‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Sog‘liqni saqlashning iqtisodiy samaradorligini



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet93/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   89   90   91   92   93   94   95   96   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

8.1.2. Sog‘liqni saqlashning iqtisodiy samaradorligini
tahlil qilish usuli
R espublika aholisi so g'liqni saqlash jam iy a t iqtisodiyotiga katta 
foyda k eltira d i. T ib b iy y o rd am n in g u yoki bu tu rin i ko'rsatish g a 
sa rfla n g a n h a r b ir s o ‘m ja m iy a t iq tiso d iy o tig a q a n d a y foyda 
k e ltirish in i h iso b la s h , y a ’ni iq tiso d iy s a m a ra d o rlik n i an iq la sh
m u h im ah am iy atg a ega.
171


36-jadval*
R e v m a t iz m n in g fa o l s h a k li boM gan b e m o r la r g a k o ‘r s a t ilg a n tib b iy
y o r d a m tu r la r ig a s a r f la n g a n o ‘r t a c h a x a r a j a t la r
X
a
ra
ja
tl
a
r
B
e
m
o
rn

y
o
tq
iz
il
g
u
n
c
h
a
te
k
sh
ir
is
h
va
tr
a
n
s
p
o
rt
d
a
ol
ib
k
e
li
s
h
Q
a
b
u

b
o
'l
im
id
a
g

te
k
s
h
ir
is
h
lz
L
a
b
o
ra
to
ri
y
a
a
n
a
li
z
la
ri
E
K
G
R
e
n
tg
e
n
q
il
is
h
F
iz
io
te
ra
p
e
v
ti
k
m
u
o
la
ja
la
r
D
B
T
B
ir
k
u
n
li
k
o
v
q
a
t
B
ir
k
u
n
li
k
b
o
sh
q
a
x
a
ra
ja
tl
a
r
B
ir
k
u
n
li
k
p
o
li
k
li
n
ik
a
x
a
ra
ja
tl
a
i
S o ‘m
7 ,5 5
2 ,8 0
0,21
0 ,5 3
0,61
0 ,2 2
0,41
1,0
2 ,0
0 ,2 2
^ « С о в е т с к о е з д р а в о х р а н е н и е » (1 9 7 8 -y il, 1 2 -so n , 2 2 - b e t) j u r n a lid a g i m a ’lu m o tla r
h iso b la s h u c h u n a so s q ilib o lin d i.
3 7 -ja d v a l
B ir b e m o r g a s a r f la n a d ig a n o ‘ r t a c h a x a r a j a t
T ib b iy y o rd a m tu ri
M
u
o
la
ja
la
r
so
n
i
B
ir
m
u
o
la
ja
q
iy
m
a
ti
(s
o
‘m
)
B
a
rc
h
a
x
a
ra
ja
tl
a
r
(s
o
‘m
)
B e m o rn i sh ifo x o n a g a y o tq iz ilg u n c h a
te k s h irish v a tra n s p o rtd a o lib k e lish
1
7 ,5 5
7 ,5 5
S h ifo x o n a d a :
Q a b u l b o 'l i m i d a te k s h irish
1
2 ,8 0
2 ,8 0
L a b o ra to riy a te k s h irish la ri
25
0 ,2 1
5 ,2 5
R e n tg e n q ilish
4
0 ,6 1
2 ,4 4
E K G
20
0 ,5 3
10,60
F iz io te ra p iy a
50
0 ,2 2
1 1 ,0 0
172


K a rd io lo g m a sla h a ti
5
2 ,1 6
10,80
D a v o la s h fiz k u ltu ra si
40
0,41
16,40
B e m o rn i s h ifo x o n a d a boMishi va 
d a v o la n ish i
35
5
175 ,0 0
H a m m a s i b o 'l i b , sh ifo x o n a d a
-
-
2 4 1 ,8 4
P o lik lin ik a x izm ati
30
0 ,2 2
6 ,6 0
Ijtim o iy s u g 'u rta m a b la g 'i h iso b ig a 
s a n a to riy d a d a v o la n ish
100
100,0
B a rc h a sa rf-x a ra ja tla r
3 4 8 ,4 4
38-jadval
R e v m a t iz m ( b o d ) n in g f a o l s h a k li b ila n k a s a lla n g a n b e m o r la r g a
tib b iy y o r d a m k o ‘r s a t is h g a s a r f la n g a n o ‘r t a c h a m a b la g 1 m iq d o r i
K u z a tilg a n
y illa r
T ib b iy y o rd a m k o 'rsa tis h b o sq ic h la ri
B arch a 
x a ra ja tla r (so ‘m )
S h ifo x o n a d a
P o lik lin ik a d a
S a n a to riy d a
1985
2 4 2 ,0 0
7
100
349
1986
6 1 ,0 0
8
100
170
1987
4 2 ,0 0
9
100
150
K asallikni, n o g iro n lik n i, oN im ning o ld in i olish, u m rn i uzayti- 
rish , ishlab ch iq a rish ja ra y o n in i rivojlantirishga qaratilg an ijtim oiy 
va tibbiy ch o ra-tadbirlarning katta iqtisodiy aham iyati bor. Sog‘liqni 
saqlash iqtisodiy jih atd an darom ad keltiradigan sohadir. Sog‘liqni 
saqlashning iqtisodiy samaradorligini tahlil qilish uch bosqichdan iborat:
1. K asallik tufayli sarflangan m ab lag ‘ni aniqlash.
2. Sarflanishi m u m k in b o ‘lgan, lekin sarflanm agan m ablag‘lam i 
hisoblash.
3. Iqtisodiy sam arad o rlik koeffitsientini aniqlash.
Misol.
R ev m atizm (b o d ) bilan kasallangan b e m o rlarn i davo- 
lash n in g iqtisodiy sa m a rad o rlik k oeffitsientini hisoblash lozim . 
B u n in g u c h u n oldingi b o ‘lim dagi m a ’lum o tlarg a q o ‘shim"cha qilib
173


v a q tin c h a m e h n a tg a y aroqsizlik h aq id ag i quyidagi m a ’lu m o tla r 
o lin ad i: 1985-yilda ish q o b iliy atin i y u q o tg an lik o ‘rta c h a m u d d a ti 
60 k u n , 1986-yilda — 20 k u n , 1987-yilda — 15 k u n . B e m o rla rd a
n o g iro n lik a n iq la n m a g a n . V a q tin c h a ish q o b iliy atin i yu q o tish g a 
k etg an x a ra jatlarn i hisoblaym iz:
1. Ijtim oiy sug‘u rta b o ‘y ich a t o ‘lan g a n nafaqa (ish q o biliyati 
o ‘rta c h a b ir k u n y u q o tilg a n d a 3 s o ‘m 74 tiy in ) 1985-yili — 
6 0 - 3 ,7 4 = 2 2 4 ,4 0 ; 1 9 8 6 -y ili - 20 • 3 ,7 4 = 7 4 ,8 0 ; 1 9 8 7 -y ili -
15 • 3 ,7 4 = 5 6 s o ‘m n i tashkil qiladi.
2. M ahsulot ishlab chiqarilm aganligi natijasida yetkazilgan z a ra r 
(1 kun m e h n a t qobiliyati yuqotilsa 12 so ‘m 13 tiyin) 1985-yilda — 
6 0 - 1 2 , 1 3 = 7 2 8 s o ‘m ; 1 9 8 6 - y ild a - 2 0 - 1 2 , 1 3 = 2 4 3 s o ‘m ; 
1 9 8 7 -y ild a — 15 • 12,12= 182 so ‘m d a n ib orat. Bu m a ’lu m o tla rd a n
foydalanib kasallikni davolash-profilaktika ishlariga ketgan m ablag6ni 
a n iq la y m iz (1 -b o sq ich ).
K a s a l i k
T ib b i y
V a q t i n c h a -
K a s a l l i k
N o g i r o n l i k
t u f a y l i
y o r d a m
lik is h g a
t u f a y l i
b i l a n
s a r f l a n ­
q i y m a t i
y a r o q s i z l i k k a
m a h s u l o t
b o g ‘liq
g a n
t o 'l a n g a n
i s h l a b
x a r a j a t l a r
m a b l a g
1
n a f a q a
c h i q a r i s h
k a m a y i b
y e t k a z i l g a n
z a r a r
1985-yil = 1301 = 3 4 9 + 2 2 4 + 7 2 8 + 0
1986-yil = 488 = 1 7 0 + 7 5 + 2 4 3 + 0
1987-yil = 388 = 1 5 0 + 5 6 + 1 8 2 + 0
Ikkinchi b o sq ich d a sarflanishi m u m k in b o ‘lgan, a m m o sarflan ­
m agan x arajatlar hisoblanadi. Bu k o 'rsa tk ic h birinchi yili kasallik 
tufayli sarflangan m ablag6 bilan keyingi yillarda sarflangan m a b ­
lag6 lar o 6rtasidagi farqdir, y a ’ni 1985-yili — 1301 so ‘m , 1986-yili 
— 488 so ‘m , 1987-yili — 388 so ‘m . Y illar o ‘rtasidagi farq tegishli 
ravishda 813 va 913 so 6m ni tashkil qiladi. Ikki yil ichida b ir bem orga 
1726 so ‘m sa rf qilinishi m u m k in b o ‘lgan xarajatlar tejab qolingan.
U c h in c h i b o s q ic h d a iq tis o d iy s a m a r a d o r lik
k o e ffits ie n ti 
aniqlanadi:
174


S arflan ish i m u m k in b o ‘lgan 
lek in sa rfla n m a g a n m ab lag ' 
_ 1726 _ 
2
5 7
K u zatu v d av rid a b em o rg a k o 'rsa tilg a n
669 
y o rd a m n in g u m u m iy qiym ati
X u lo sa qilib a y tg a n d a , re v m a tiz m (b o d ) b ila n k asallangan 
b e m o rlarg a k o ‘rsatilgan tibbiy yord am g a sarflangan h a r b ir so ‘m 
jam iy a tg a 2 so ‘m 57 tiyin foyda keltiradi.
Y u q o rid a t a ’k id la n g a n id e k , ja m iy a t a ’z o la rin in g so g ‘lig ‘ini 
saqlash m u h im a h a m iy atg a ega. Bu esa sarflanadigan xarajatlarni 
ilm iy re ja la sh tirish n i, b o r m a b la g ‘lard an o q ilo n a foydalanishni 
ta q o z o etadi.

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   89   90   91   92   93   94   95   96   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish