M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet84/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   80   81   82   83   84   85   86   87   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

Sh.R .  Yo'ldosheva.  O ila  huquqi.  D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2007,  179— 184-bet.; 
Г раж д анское  и  торговое  п раво  зарубеж ны х  стран.  У чебное  п особ и е.  П од 
общ .  ред.  проф .  В.В.  Безбаха  и  проф .  В.К.  П учинского.  М .,  М Ц Ф Э Р , 2004, 
стр.  645—646.
2  S.A.  M aripova,  К.К.  Olimova.  A lim ent  undirish  to ‘g‘risida  ishlarni  sudda 
ko'rishning protsessual xususiyatlari.  Qarang. Ayrim turkum dagi fuqarolik ishlarini 
su d d a  k o 'ris h n in g   protsessual  xususiyatlari.  M a s’ul  m u h a rrir  prof.  S h.S h. 
Shorahm etov.  M ualliflarjam oasi. Т., T D Y I,  2006,  32—65-bet.;  F.M.  Otaxojayev. 
0 ‘zbekiston  R espublikasining  O ila  huquqi.  D arslik.  (M .H .  Rustam boyevning 
u m u m iy   ta h riri  o stida).  Т .,  T D Y I,  2005,  181 — 188-bet.;  F.M .  O taxojayev, 
Sh.R.  Y o ‘ldosheva.  O ila  huquqi.  D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2007,  185—212-bet.; 
0 ‘zbekiston  Respublikasining  O ila  kodeksiga  sharhlar.  (H .  R ahm onqulovning 
u m um iy  ta h riri  ostida).  Т .,  «Adolat»,  2000,  190—213,  251—262-bet.
179


y o ‘qotgan,  nogiron bolalarga nafaqa va boshqa q o ‘shim cha xarajatlar 
q ilis h ,  s h u n in g d e k ,  o t a - o n a   q a r a m o g ‘id a n   m a h r u m   b o ‘lgan 
bo lalarn i  o ‘z  him oyasiga  olish  vazifalarini  am alga oshiradi.
Y u q o rid ag i  x u su siy a tla rd a n   kelib   c h iq ib   ay tish   m u m k in k i, 
t a ’m in o t  a lim e n tg a   n isb a ta n   keng  tu s h u n c h a   b o ‘lib,  a lim e n tn i 
t a ’m in o tn in g   b ir  shakli  sifatida  qarasak   t o ‘g ‘ri  b o ‘ladi.  B izning 
n a z a rim iz d a   v o yaga  y e tm a g a n   b o la la rn in g   a lim e n t  h u q u q   va 
m ajburiyatlari boshqa subyektlarning alim en t  h u q u q  va m ajburiyat- 
la rid a n   d e y a rli  fa rq   q ilib ,  o ‘ziga  xo s,  m o d d iy   va  p ro tse ssu a l 
x u su siy a tla rg a   eg a,  ju m la d a n ,  a lim e n tg a   o id   m o d d iy -h u q u q iy  
xususiyatlarga:
•  bolani  ta ’m in lash n in g   m u h im   vositasi  ekanligi;
• b o lan in g   yashashi  u c h u n   asosiy  m a n b a   ekanligi;
• o ta -o n a n in g   voyaga  yetm ag an   bolaga  n isb atan   m ajburiyatini 
am alga  o shirish  usuli  ekanligi;
• b o lan in g  tugM lishidan  to  voyaga  e tg u n c h a   toManishi  shartligi;
• b o lan in g   yashash  yoki  tarb iyalanish jo y id a n   q a t’i  n azar,  unga 
t o ‘lanishi  shartligi;
• b o laning  t a ’m inlanganligi  yoki  u n in g   b iro r  m ash g ‘u lo t  bilan 
sh u g ‘u lla n ish id a n   q a t’i  n azar,  a lim e n t  toManishi  shartligi;
•  b o lan in g   o ta   (onasi)  yoki  u la rd a n   b irin in g   o ta -o n a lik   h u q u ­
q id an   m ah ru m   qilinishi  yoki  u la r o ‘rtasida  o ta -o n a lik   h u q u q in in g  
cheklanishi o ta-o n a lik  m unosabatlarining tugatilishidan q a t’i nazar, 
bolaga  nisbatan  a lim e n t  m ajb u riy atlarin in g   saqlanishi;
•  voyaga  y etm ag an   yoki  voyaga  yetgan  m eh n a tg a   layoqatsiz, 
yordam ga  m u h to j  bolalariga  a lim e n t  t o ‘lash  haqidagi  su d n in g   hal 
qiluv  q a ro rin i  b a ja rish d a n   b o ‘yin  to v lag an   sh a x sla r  o ta - o n a lik  
h u q u q id an   m ah ru m   qilinishi  yoki  jin o iy   javobgarlikka  tortilishi 
m um kinligi;
•  bolalarga  a lim e n t  va  b o sh q a  t a ’m in o tla r  b e rish d a   o ta -o n a  
m ajburiyatlarining  tengligi;
•  a lim e n t  t o ‘lashda  o ta -o n a   o ‘rtasida  ixtiyoriy  t o klov  shakliga 
yoki  kelishuv  tuzishga  y o ‘l  q o ‘yilishi;
• voyaga yetm agan bolalarga ta ’m in o t berishning tartibi va shakli 
o ta -o n a la r  to m o n id a n   m ustaqil  ravishda  q o n u n   talablariga  rioya 
qilgan  h olda  belgilanishi  m um kinligi  (ixtiyoriy,  kelishuv  va  nikoh 
sh a rtn o m a si);
• o ta -o n a la r bolalarga  n isb atan   a lim e n t  to ‘lash  tartib i  va  shakli 
h aqidagi  kelishuv  q o n u n d a   b elgilangan  q o id alarg a  va  b o lan in g  
m anfaatlariga  zid  b o ‘lm asligi  shartligi;
180


•  h a r  b ir  bo la  u c h u n   u n d irila d ig an   a lim e n t  m iq d o ri  q o n u n  
hujjatlari  bilan  belgilangan  en g   kam   ish  h aq in in g   3/1  qism idan 
kam   b o ‘lm asligi  lozim ligi;
•  o ta -o n a n in g   bo lalar  ta ’m in o ti  u c h u n   q o ‘sh im c h a   xarajatlar 
(b o lan in g   o g ‘ir  kasalligi,  og ‘ir  shikastlanishi  va  b o sh q .)d a   ishtirok 
etishi  shartligi;
e a lim e n t  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  h u d u d id a  va  u n in g  tash q a- 
risida pul yoki  n atu ra tarzida olingan barch a turdagi  d aro m ad lard an  
ush lab   qolinishi;
e q o n u n d a  k o ‘rsatilgan asoslarga binoan voyaga yetm agan bolaga 
n isb atan   t o ‘lan ad ig an   a lim e n t  m iq d o rin i  kam aytirish  yoki  a lim e n t 
t o ‘lo v ch in in g   a lim e n t  t o ‘lash d an   ozo d   qilishga  y o ‘l  q o ‘yilishi;
e  a lim e n t  t o ‘lashi  sh a rt  b o ‘lgan  shaxs  to m o n id a n   a lim e n tn i 
ixtiyoriy  ravishda  shaxsan  o ‘zi  n aqd  pul  asosida  yoki  o ‘z  arizasiga 
m uvofiq  ishlab  tu rg a n  jo y id a  yoxud  pensiya,  nafaqa,  stip en d iy a va 
b o sh q a  turdagi  m ab lag 1  olayotgan  jo y id a   t o ‘lanishi  ( 0 ‘zbekiston 
R espublikasi  O ila  kodeksining  135-m oddasi);
e a lim en tlar:  a lim e n t  t o ‘lashi  sh a rt  b o ‘lgan  shaxsning  ish  haqi 
va (yoki) b oshqa d aro m ad ig a n isb atan  ulushlarda; vaqti-vaqtida pul 
b ilan  to ‘lan ad ig an  q a t’iy su m m ad a;  b ir y o ‘la pul bilan t o ‘lanadigan 
q a t’iy sum m ada;  m ol-m ulk bilan yoki kelishuvda qayd etilgan boshqa 
usu llard a  t o ‘lanishi  m um kinligi;
e  a lim e n tn in g   ixtiyoriy  ravishda  to ‘lab  turilishi  a lim e n t  u n d i- 
ru v ch in i a lim e n t  u n d irish  haqidagi  d a ’vo yoki  ariza b ilan  xohlagan 
v a q td a   su d g a   m u ro ja a t  q ilish i  h u q u q id a n   m a h r u m   e tm a slig i 
( 0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O ila  kodeksining  135-m oddasi);
•  alim entning sudga m urojaat etilgan paytdan boshlab undirilishi. 
A g ar  t a ’m in o t  u c h u n   m a b la g 1  o lish   c h o ra la ri  su d g a  m u ro ja a t 
qilingunga q a d a r ko ‘rilganligi,  a m m o  a lim e n t t o ‘lashi sh art b o ‘lgan 
s h a x sn in g   u n i  t o ‘la s h d a n   b o sh   to rtg a n lig i  o q ib a tid a   a lim e n t 
olinm aganligi  sud  to m o n id a n   an iq lan sa,  o ‘tgan  davr  u c h u n   ali­
m e n t  sudga  m u ro jaat  etilg an   p a y td a n   boshlab  u c h   yillik  m u d d at 
do irasid a  u n d irib   olinishi  ( 0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  O ila  k o d ek ­
sining  136-m oddasi);
e  su d n in g   hal  qiluv  qaro ri  yoki  a lim e n t  t o ‘lash  t o ‘g ‘risidagi 
n o tarial  ta rtib d a   tasd iq lan g an   kelishuv  b o ‘y ich a   a lim e n t  ushlab 
qolishi  lozim   b o ‘lgan  ish  beruvchi  (tash k ilo t  m a ’m uriyati)  a lim e n t 
t o ‘lo v ch i  sh a x s  b ila n   m e h n a t  s h a rtn o m a s i  b e k o r   q ilin g an lig i 
h a q id a ,  sh u n in g d ek ,  u n in g   yangi  ish,  o ‘qish  joyi  yoki  tu ra r  joyi 
u n g a   m a ’lu m   b o ‘lsa,  b u   h a q d a   su d n in g   hal  q ilu v   q a ro ri  ijro
181


etiladigan joydagi  sud  ijrochisiga yoki  a lim e n t oluvchi  shaxsga  uch 
kun m u d d at ichida xabar berishi shartligi.  ( 0 ‘zbekiston  Respublikasi 
O ila  kodeksining  138-m oddasi);
•  a lim e n t  t o 1 lash  t o ‘g ‘risidagi  n o ta ria l  ta rtib d a   ta sd iq la n g a n  
kelishuv  yoki  ijro  varaqasi  asosida  o ‘tg an   davrdagi  a lim e n t  qarzi 
ijro  varaqasi  yoki  a lim e n t  t o ‘lash  t o ‘g ‘risidagi  kelishuv  a lim e n t 
u n d irish  u c h u n   taq d im   qilingunga  q a d a r  o ‘tg an   u c h   yildan  ortiq 
b o ‘lm agan  m u d d a t  u c h u n   undirilishi;
•  a lim e n tla r  ijro v a ra q a si  yoki  a lim e n t  t o ‘lash   t o ‘g ‘risidagi 
notarial  tartib d a   tasd iq lan g an   kelishuv  b o ‘y ich a   a lim e n t  t o ‘lashi 
sh a rt  b o ‘lgan  shaxsning  aybi  bilan  undirilm agan  b o ‘lsa,  alim en tlar 
u c h   yillik  m u d d atd a n   q a t’i  nazar,  o ‘tgan  b a rc h a   vaqt  u c h u n   u n d i­
rilishi  ( 0 ‘zbekiston  Respublikasi  O ila  kodeksining  139-m oddasi);
•  ta ra fla r  o ‘rta sid a g i  k e lish u v g a   m u v o fiq ,  a lim e n t  q a rz in i 
t o ‘lash d a n   ozo d   qilish  yoki  u ni  kam aytirishga  taraflarn in g   o ‘zaro 
roziligi  b o ‘lgandagina  y o ‘l  q o ‘yiladi,  voyaga  y etm ag an   bolalarga 
alim e n t  t o ‘lan ad ig an   h o lla r  b u n d a n   m ustasnoligi;
•  agar  sud  a lim e n t  t o ‘lashi  sh a rt  b o ig a n   shaxs  kasalligi  yoki 
b oshqa  uzrli  sabablarga  k o ‘ra,  a lim e n t  t o ‘lam aganligini  aniqlasa 
h a m d a   u n ing  m o d d iy   va  oilaviy  ahvoli  yig‘ilgan  a lim e n t  q arzni 
to ‘lashga im kon berm aydi deb topsa, alim ent toMovchining d a ’vosiga 
b in o a n ,  uni  a lim e n t  q arzlarini  t o ‘lash d an   t o ‘la  yoki  q ism an  ozod 
etishga  haqli  ekanligi  ( 0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O ila  kodeksining 
1 4 1 -m oddasi);
• o ta -o n a d a n   bolalarga  und irilad ig an   a lim e n t  m iq d o ri  a lim e n t 
to io v c h in in g  oylik ish haqiga va (yoki) boshqa darom adiga nisbatan 
u lu sh la r  hiso b id a  yoki  pul  b ila n   t o ‘la n a d ig a n   q a t’iy  su m m a d a  
belgilanishi  m u m k in   ( 0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O ila  kodeksining 
1 0 2 -m oddasi).
V oyaga  y e tm a g a n   b o lala rg a   a lim e n t  t o ‘lash  (u n d iris h )n in g  
p ro tse ssu a l-h u q u q iy   xususiyatlari:
• voyaga yetm agan bolalarga ota-o n alar o ‘rtasida ixtiyoriy ravishda 
yoki kelishuv asosida alim enst to ‘lanm agan hollarda sudga m urojaat 
qilish  m u m k in lig i  ( 0 ‘z b e k isto n   R espublikasi  O ila  k o d e k sin in g  
9 6-m oddasi,  F uqarolik  protsessual  kodeksining  1,  5,  2 6 1 -m o d d a- 
lari);
• su d lard a  sud  buyrug‘i  yoki  su d n in g   hal  qiluv  qaro rig a  asosan 
a lim e n t  undirishga y o ‘l  q o ‘yilishi  ( 0 ‘zbekiston  R espublikasi  F u q a ­
ro lik   p ro tse ssu a l  k o d e k sin in g   2 0 l- b o b i,  F u q a ro lik   p ro tse ssu a l 
kodeksining  21-bobi);
182


•  sudlarda voyaga yetm agan bolalar ta ’m inoti  uchun d a ’vo arizasi 
b e rilg a n   k u n d a n   e ’tib o r a n ,  a lim e n t  u n d iris h g a   y o ‘l  q o ‘yilishi 
( 0 ‘zbekiston  R espublikasi  O ila  kodeksining  136-m oddasi);
•  a lim e n t  u n d irish   t o ‘g ‘risidagi  ish la r  b o ‘y ich a  ishni  su d d a 
ko ‘rishga tayyorlash va  m az m u n an   ko ‘rishda qisqartirilgan  m u d d at- 
larning qoMlanilishi  ( 0 ‘zbekiston  Respublikasi  Fuqarolik protsessual 
kodeksining  131-m oddasi);
• sudlarda alim ent undirish to ‘g‘risidagi talablam i q onunda ko‘rsa- 
tilgan asoslarga muvofiq, buyruq tartibida ish yuritish asosida ko‘rilishi;
•  d a ’vogarlar  a lim e n t  un d irish   t o ‘g ‘risidagi  d a ’vo  talabi  yuza­
sid an  d a ’vo bojidan  o zod  qilinishi  ( 0 ‘zbekiston  R espublikasi  Soliq 
kodeksining  X V II  b o ‘lim i,  326—3 4 2 -m o d d alari);
•  a lim e n t  u n d irish   h aqidagi  d a ’v o lar  b o ‘y ich a   jav o b g a rn in g  
am aldagi  yashash  joyi  n o m a ’lum   b o ‘lsa,  javo b g arn in g   qidirilishi 
s h a r tlig i  ( 0 ‘z b e k is t o n   R e s p u b lik a s i  F u q a r o li k   p r o ts e s s u a l 
kodeksining  140-m oddasi);
•  a lim e n t  u n d iris h   t o ‘g ‘risidagi  d a ’v o lar  b o ‘y ic h a   ja v o b g a r 
q id irila y o tg a n   b o ‘lsa,  b u n d a y   h o lla rd a   su d n in g   ish  y u ritish n i 
t o ‘x ta tib   tu ris h   h u q u q i  m av ju d lig i  ( 0 ‘z b e k is to n   R esp u b lik asi 
F u q aro lik   protsessual  kodeksining  9 3 -m o d d a si);
• a lim e n t  u n d irish  to ‘g ‘risidagi  ishlar b o ‘y ich a arizalar javobgar 
d o im iy  yashab  tu rgan  yoki  d o im iy   m ash g ‘ul  b o ‘lgan joydagi  sudga 
b e rilis h i,  sh u   b ila n   b irg a lik d a   d a ’v o g a rn in g   ta n la s h i  b o ‘y ich a  
sudlovlik  q o idalariga  k o ‘ra,  d a ’vogar a lim e n t  u n d irish  to ‘g ‘risidagi 
d a ’v o lam i  o ‘zi  yashab  tu rg a n   joydagi  taq d im   etishi  m um kinligi 
( 0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining  145, 
2 4 1 -m o d d a la ri);
•   a lim e n t  un d irish   t o ‘g ‘risidagi  ishlar  b o ‘yicha  javo b g arn in g  
sudga kelishi  m ajburiyligi,  agar b u n d a y  h olda javobgar sud  majlisiga 
sud uzrsiz deb to p g an  sabablarga k o ‘ra kelm asa,  u  m ajburiy tartibda 
keltirilishi  va  unga  eng  k am   oylik  ish  h a q in in g  besh  baravarigacha 
m iq d o rd a   ja r im a   s o lin ish i  sh a rtlig i  ( 0 ‘z b e k isto n   R esp ublikasi 
F u q aro lik   protsessual  kodeksining  26 1 -m o d d asi);
• sudlarda alim en t undirish t o ‘g ‘risidagi d a ’vo talablari  nikohdan 
a jra tish ,  n ik o h n i  h a q iq iy   e m a s  d e b   to p is h ,  o ta lik n i  b elgilash, 
o talik k a  e ’tiro z  bildirish,  b o lan in g   yashash jo y in i  belgilash,  bolani 
o ta  yoki  o n a  tarbiyasiga olib berish,  o ta -o n a lik   h u q u q id an   m ah ru m  
qilish,  b u   h u q u q n i  ch e k la sh ,  farzandlikka  olishni  haqiqiy  em as 
d eb   to p ish   yoki  b e k o r  qilish  kabi  d a ’v o lar  b ila n   birga  q o ‘shib 
k o ‘rilishi yoki b ir n e c h a  talabdan ajratish asosida k o ‘rish  m um kinligi
183


( 0 ‘zbekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining  155, 
156,  15 7 -m o d d alari);
•  a lim e n t  u n d irish   t o ‘g ‘risidagi  hal  qiluv  q a ro ri  d a rh o l  ijro 
etilishi  shartligi  ( 0 ‘zbekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual 
kodeksining  21 9 -m o d d asi);
• voyaga  yetm agan  b o lan i  a lim e n t  un d irish   t o ‘g ‘risidagi  d a ’vo 
talabiga  nisbatan o talikka e ’tiro z bildirish  to ‘g ‘risidagi qarshi  d a ’vo 
b e r ilis h i  m u m k in lig i  ( 0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s i  F u q a r o lik  
protsessual  kodeksining  246—2 4 7 -m o d d a lari);
•  a lim e n t  u n d irish   t o ‘g ‘risidagi  su d   q a ro rla rin i  ijro  e tish d a  
ixtiyoriy  va  m ajb u riy   ijro  c h o ra la rin i  q o ‘llash  zarurligi  k ab ilar 
k o ‘rsatib  o ‘tiladi.
0 ‘zb ekiston  R espublikasining  F u q arolik  protsessual  kodeksiga 
b u y ru q   ta r tib id a   ish  y u ritis h n in g   k iritilis h i1  a lim e n t  u n d iris h  
to ‘g ‘risidagi  ishlarni sudda k o ‘rish jaray o n in i  b irm u n c h a  soddalash- 
tirishga  olib  kelm oqda.  S hu  bois  ayni  v aq td a  a lim e n t  u n d irish 
t o ‘g ‘risidagi  ishlarni  fuqarolik  su d id a  sud  b u y ru g ‘i  yoki  hal  qiluv 
qarori chiqarish usuli orqali hal qilishga erishilyapti.  Bu, o ‘z navbatida, 
sud  ishlarini  y u ritishning  sod d alash tirilg an   va  ixcham lashtirilgan 
shakli sifatida fuqarolam ing huquq va m anfaatlarini him oya qilishda, 
su d   va  p ro tse ss  is h tiro k c h ila rin in g   z a ru r   v a q tla rin i  te ja s h d a , 
qolaversa,  q o n u n d a   k o ‘rsatilgan  ishlarni  o ‘z  v aq tid a,  tez   va  t o ‘g ‘ri 
k o ‘rilishini  ta ’m in lash d a   m u h im   ah a m iy at  kasb  etayotir.
F P K n in g  2382-m o d d a sid a  k o ‘rsatilgan sud buyrug‘ini  chiqarish 
b o ‘y ich a   ta la b la r  ich id a  «Agar  voyaga  y etm ag an   b o la la r  u c h u n  
a lim e n tla r u n d irish  haqidagi,  otalikni  belgilash  bilan yoki  u ch in ch i 
shaxslarni  jalb   etish  zaru rati  bilan  b o g ‘lik  b o ‘lm agan  talab   bilan 
a rz   q ilin g a n   b o ‘lsa»  d e b   k o ‘rs a tilg a n .  M a z k u r   t a r t ib - q o id a  

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   80   81   82   83   84   85   86   87   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish