Chet el bolalar adabiyoti



Download 0,58 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/11
Sana29.12.2021
Hajmi0,58 Mb.
#76826
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11
Bog'liq
Bolalar adabiyoti bolalar adabiyoti - 07.04.2016 10-04-10

(Romandan  parcha)

„ A n tilo p a “  degan  uch  m achtali  kem a  Jan u biy   okean g a 

suzib  ketdi.

K em a  vrachi  G u lliv er  k em an in g   orq a  to m o n id a   turib, 

d u rb in   bilan  pristanga  qaradi.  U  yerda  uning  xotini  va  ikki 

bolasi:  J o n n i  degan  o 'g 'li  bilan  Betti  degan  qizi  qolgan 

edi.

G u lliv er  deng izd a  k o ‘p  sayohat  qilgan.  U  sayohat  qi- 



lishni  sevardi.  M aktabda  o ‘qib  yurgan  vaqtlaridayoq,  o ta - 

sidan  kelgan  pullarnin g   h a m m asin i  deyarli  dengiz  xaritala-




riga  va  chet  m a m la k a tla r  h aqida  yozilgan  kitoblarga  sarf 

qilardi. 

U  geografiya  va  m a te m a tik a   fan larin i  astoydil 

o 'rg a n a rd i,  chu n k i  bu  fanlar  h a m m a d a n   k o 'ra   dengizchi 

u c h u n   zaru rd ir.

Otasi  G ulliverni  o ‘sha  vaqtdagi  lo n d o nlik   m a sh h u r  bir 

vrachga  o 'q ish g a  bergan  edi.  G ulliver  u n d a  bir  n ech a  yil 

o 'q id i.  Lekin  dengiz  haqida  o 'y lash in i  q o 'y m ad i.

Vrachlik  ishi  unga  q o ‘l  kelib  qoldi:  o 'q is h n i  ta m o m la - 

gach,  „ Q a ld ir g 'o c h “  degan  kemaga  vrachlik  xizmatiga  kirib, 

shu  k em ad a  uch   yarim  yil  yurdi.  S o 'n g ra   „ U m id b a x sh “ 

nomli  katta  kem ad a  Sharqiy  va  G ‘arbiy  H indistonga  bir 

n ech a  m artalab   sayohat  qildi.

Dengiz  safarida  G ulliver  hech  q a c h o n   zerikmasdi.  U 

kem adagi  o 'z   hujrasida  uyidan  olib  ch iq q a n   kitoblarini 

o ‘qir,  qirg'oqqa  chiqqan  mahallarida  esa  begona  qabilalarning 

tu rm u sh   kechirishlarini  to m o sh a   qilar,  u la m in g   tili  va  urf- 

odatlarini  o 'r g a n a r   edi.  Safardan  qaytishda  u  yo 'lda  k o ‘rgan- 

kechirgan  hodisalarini  mufassal  yozib  borardi.

G u lliv e r  bu  galgi  d engiz  say o h atig a  c h iq ish d a  h am  

kattakon  q o ‘yin  daftarini  yoniga  solib  oldi.

Bu  d aftarnin g   birinchi  betida:  „ 1 6 9 9 - yil  4 - mayda  kema 

bilan  Bristoldan  jo 'n a b   k etd ik “ .  deb  yozilgan  edi.

„A n tilo p a"  Jan u b iy   o k ean d a  haftalab,  oylab  suzib  yurdi. 

huzurbaxsh  esgan  sh ab ad a  G u lliv ern in g   q u v o n ch ig a  qu- 

vonch  q o ‘shdi.  Xullas,  sayohat  ko 'n g ild ag id ek   b o 'ld i.

Biroq  k u n la rn in g   b irid a   k em a  S h arq iy  H in d is to n g a  

o 'ta y o tg a n id a   ju d a   q attiq   b o 'ro n g a   uchradi.  S ham ol  va 

to 'lq in la r   kem ani  qay  to m o n g a  surib  ketayotgani  m a 'lu n i 

emasdi.


K em ada  esa  oziq -o v q at  va  suv  tugay  deb  qolgan  edi.

C h arch o q   va  ochlikdan  o ‘n  ikki  matros  o ‘ldi.  Q olganlari- 

ning  ham   tin k a -m a d o ri  qurib  bitdi.  K em a  to 'lq in d a   qattiq 

chayqalib,  y o n g 'o q   p o 'c h o g 'id a y   o ‘ynardi.  B o'ro n li  q o ro n g 'i 

kech alarn in g   birida  sham ol  „ A n tilo p a “ ni  suv  tagidan  chiqib 

turgan  katta  qoyato sh   to m o n g a   surib  ketdi.  M atro slar  bu 

hodisani  vaqt  o 'tg a n d a n   keyingina  sezib  qoldilar.  Kema 

qoyatosh  qirralariga  urilib,  p a r c h a -p a r c h a   b o i i b   ketdi.

F a q a t  G u lliv e r  b ilan   b e s h ta g in a   m a tro s   q a y iq c h a g a  

tushib  o m o n   qoldi.




U lar  shu  yaqin  o ra d a   q u ru q lik   borligini  b ilard ilar. 

s h u n in g   u c h u n   o 's h a   yerga  y etib   o lis h n i  k o 'z la d ila r . 

T o 'lq in la r   ustida  harakat  qilaverib,  kuchlari  o b d an   quridi. 

T o 'lq in la r  esa  to b o ra  k u ch ay m oq d a  edi,  nihoyat,  eng  baland 

b ir  to 'lq in   kelib,  qayiq ch an i  t o 'n t a r ib   yubordi.  G ulliverni 

suv  k o ‘mib  ketdi.

U  suv  b e tig a   c h i q q a n d a ,   y o n - v e r i d a   h e c h   k im n i 

k o 'rm a d i.  U ning  b arch a  h am ro h lari  suvga  c h o ‘kib  ketgan 

edi.  Yolg'iz  qolgan  G ulliverni  sham ol  va  to 'lq in   q ayo q q ad ir 

oqizib  ketaverdi.  U  oyog'ini  d a m -b a d a m   pastga  uzatib,  suv 

tagini  bilm oqchi  b o ‘lsa-da,  biroq  oyo g ‘i  suv  tagiga  yetmasdi. 

U ning  endi  suzishga  sira  ham   m adori  q o lm ad i,  ichlari  liq- 

liq  suvga  to 'lg a n ,  ust-bo sh ,  oyoq  kiyimlari  uni  suv  tagiga 

to rtard i.  B o'g 'zig a  suv  tiqilib,  dam i  qayta  boshladi.

Shu  paytda  t o ‘satdan  oyoqlari  qattiq  yerga  tekkanini 

sezib  qoldi.

Bu  savoz  joy  edi.  G ulliver  suv  tagidagi  q u m d a   ehtiyotlik 

bilan  asta-sekin  yura  boshladi.

Yurish  to bo ra  yengillashaverdi.  O ldin  suv  G ulliv ern in g  

kiftidan  k clard i,  kcyin  beliga  tushdi,  nihoyat  atigi  tizza- 

sidan  keladigan  boMib  qoldi.  G ulliver,  q irg 'o q   ju d a   yaqin 

b o i s a   kerak,  deb  o 'y laga n   edi,  lekin  bu  joy n ing   tagi  nishab 

bo 'lg an i  u ch u n ,  G ulliverga  yana  uzoq  vaqt  tizzasidan  suv 

kechishga  to 'g 'ri  keldi.  N ihoyat,  suv  bilan  qum   orqada  qoldi. 

G u lliv er  ju d a   yum shoq  va  maysa 

0

‘tlar  bilan  qoplan g an 

k o'k ala m zo rg a  chiqdi  va  yerga  yonboshlab,  qattiq  uyquga 

ketdi.


G u lliv er  u y g 'o n g an d a  h a m m a   yoq  yop-yorug*  edi.  U 

c h alq an ch asig a  yotgani  u ch u n   oftob  uning  xuddi  yuziga 

tu sh ib   tu rard i.

U  k o 'z in i  u q a la m o q c h i  b o 'lg a n   ed i,  q o 'li n i  k o 't a -  

rolm adi;  turib  o ‘tirm o q ch i  boMgan  edi,  qim irlayolm adi.

U ning  q o 'ltiq la rid a n   ikkala  tizzasigacha  b u tu n   badani 

chilvirlar  bilan  ch an d ilg an ;  q o 'l-o y o q la ri  ustiga  esa  chil- 

virdan  qilingan  t o ‘r  ta ra n g   tortilgan;  b arm o qlari  chilvirlar 

bilan  m a h k a m   b o g ‘lanib,  uzun  va  quyuq  sochlari  ham   yerga 

qoqilgan  qoziq chalarg a  ch a n d ib   ta sh lan g an   edi.

G u lliv er  xuddi  to 'rg a   tu sh g an   baliqqa  o 'x sh ardi.  „H ali 

h am   uyquda  e k a n m a n “ ,  deb  o 'y lad i  u.




Shu  ch o q   o yog'i  ustida  allan im a  xuddi  sich q o n   singari 

p ild irab   yu ra  b o sh lad i. 

H a s h - p a s h   d e g u n c h a   bu  narsa 

G ulliverning  qorniga  chiqib  olib,  u n d a n   ko*kragida  sekin- 

sekin  em ak lab   yurdi,  endi  iyakka  chiqib  kelayotir,  G ulliver 

„Bu  nim a  ek an ? "  degan d ek   qilib.  k o ‘z  qirini  soldi.

Ajabo,  bu  nim a  o 'zi?

U ning  xuddi  iyagi  oldida  kichkinagina  qurollangan  china- 

kam  o d a m c h a   turibdi.

Lekin  bu  o d a m c h a   b o d rin gd an   katta  emas.  Bunday- 

larning  beshtasi  G ulliverning  kaftiga  bem alol  joylasha  olardi.

B irinchi  o d a m c h a   k etid an   yana  q irqtach asi  G u lliv er 

ustiga  chiqib  oldi.

G u lliv er  h ay ro n lik d a n   q ich q irib   yubordi.

O d a m c h a la r   h o v liqib -o sh iq ib ,  tu m ta r a q a y   q o ch ish d i.

U lar  qo ch ib  ketayotganlarida  qoqilib  yiqildilar  va  o 'r in -  

laridan  yana  turib,  o 'zla rin i  b irin -k etin   yerga  otdilar.

Ikki-uch  daqiqa  hech  kim  G ulliverga  yaqin  kelmadi. 

Faqatgina  uning  qulog'iga  xuddi  chigirtkalarning  chirillashiga 

o 'x s h a sh   to v u sh  eshitilib  turdi.

Lekin  o d a m c h a la r   tezda  yana  dadillanib.  G ullivern in g  

oyoqlariga  o 'rm a la b   chiqa  boshladilar.  U lardan  ja su rro g ’i  esa 

G ulliverning  betiga  tirm ashib  chiqib,  uning  iyagiga  nayza 

bilan  bir  turtdi  h am d a  ingichka  va  aniq  ovoz  bilan:

—  G ek in a  degul!  — deb  qichqirdi.

—  G e k in a   degul!  G e k in a   degul!  —  degan  ingichka  to - 

vushlar  har  to m o n d a n   eshitila  boshladi.

G u lliv e r  tu s h u n o lm a d i.

G ulliver  shu  zaylda  ch alq an ch asig a  uzoq  yotib  qoldi  va 

qoM-oyoqlari  kesakday  uyushib  ketdi.

U  b o r  kuchini  yig‘ib,  c h a p   q o ‘lini  yerdan  uzib  olishga 

intildi.


N ih o y a t,  yuzlarcha  ingichka,  pishiq  chilvirlar  b o g 'la n - 

gan  q o ziq ch ala rn i  sug'urib,  q o ‘lini  k o'tard i.

Shu  on   allakim  pastd an   turib:

— Tolgo  fonak!  — deb   chiyilladi.

Birdan  G ulliverning  q o ‘li,  yuzi  va  b o'yniga  yuzlarcha  o ‘q 

yog'ildi.

O d a m la rn in g   o 'q la ri  igna  kabi  ingichka  va  o 'tk i r   edi.

G u lliver  k o 'zin i  yum di  va  tu n g a  q a d a r  shu  taxlitda 

q im irlam ay   yotishga  q a ro r  qildi.



„Q o ro n g 'id a   b o 'sh an ish   oso n ro q  b o 'l a d i " , d e b   o'ylagan 

edi  u,  biroq  maysazorda  tunni  kutishga  im kon  b o'lm ad i.

G u lliv ern in g   o 'n g   q u lo g 'i  yaqinida,  xuddi  birov  taxtaga 

mix  q o q ay o tg an d ay,  allan arsan in g   te z -te z   tiqillagan  tovushi 

eshitildi.

B o lg 'ac h alarn in g   tiqillashi  bir  s o atch a  d avom   etdi.

G u lliv er  boshini  burib,  yoniga  qaray  degan  edi,  chilvir 

va  q o ziq lar  im k on   berm adi. 

U  boshi  yonida  hozirgina 

yasalgan  taxta  m in b arch an ig in a  k o'rdi.

Bir  n e c h a   o d a m c h a   shu  m inbarga  zinapoya  yasadi.

So'ngra  odam chalar  qochib  ketishdi  va  uzun  to 'n   kiygan 

boshqa  bir  odam cha  zinapoyadan  sekin-sekin  minbarga  chiqdi.

U ning  k etidan  yana  bir  o d a m c h a   chiqaverdi.  Bunisining 

b o ‘yi  o ldingisining  yarim   b elid an   kelardi. 

Bu  o d a m c h a  

o ld in d a g is in in g   u z u n   e ta k la r in i  k o 't a r i b   c h i q m o q d a   edi. 

U  saroy  xizmatidagi  bola  bo'lsa  kerak.  Bola  G u lliv ern in g  

jim jilo g 'ic h a   kelardi.

Eng  keyin  m inbarga  q o 'lla rid a   o ‘q -y o y   k o 'targ a n   ikki 

m ergan  chiqishdi.  U zun  to 'n li  o d a m c h a :

— 

Langro  degul  san!  — deb  uch  m arta  qichqirdi  va  keyin 



qayin  d arax tin in g   bargiday  kichkina  bir  q o g 'o z   o 'r a m in i 

ochdi.


Shu  o n d a   G u lliv er  yoniga  o d a m c h a la rd a n   elliktasi  yugu- 

rib  kelib,  uning  sochlariga  c h an d ilg an   chilvirlarni  qirqib 

tashladilar.

G u lliv er  boshini  burib,  uzun  to 'n li  o d a m c h a n in g   o 'q i-  

shiga  q u lo q   sola  boshladi.  Bu  o d a m c h a   xatni  uzoq  o 'q id i 

va  uzoq  gapirdi.  G u lliv er  b u n d a n   hech  narsa  tu sh u n m a d i. 

Lekin  s h u n d ay   b o 'lsa  h a m ,  b o 's h   q o 'lin i  ko'kragiga  qo 'y d i 

va  „ x o 'p "   deg an d ay   qilib  bosh  q im irlatdi.

U  o 'z   o ld id a  h ar  h olda  biro n   m o 't a b a r   o d a m   turg an in i, 

aftid an   qirol  elchisi  ekanligini  payqadi.

G u lliv er  d a s ta w a l  e lch id an   ovqat  berib  to 'y g 'a z is h la rin i 

iltim os  qilm o q ch i  b o 'ld i.  K e m a d a n   ajrag an d an   buyon  u  tuz 

h am   to tm a g a n   edi.  Panjasini  k o 'tarib ,  q a y ta-q ay ta  lablariga 

tegizdi.


U zun  to 'n li  o d a m c h a ,  cham asi,  G u lliv ern in g   bu n d ay  

qilganiga  tu sh u n g an   b o 'lsa  kerak,  m in b a rc h a d a n   tu sh a  turib, 

G u lliver  yoniga  bir  n ech a  u zu n   n arvon  q o 'y ish n i  buyurdi.



O rad an   ch o rak   soat  ham  o 'tm a y ,  yuzlarcha  h am m o l 

o z iq -o v q a t  so lin g a n   s a v a tc h a la rn i  shu  n a r v o n la r   orqali 

G u lliver  yoniga  olib  chiqib  uyishdi.

Savatchalardagi  ovqatlar:  kattaligi  n o 'x a td e k   keladigan 

n ech a  ming  d o na  m ayda  non,  h ar  biri  yon g ‘oqdek  keladigan 

t o ‘ng‘iz  nim talari,  qovurilgan  jo 'ja la r d a n   iborat  b o ‘lib,  har 

qavsi  jo 'j a   g o 'sh ti  p ash shad an   h am   kichkina  edi.

G ulliver  ikki  n im ta  bilan  u ch ta  kulchani  birga  yutib 

yubordi.  U  qovurilgan  beshta  h o 'k iz   g o 'sh ti,  oftobda  q o q - 

langan  sakkizta  q o 'y ,  du d lan g an   to 'q q iz ta   c h o 'c h q a   va  ikki 

y uzdan  ortiq  g 'o z   va  jo 'j a la m i  yedi.

G u lliv ernin g   q o 'lig a  ikki  bo ch k a  vinoni  y um alatib  kel- 

tirdilar.

B ochkalar  ju d a   katta  b o 'lib ,  h ar  biri  stakanday  edi.

H ash -p ash  d e g u n ch a ,  G ulliver  bir  b o ch k an in g ,  s o 'n g ­

ra  ik k in c h is in in g   q o p q o g ’ini  k o 'c h ir ib   ta sh lab ,  bir-ikki 

q u ltu m   yutish  bilan  ikkala  b o ch k an i  h am   b o 'sh atd i.

V inodan  so 'n g   G ulliverni  tezda  uyqu  bosdi.  U  uyqu 

aralash  yon-veridagi  o d a m c h a la rn in g   o 'z   ustidan  u  yoq- 

bu  yoqqa  ch o p ib  yurishlarini,  to g 'd a n   tu sh gan d ek   ustidan 

o 'm b a lo q   oshib  tushishlarini,  tay o q lar  va  nayzalar  bilan 

qitiqlashlarini  va  uning  u  b a r m o g 'id a n   bu  b arm o g 'ig a  sak- 

rashlarini  sezib  yotardi...




Download 0,58 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish