O zbekiston respublikasi sogliqni saqlash vazirligi toshkent pediatriya tibbiyot instituti



Download 10,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet28/202
Sana10.07.2022
Hajmi10,21 Mb.
#772989
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   202
Bog'liq
@MEDBIBLIOTEKA GISTOLOGIYA E.Tursunov 1-qism.

M avzuning klinik m ohiyati
H a r b ir kasallik d a k a sa llik b irin ch i galda h u ja y ra d a n boshlanadi 
h u jay rad a c sa, h u jay ra q o b ig 'id a n b o sh lan ad i. H u jay ran in g kasallanishi 
sito p atiy a. H u jay ra q o b ig 'in in g k a sallan ish i c sa, sitorrr-m b ran o p atiy a yoki 
m c m b ra n o p a tiy a dcyiladi.
S ito p a tiy a - h u ja y ra n in g k a sallan ish i, m asalan jig a r kasalligida jig ar 
h u ja y ra la ri, o 'p k a k asallik larid a o 'p k a h u jay ralari k asallan ad i va shu ,i ila rd a
kasallik lar rivojlanadi.
S ilo lc m m a b u z ilg an d a k o 'p in c h a u n in g y u zasid ag i rc tsc p to rla r jaro x at 
to p a d i, m asalan h u ja y ra y u zasid ag i x o lc stc rin rc tsc p lo ri b u z ilg an d a rc tsc p to r 
o rq a lik so 'rilish buziladi. R c tsc p to rla r o rq alik b o 'lad ig an p in o tsito zd a bazi 
vaq td a rc tsc p to rla r b o 'lm ay q o lish i, yo k i b u zilg an b o 'lish i m u m k in . Bu vaqtda 
so 'rilm ay q o lg an m o d d a q o n d a k o 'p a y ib kctadi. M a sa la n x o lc s tc rin shu usuld; 
so 'rilad i va rc ts c p to r ish lam ag an v a q td a q o n d a g ip c rx o lc stc rin c m iy a b o 'lad i va 
kasal a tc ro sk lc ro z , ish cm ik k asallik k a d u c h o r b o 'lad i. B u n d ay kasallik 
y o sh lard a x am u ch rab , kasal 20 -3 0 y o sh la rd a y u ra k k asallig iad n o lib kctishi 
m u m k in . K o 'p sito p atiy alard a m c m b ra n o liz - h u ja y ra q o b ig 'in in g crib k c tish '. 
u n d a b o 'la d ig a n tra n sp lo rt ja ra y o n la rin in g b u z ilis h i, h u ja y ra a ro b irik ish larn in g
b u zilish i k u zatilad i. Ba’z i a 'zo lard a sito lc m m a m ax su s tu z ilm a la r hosil qiladi 
va u la r a lo h id a o'rganiladi.
S ito p la z m a
ja ro x a t 
to p g a n d a
o rg a n c lla la r 
b u z ila d i 
va 
bunda; 
lizo so m alard a fc rm c n tla r y e tish m o v c h ilig i y u z b c rg a n d a h u jay rad a m oddalar 
lo 'p la n ish k asalik lari y u z b c ra d i, d o n a lil c n d o n la z m a tik to r b u zilg an d a oqsil
45


мччмглЦ*
sin tczi k a m ay ib kctad i va ju d a k o 'p k asallik larg a olib k clad i, d o n asiz 
c n d o p la z m a tik
t o r
b u z ilg a n d a
m u s h a k la r 
q isq a ris h i, 
z a x a rsiz la n tirish
ja ra y o n la ri izdan c h iq ad i, G o lji ap p arati b u z ilg an d a, h u jay rad a m o d d a la r 
sin tezi va u larn in g tra n sp o rli, c k z o ts ito z ja ra y o n la ri b u zilad i, m ay d a n a y ch alar 
b u z ilg an d a m ilo z ja ra y o n i k c c h m a y d i yo k i x ro m o so m a lrid a k am ch ilik lar 
b o ’lg an h u ja y ra la r xosil bo lad i, h u jay ra sito sk c lc tid a y c tish m o v c h ilik la r y u z 
b crg an d a h u ja y ra x arak ati va u n in g ich id ag i m o d d alar, o rg a n e lla la r x arak ati, 
tra n sp o rli buziladi. “ x ara k a lsiz k ip rik c h a la r sin d ro m i” yoki “ K a rta g c n c r 
sin d ro m id a k ip rik c h a la r lark ib id a d in cin li q o lc h a la r ” (u lard a d in c in oqsili 
b o 'lad i) b o 'lm a y d i, natijad a k ip rik c h a la r h arak at q ilo lm ay d i.
B u n d ay h o latd a nafas tiz im id a su ru n k alik k asallik (ch u n k i c p itc liy
to z a la n m a y d i) va ay o llard a b c p u sh tlik (sp e rm a , z ig o ta x a ra k a tla n o lm a y d i) 
Pay do bo'ladi. S h u n i u n u tm a slik k c ra k k i, aslid a k asallik h am davo h am , 
h u ja y ra d a n boshlanadi.
Y adro va u n in g k o m p o n c n lla ri ja ro x a lla n g a n d a ju d a k o 'p (tu m a) 
k asallik lar p ay d o bo'ladi: u larga x ro m o so m al k asallik lar (x ro m o so m a la r soni 
y ° k i tu z ilish id a о z g a rish la r b o ’lad i), m asalan m o n o so m iy a , triso m iy a , 
p o liso m iy a b o 'lish i m u m k in . G c n k asallik lari (b iro rta g c n n in g n o t o g r i
sh ak llan ish i yoki b o 'lm aslig i o q ib atid a g e n c tik d a stu r b u zilad i va kasallik kclib 
c h iq ad i) kiradi. K asallik lar jin s iy h u ja y ra la rd a ham , so m atik h u jay ralard a h a m
bo lish m u m k in . X o zirg i k u n d a h u jay ra va u n in g k o m p o n c n tla ri sababli 
b o 'lg an b irg in a tu g 'm a k asallik lar so n i 4 0 0 0 d an o sh ib ketgan.
A p o p to z b u z ilg a n d a , cm b rio n a l ta ra q q iy o ld a , to 'q im a la r in v o ly u tsiy asid a 
o 'z g a rish la r b o 'lad i, o 'sm a k a sa llik la r riv o jlan ad i, tu g 'm a k asallik lard an ich ak , 
b c z la r ch iq aru v naylari le s h ik la rin in g b erk ilib (a tre z iy a la r) 
yo k i to ray ib
qo lish i kabi x o lla r y u z bcradi.
H u jay ralard a x ar xil sab ab larg a ko ra m ito z la r b u zilad i yo k i sek in la sh a d i, 
bu v aq tlard a g ip crtro fik , g ip o tro fik yo k i atro fik ja ra y o n la r, k asallan g an
x ro m o so m a la r 
(ab b e ra tsiy a la r, 
x ro m o so m a la r 
so n in in g
o 'z g a rish i, 
x ro m o so m alard ag i y c tish m o v c h ilik la r, va s h .k .) p ay d o bo'ladi. A p o p to tik
ja ra y o n b u z ilg a n d a azo la rd a a tre z iy a la r, atro fiy a lar, o 'sm a k asallik lar va sh.k. 
p ay d o bo'ladi.
46
Г



Download 10,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   202




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish