‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet94/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

N A Z O R A T SAVO LLARI
1. S o g 'liq n i sa q la sh iq tis o d iy o tin in g aso siy vazifalari n im a d a n ib o rat?
2. T e ja m k o rlik d e y ilg a n d a n im a n i tu sh u n a siz ?
3. Iq tiso d iy s a m a ra d o rlik d e y ilg a n d a n im a n i tu s h u n a siz ?
4. 100 ta o 'tk i r y u ra k in fa rk ti b ila n k a sa lla n g a n b e m o r la r n i d a v o la s h n in g
iq tis o d iy s a m a ra d o rlik k o e ffits ie n tin i an iq lan g :
Yil
B ir b e m o rg a sa rflan g an
x a ra ja tla r
T ib b iy x iz m a t 
k o 'rs a tis h x a ra ja tla ri
1985
2 5 6 9
443
1986
691
215
1987
4 3 8
200
8 .2 . SogMiqni saqlash tizimini rejalashtirish va
mablag4 bilan ta’minlash
8.2.1. Sog‘liqni saqlash tizimini rejalashtirish usuli
H a r b ir tib b iy o t m uassasasining faoliyatini iqtisodiy to m o n - 
larini oqilona rejalashtirish m uhim aham iyatga ega. Boshqa sohalarda 
b o ‘lgani kabi, tib b iy o t m uassasalarida h am yillik va kelajak rejalari 
tu ziladi. Yil o x irid a m u assasan in g sh a rt-sh a ro iti va keyingi yildagi
Iq tis o d iy
s a m a ra d o rlik
=
k o e ffits ie n ti
175


ish faoliyati in o b atg a o lin ib reja tu zila d i ( o ‘rin la r so n i va u larn i 
b o ‘lim b o ‘y ic h a taq sim la sh , shifo o ^ in la rin in g b a n d b o ‘ladigan 
kunlari, k u tiladigan b e m o rla r soni, x o d im larn in g sh ta t lavozim lari 
va h.k.). Reja k o ‘rsatkichlari m uhim moliyaviy aham iyatga ega b o ‘lib, 
yil m o b ay n id a sh ifo x o n ag a sarflan ad ig an m ab la g ‘larni h isoblash 
im k o n in i beradi.
Y uqori ta s h k ilo tla rn in g sog‘liq n i sa q la sh n i riv o jlan tirish t o ‘g ‘- 
risidagi va n o rm a tiv la r h aqidagi direktiv k o ‘rsa tm a la rin i, m ahalliy 
ho k im iy at ajratg an m ab la g ‘ning tax m in iy m iq d o rin i, a h o lin in g
tibbiy y o rd am g a b o ‘lgan tala b in i (ah o li so n i va so g ‘lig‘ini tavsif- 
n om asi), m uassasaning o ‘tgan yilgi rejasi tahlili n atijalarin i hisobga 
olib yangi reja tu z ilm o g ‘i lozim .
Misol.
Q a rsh i sh a h ri ah o lisin in g te ra p e v tik
0
‘rin la rg a b o ‘lgan 
e h tiy o jin i h iso b la n g ( o ‘rin la r b a r qaysi m u tax assislik lar u c h u n
alohida aniqlanadi):
B - P - D
A " l OO-' G
bu yerda, 
К —
Q arshi s h a h a r ah olisining terap ev tik o ‘rinlariga 
bo ‘lgan talabi; 
B —
1000 kishiga nisbatan terapevtik kasallik tarqalishi; 
P —
shifoxonaga yo tad ig an b e m o rlar ulushi, foiz; 
D —
b ir be- 
m o m in g sh ifo x o n ad a yotish m u d d ati; 
G —
o ‘rin la rn in g o ‘rtach a 
bandligi; 
H —
s h a h a r aholisi, 100 — foizlardagi k o ‘rsatkichlarni 
m u tla q n is b a tla r d a q a y ta h iso b la s h k o e ffits ie n ti. 
В
= 4 0 0 fo iz , 
P — 10 foiz, 
D— \2
k u n , G—340 kun, / / —300 m ing.
^
4 0 0 -1 0 -1 2 - лл
K , e r =
Ю 0 - 3 4 0
• 3Q0 = 4 2 3 ° n n -
Q arshi shahrida aholi 423 ta terapevtik o ‘ringa m uhtoj, shaharda 
esa 150 ta o ‘rin bor. Reja tuzilayotganda aholining terapiya b o ‘yicha 
o ‘rinlarga b o ‘lgan talab in i q ondirish u c h u n b a rc h a im k o n iy atlam i 
ishga solish zaru r. M avjud o ‘rin lar so n in i va a h o lin in g o ‘rinlarga 
b o ‘lgan ta la b in i in o b a tg a olib rejada m u tax assislik lar b o ‘yicha 
taqsim langan o ‘rinlarni o ‘zgartirish im koniyati b o ‘lishi kerak. Rejada 
m uassasadagi o ‘rin la r soni m a ’lum b o iis h i shifo o ‘rin la r bandligini 
h iso b la sh im k o n in i b e ra d i. Bu k o ‘rs a tk ic h la r m u ta x a ssislik la r 
b o ‘yicha hisoblanib, so‘ngra shifoxona b o ‘yicha q o ‘shib chiqiladi.
176


Misol.
R eja b o ‘y ich a tera p ev tik o ‘rin lar so n i 210 ga teng. Yil 
dav o m id a optim al o ‘rinlar bandligi o ‘rtach a 340—345 kunni tashkil 
q iladi. S h ifo x o n a n in g tera p iy a m utaxassisligi shifo o ‘rin larn in g
bandligi darajasi rejada 210 • 340=71400 ga teng. A na shu ikki m uhim
k o ‘rsatk ich m oliyaviy aham iyatga ega (o ‘rin lar soni, shifo o ‘rinla- 
rin in g b a n d lik darajasi). U la r m a ’lum b o ‘lg andan so ‘ng b e m o rlar 
ovqati va d o ri-d a rm o n la rg a ketadigan m ablag‘lar hisoblanadi.

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish