Suvoqchilik va pardozlash ishlari



Download 2,78 Mb.
Pdf ko'rish
bet28/63
Sana16.11.2022
Hajmi2,78 Mb.
#867471
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   63
Bog'liq
Vm4TTcfUm16PlJfIWgVm

16-rasm . 
N ish a b la rd a qiyalik
1 7 -ra s in . N ish a b la rg a c h a p la n g a n
/ —a n d a z a ; 2—m a lk a ; J —a n d a z a n i 
d ev o rg a m a h k a m la y d ig a n m o s la m a ; 
4 —
d e ra z a kesakisi.
/ — b u rc h a k lik ; 
2 —
kesaki; 
3 —
q is m a ; 
4 —
g a z c h o 'p ; 
5 —
q o rish m a .
46


JflCL
18-rasm . 
R ax c h iq a ra d ig a n p ich o q .
N ish ab g a va kesaki bilan d evor orasidagi tirqishga c h a p la n ­
g a n q o r i s h m a n i t e k i s l a s h u c h u n m a l k a l a r ( r e y k a l a r ) d a n
foydalaniladi. N ish a b n i suvayotganda m alka g a z c h o ‘p ustiga va 
kesakiga tekkizib siljitiladi (1 6 -rasm ). Suvash o so n b o iis h i u c h u n
m a lk a n in g k esak ig a ta q a la d ig a n u c h i b u r c h a k q ilib y o ‘n ila d i 
(1 7 -ra sm ).
M u rak k ab shaklli raxlar ch iq a rish d a , a n d a za lard a n tash q ari, 
p o i a t c h i z g i c h va rax c h iq a ris h a rra si va p i c h o g i d a n h a m
fo y d alan ilad i (1 8 -rasm ).
2 .1 3 . M e x a n iz a tsiy a la sh tir ilg a n usu ld a su vash
P a rd o z la s h ish la ri u c h u n a jra tilg a n m e h n a t sarfi key in g i 
yillarda a n c h a qisqardi. H ozirgi vaq td a b u tu n qurilish ishlarining 
20—25 %i p a rd o z lash ishlariga t o ‘g lri keladi. B arch a pard o zlash
ishlari u c h u n sarflanadigan v aqtning deyarli 27 % ini suvoqchilik 
ishlari tashkil etadi.
47


H ozirgi p ay td a b in o la r q u rish d a q o ‘l m e h n a tin i k am aytirish- 
ga im k o n b e ru v c h i k o n s tru k tiv y e c h im ia r n i qoM lash d o lz a rb
m asalalard an biridir. M asalan, suvoqchilik ish larid a ja ra y o n la rn i 
k o m pleks m ex an izatsiy alash tirish va u la rn i tash k iliy -te x n o lo g ik
m a s a la la r b ila n b irg a h a l e ti s h i s h l a r n i j a d a l b a ja r is h n in g
s a m a ra li y o ‘li h iso b la n a d i. S h u b ila n b irg a h o ‘l ja ra y o n la r n i 
q u m q q a alm ash tirish p ard o zlash ja ra y o n la rid a m e h n a t u n u m in in g
keskin oshishiga olib keladi.
Ilg‘o r b rig a d a la rd a q o ‘lla n ila d ig a n suvash ish la ri u slu b la ri 
kollektiv h a r b ir a ’zosining b ir k u n lik ish u n u m i 25—30 m 2 ni 
tashkil etishini k o ‘rsatadi. Bu u sulning o ‘ziga xos to m o n i shundaki, 
s u v o q c h ilik s ta n s iy a la r i q u r ilis h t a s h k i lo t la r id a j a m la n a d i . 
B u n d a s u v o q c h ila r s u v o q c h ilik s ta n s ia la rin in g ix tiso sla sh g a n
e k ip a j la r ig a b ir l a s h t ir i la d i . E k i p a jl a r ta r k ib id a m e x a n iz a to r
is h c h ila r h a m b o ‘ladi. E k ip a j ix tiyoriga m a s h in a , m ex a n izm , 
a sb o b va m o s la m a la r k o m p le k ti b e rib q o 'y ilg a n b o ‘lib , u la r 
y o rd am id a q o rish m an i qabul qilib olish va q a y ta ish lash d an tortib 
to su v o q n i m e x a n iz m la r y o rd a m id a ish a q a la b s illiq la sh g a c h a
b o 'lg a n b a rc h a ja ra y o n la rn i b ajarish m um kin.
K o m p lek s o p e ra tsiy a la r ik k ita ix tisoslashgan o q im (p o to k ) 
ta rz id a , 1 k u n te x n o lo g ik ta n a ffu s q ilin ib , b aja rila d i. B irin ch i 
p o to k d a yuzaga ostki (p u rk a lm a ) q a tla m va g ru n t q a tla m i beriladi 
va tekislanadi. Ik k in ch i p o to k d a ustki (sirtqi) q a tla m berilad i va 
rax ch iqarilib b u rc h a k la r ish lan ib , silliqlanadi. H a m m a texnologik 
b o sq ic h la rn i bajarish (p u rk a lm a q a tla m , g ru n t q a tla m in i s u it ish 
va silliqlash) da b ir xil tarkibli o h a k q orishm asi ishlatiladi. B irinchi 
p o to k d a b e s h - o lti k is h id a n ib o ra t b itta s u v o q c h ila r z v e n o si, 
ik k in ch i p o to k d a esa u c h ta zveno — 18 kishi ishlaydi.
O p e r a ts iy a la r n in g b a ja r il is h iz c h illig i va ish ta q s i m o t i
q u y id a g ic h a : b ir in c h i z v e n o n in g 2 - ra z ry a d li ikki su v o q c h is i 
q o rish m a solish u c h u n d evor b o ‘ylab yashiklar q o 'y ib c h iq ad i. Bu 
v a q td a 4 -ra z ry a d li va 3 -ra z ry a d li s u v o q c h ila r sig n a liz a tsiy a si 
sistem asining, shlang h a m d a fo rsu n k an in g sozligini tek sh irad ilar, 
sh lan g larn i m oylab o h a k suvi o 'tk az ila d i. Shu b ilan tayyorgarlik 
jarayonlari tugaydi. Keyin zveno yuzaga purkalm a va g ru n t qatlam ini 
c h a p la b , g a z c h o 'p b ila n u n i te k is la y d i. C h a p la s h is h la r in i
48



d
1 9 -ra s m . Q o ris h m a n i fo rs u n k a la r y o rd a m id a c h a p la sh :
a,b
— d ev o rg a; 
d —
sh ip g a.
4 - r a z r y a d l i v a 2 - r a z r y a d l i ik k i s u v o q c h i b a ja r a d i . B u ish 
sh u n d a y am alga oshirilishi kerakki, d evor y u zasida qo rish m a oqib 
tu sh g a n jo y la r boMmasin. 4-razry ad li suvoqchi q o rish m a oqim ini 
d e v o r y u z a sid a 100— 150 sm m a so fa d a d ev o rg a n isb a ta n 60° 
b u rc h a k ostida y o ‘naltirib , b ir suvalgan jo y d a n ikkinchisiga o ‘tish 
jo y la ri b ilin m a y d ig an (silliq) b o ‘lib c h iq is h in i ta 'm in la y d i. Bu 
v a q td a 2 -ra z ry a d li su v o q c h i s h la n g n i su rib k e ltirib tu ra d i va 
q o r is h m a n i c h a p lo v c h i i s h c h i n in g e rk in h a r a k a t q ilis h in i 
t a ’m in lab , sh lan g n in g b u ralib -b u k ilib qolishiga y o ‘l q o ‘ym aydi. 
Q o rish m a c h a p lo v c h id a n keyin ikki su v o q ch i (3 —2 -ra z ry a d li) 
oqib tu sh g an q o rish m a n i kichik a n d av a bilan ishqalab yedirib, 
qalin c h iq q a n jo y la rn i g a z c h o 'p bilan tekislab k etad i (19-rasm ).
Ikkinchi zveno ikkita kichik zvenoga b o 'lin a d i: b irin c h i kichik 
z v e n o d a u c h k ishi, ik k in c h is id a b e sh k ishi ish la y d i. B irin c h i 
kichik zven o d a b itta d a n 5-razry ad li va 4-razry ad li ikkita suvoqchi 
b o 'la d i. U lar p u rkash agregati va asboblarni ishga tayyorlaydilar 
h a m d a forsunkalarni yuvib to za lash d a n tash q ari, g ip s pardevor- 
larni (agar ular b o 'lsa ) ho 'llay d ilar. Ikkinchi kichik zveno ishqalash 
m ash in alarin i ishga hozirlaydi, ish o 'm in i su p u rad i va ortib qolgan 
q o r is h m a n i so lish u c h u n y a s h ik la r q o 'y a d i. B ir in c h i k ich ik
z v e n o n in g S -ra z ry a d li su v o q c h is i fo rs u n k a y o r d a m id a sirtq i 
q a tla m ni purkaydi. Bu ish u d o c h k a n i doiraviy harak atlan tirg an
4 - 2 0
49


2 0 - r a s m . Q o ris h m a y ashiklari.
h o ld a y u q o rid a n pastga to m o n bajariladi. 4 -ra z ry a d li suvoqchi esa 
p u rk alg a n q o rish m an i ishqalab yedirib ketadi. Ish d a texnologik 
tan affus b o ‘lgan pay td a u lar sirtqi q a tla m n i ish q alab silliqlashda 
ik k in ch i zvenoga y o rd am b eradilar.
O lti kishilik u c h in c h i zveno ikkita z v e n o d an ib o ra t b o ia d i. 
B irin ch i kichik zvenodagi 4,3 va 2-razry ad li su v o q c h ila r sh ip g a
ish lo v b e ra d ila r. B u la rn in g ic h id a n m a la k a liro q (4 -ra z ry a d li) 
su v o q ch i u d o c h k a y o rd a m id a sirtqi qatlam g a q o rish m a p u rkaydi, 
q o lg a n ik k ita s u v o q c h i e sa m a x su s s h p a te lla r —d a s ta s i u z u n
v a n n a c h a la r y o rd a m id a sirtq i q a tla m n i te k isla y d i va o rtiq c h a
q o rish m an i olib tashlaydi. 3-razry ad li ikki nafar va 2-razry ad li bir 
n a fa r s u v o q c h id a n ib o ra t ik k in c h i k ic h ik z v e n o x o n a ich ig a
h avoza o ‘rn ata d i, rax ch iq a rish reykalari o ‘m in i belgilaydi, ularni 
o ‘rn a ta d i V a reyk alarn i sh ip g a m axsus tirg o v u c h la r y o rd a m id a
qisib q o ‘yadi. U la rd a n biri q o rish m an i so k o ld a n olish n in g iloji 
b o ‘lm aganda, bevosita y ashikdan olib chap lay v erad i (2 0 -rasm ).

Download 2,78 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   63




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish