zlash tirish d arajasi in o b atg a olin ib stip en d iy a tay in lan ad i.
9-modda.
«S tatsio n ard ag i b e m o rla rn in g ovqati»ni hisoblash 
u c h u n rejadagi o ‘rin-bandligi darajasi bir bem orning kunlik ovqatiga 
ketadigan pul m iqdoriga ko ‘paytiriladi. M asalan, terapiya b o ‘lim ida 
shifo o ‘m in in g ban d lig i darajasi 71400 ga ten g , rejalashtirilganda 
b e m o r ovqatiga kuniga 1 s o ‘m sarflanadi:
7 1 4 0 0 -1 = 71400 s o ‘m.
S arflan ad ig an p ul m iq d o ri inflatsiyani hisobga olgan holda 
k o ‘paytirib tu rila d i yoki h iso b -k ito b n i shartli ravishda q a ttiq valu-
179

---

ta d a olib b o rg an m a ’qul. X uddi sh u n d a y qilib, b o sh q a boN im larda 
h a m o v qatga k e ta d ig an m a b la g 1 h iso b la n a d i va u larn i q o 's h ib
u m u m iy 9 -m o d d a sa rf-x a ra ja tla ri an iq la n ad i.
10-modda.
« D o ri-d a rm o n la r va bog‘lov vositalarini sotib olish». 
Bir k u n lik shifo o ‘rniga ajratilg an m ab lag 1 rejalash tirilg an shifo 
o 'rin la ri bandligi darajasi m iq d o rig a k o ‘paytirilib an iq la n ad i.
12-modda.
«Jihozlar va inventarlar sotib olish». Bu m ab lag 1 larga 
m ebel, oshxona jihozlari, tibbiy asbob-uskunalar sotib olinadi. Yangi 
tashkil qilinuvchi o 'r in la r soni u c h u n hiso b -k ito b alo h id a qilinadi.
14-modda.
«Y um shoq in v e n ta rla r sotib olish» m o d d asig a a jra ­
tilg an m ab la g 1 lar ichki h a m d a ustki kiyim , poyabzal va b o sh q a
n a rs a la r so tib o lish u c h u n sa rfla n a d i. T u g ‘ru q x o n a va b o la la r 
sh ifo x o n a sid a 1 ta b a n d o 'r in g a ajratilgan m ab la g 1 ni 100 foiz deb 
olsak, sh u n g a n isb a ta n b o sh q a dav o lash m u assasalarid a 80 foiz, 
yangi o ‘rin la r u c h u n esa 320 foiz m ab lag 1 ajratilishi lozim . B oshqa 
x iz m a tla r u c h u n x a ra jatlarg a (y o ritish , isitish va h o k a z o ) h a q
te g ish li v a z irlik la r ta s d iq la g a n n o rm a tiv h u jja tla rg a a s o sla n ib
t o ‘la n a d i. T ib b iy o t m u a s s a s a la rid a so g ‘liq n i s a q la s h v a z irlig i 
n o rm a la rin i e ’tib o rg a o lib s m e ta loyihasi tu z ila d i va m u a ssa sa
ja m o a s i y ig rilish id a m u h o k a m a q ilin a d i h a m d a u y u q o ri ta s h - 
k ilo tla rd a ta sd iq la n a d i. B osh sh ifo k o r ajratilgan p u ld a n t o ‘gri foy- 
d a la n ish g a v a q a rz la rn i ta q sim la sh g a sh a x sa n ja v o b b e ra d i. M u - 
a ssa sa g a a jra tilg a n p u ln i m a q s a d li, s a m a ra li, ic h k i im k o n i-
yatlardan m aksim al darajada foydalanib ishlatm oq lozim . M oliyaviy 
ish la r — b u d je t in tiz o m i, s m e ta tu z is h va u n in g ijrosiga o id 
ta la b la rn in g b a ja rilish i y u z a sid a n n a z o ra t o 'r n a tila d i.