‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


 .2 .3 . Tug‘ruqxona statsionari



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet61/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   57   58   59   60   61   62   63   64   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

5 .2 .3 . Tug‘ruqxona statsionari
H o m ila d o r a y o lla rn in g deyarli h a m m a si bugungi k u n d a tu g ‘- 
ru q x o n a d a tu g ‘m o q d ala r. Q ish lo q d a b a ’z a n u yida tu g ‘ish h o llari 
u c h ra y d i. A m m o b u n d a y h o lla rd a h a m a k u sh erlik y o rd am i k o ‘r- 
satiladi va o na-bola tug‘ruqxonaga yotqiziladi. T ug‘ruqxona statsionari 
ishlari shifoxona statsionari oldiga q o ‘yilgan um um iy talablarga javob 
berish i lozim (1 0 -tarx ).
A k u sh e rlik m ajm u y i
G in e k o lo g iy a b o ‘lim i
T u g ‘ru q x o n a sta tsio n a ri
T u g ‘ishga 
ta y y o rla sh
b o 'lim i
T u g ‘ish b loki
O n a la r va b o la la rn i 
re a b ilita tsiy a q ilish
b o ‘lim i
H o m ila d o rlik
p a to lo g iy asi
bo‘lim i
D a v o la s h -ta s h x is x iz m a ti b o 'lim i
T
I
1
L a b o ra to riy a
R e n tg e n
F iz io te ra p iy a
F u n k s io n a l ta sh x is
M u o la ja
q o 'y is h x o n a si
xo n asi
10-tarx.
T u g 'r u q x o n a s ta ts io n a r i ta rk ib i.
Y u q o rid a k eltirilg an id ek , tu g ‘ru q x o n a tark ib i q a y ta k o ‘rilib, 
yangi b o lim la r tashkil qilindi. A kusherlik m ajm uasidagi tu g ‘ru q q a
tay y o rlash b o ‘lim i o n a la r va tu g ‘ish yoshidagi h a m d a h o m ila d o r 
ay o llarn i s o g io m la s h tiris h va dav o lash u c h u n m axsus terap ev tik
b o i i m hisoblanadi. Bu yerda tibbiy k o ‘rik lar n atijasida an iq la n g an
ek stra g en ita l kasalliklari b o r ay o llar d a v o la n a d ila r.
E k strag en ital kasali b o r ay o llarn i b irin c h i m a rta sta tsio n a rg a
y o tq iz ib davolashga erishish lo zim , s o ‘n g ra esa b u n d a y ayollar 
b o iim kunduzgi statsionarlarida davolanishlari m um kin. H o m ilad o r
114


ay o llar o rasid a n xavfli g u ru h la r ajratilib kam id a u c h m a rta d avo- 
lashni tashkil qilish lozim . H o m ila d o r ayollarning ham m asi dastlab 
shu boMimga yotqizilishi, so ‘ngra tu g ‘ish blokiga o ‘tkazilishini t a ’­
m inlash lozim . Bu y e rd a h o m ila d o r a y o llarn in g tu g ‘ishini y e n - 
gillashtiruvchi b ir q a to r ishlar am alga o shiriladi (psixoprofilaktika 
usulini q o ‘llash va h o k azo ).
A kusherka tu g ‘ad ig an ayolni tash q i tek sh iru v d an o ‘tk azad i, 
z a ru r o ‘lch o v la r o lad i, s a n ita r ishlov beradi. T u g ‘ish bloki bir 
n e c h a tu g ‘ruq z a llarid an iborat b o ‘lishi lozim . Ikki kun ichida b ir 
zalda b itta ayolni tu g ‘d irish n i t a ’m inlash lozim . Bu o ‘sh a m uas- 
sasadagi a y o lla r va 
c h a q a lo q la rd a u c h ra y d ig an y irin g li-se p tik
infeksiyalarning o ld in i olishga im kon yaratadi.
E kstragenital kasalliklar boMgan, h o m ilad o rlik va tu g ‘r u q ja r a -
y o n lari a s o ra tla r b ila n kech g an a y o lla rn in g o rg an iz m i kuchsiz 
b o i a d i va u la rd a n tu g ilg a n c h a q a lo q la r dastlabki kunlard ay o q
kasal b o ia d i yoki kasallikka m oyillik bilan tu g ila d i.
B unday a y o lla r va b o la la r o ‘z salo m atlik larin i tu q q a n ayollar 
va bolalar reabilitatsiya b o iim la rid a tiklashlari lozim . Barcha tuqqan 
ayollarni ushbu b o i im d a k am id a 10— 12 kun yotqizib s o g iiq la rin i 
tiklashga erish ish kerak. H o m ila d o rlik patologiyasi b o iim id a h o ­
m ilad o rlik bilan b o g iiq b o ig a n kasalliklarni davolashga erishish 
lozim . G inekologiya b o ‘lim ida esa hom iladorlikka bog‘liq b o ‘lmagan 
ayollarning jinsiy a ’zolari kasalliklarini davolashni ta ’m inlash kerak.
T u g ‘ruq m ajm ualarida tibbiy xizm at k o ‘rsatishning yangi shakl­
lari (k u n d u zg i sta tsio n a rla r) tashkil qilingan.
T u g ‘ru q m a jm u a s i m a ’m u riy a ti y u q u m li k a s a llik la r p ro - 
filaktikasiga o ‘ta e ’tib o r bilan q arashi lozim . S anitariya gigiyena 
qoidalariga rioya qilish kerak. T u g ‘adigan ayolga beriladigan barcha 
b u y u m la r to za b o ‘lishi lozim (k o ‘rp ala r, ch o y sh ab la r va h o k azo ).
H a ro ra ti b o r, kasal, c h a la tu g ‘ishni bo sh lag an , y u q u m li ka­
salligi b o r d e b tax m in q ilin g an , ichki kasalligi bor, a so ra tla r ku- 
zatilgan ay o llarn i d a rh o l ajratu v ch i boMimga o ‘tkazish lozim .
T u q q a n ayol va c h a q alo q n in g sog‘lig‘iga, parvarishiga, yuqum li 
k a sallik lard an sa q lan ish ig a tu g ‘ru q x o n a x o d im lari m a s ’u ldirlar. 
B archa c h a q a lo q la r tu g ‘ru q x o n ad a silga qarshi em lanadi.
115


Chala tug‘ilgan bolalarga m axsus palata ajratilib, ular alohida p a r­
varish qilinadi. H a r b ir yangi tu g ‘ilgan bola haqida (tug‘ilish vaqti, 
familiyasi, tu ra r joyi) bolalar poliklinikasiga xabarnom a beriladi. Bu 
m a ’lum otda b a ’zan yangi tu g ‘ilgan chaqaloqqa (kasal, egizak, chala 
tug‘ish va hokazolar) alohida parvarish qilish zarurligi ko ‘rsatiladi.
T u q q a n ayol yoki c h a q a lo q n in g h a r b ir o ‘lim i fav q u lo d d a hoi 
d e b qaralishi lozim . 0 ‘lim sababi tekshirilishi (yorib k o ‘rilishi) va 
s h if o k o r la r k o n fe re n s iy a s id a a tr o f lic h a m u h o k a m a q ilin is h i, 
h iso b o tlard a k o ‘rsatilishi shart.

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   57   58   59   60   61   62   63   64   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish