Biologiya 5 new indd

r.SSi„  Q e d u r tm _ u z
Ta'lim Markazi
B O TA N IK A  
Z O O  LOG IYA 
M IK O LO G IYA
FIZIO LO G IY A   /  
S IS T E M A T IK A  
\  A N A TO M IYA
1 -ra s m .  Biologiya  fani  sohalari.
mineral  m o d d a la r  mavjud.  Ularning  tuzilishi  va  o rg a n izm g a   ta ’ sirini 
o ‘ rganish da  bizga  biologiya  fani  yord a m   beradi.
T ib b iyo t  s o h a sid a   d o riv o r  o ‘sim liklard an,  ha yvonla r  zaharidan 
foyd alan ib,  turli  kasalliklarni  davolash  m u m kin.  Buning  uchun 
d o riv o r  o ‘sim liklarn i  zah arlilaridan  ajra ta  olish,  hayvon  zaharlarini
5

---

kerakli  m iq d o rd a   ishlata  olish  m u him .  Hozirgi  kun da  sha m ollash 
va  asab  sistem asi  kasalliklarini  d a vo la sh d a   m u ta xa ssisla r  to m o - 
nidan  asalari  zahari,  q o ra q u rt  zahari,  ayniqsa,  ilon  zaharidan 
foyd alan iladi.
Odam  do im o  tashqi  m u hitga  ta ’ sir  k o ‘ rsatib  keladi.  Masalan, 
tabiiy  boyliklardan  foydalanadi,  ekinzorlarni  s u g ‘ oradi,  qurilish  ma- 
teriali  sifatida  daraxtlarni  kesadi,  za ra rku nan dala rga  qarshi  dori  se- 
padi.  Biologiya  fanini  bilish  orqali  od am n ing  ta b ia tg a   salbiy  ta ’ sirini 
kam aytirish,  tabiiy  boyliklardan  oqilona  foydalanish  m um kin.
B i o l o g iy a   f a n i n i n g   r i v o j l a n i s h i g a   h is s a   q o ‘ s h g a n   o ‘ z b e k  
o l i m l a r i .  
O ‘z b e k is to n d a   bio lo g iya   fanining 
rivojla nishiga  his­
sa  q o ‘ shgan  o lim la rim iz   ju d a   k o ‘ p.  Ju m la d a n ,  a k a d e m ik   Yolqin 
X o lm a to vich   T o ‘ ra q u lo v  q a lq o n s im o n   bez  fao liyatini  o ‘ rgangan. 
U  osh  tuzig a  yod  q o ‘ shish  orqali  bu q o q   kasalligini  oldini  olish 
usulini  ishlab  ch iq q a n .  A k a d e m ik   J a h o n g ir  H akim o vich  H am id ov 
s ito lo g iya   sohasining  rivojlanishiga  hissa  q o ‘ shgan.  J o ‘ ra  Azim- 
boyevich  M u sa ye v  -   a ka d e m ik,  g e n e tik   olim.  D un yo d a   birinchi 
b o ‘ lib  g ‘ o ‘za  kolleksiyasini  yara tg a n .  M uhsin  N ab ixo n o vich   Vali- 
x o n o v  -   b .f.d.,  p ro fe s s o r,  g ‘ o ‘za  fiziolog iyasini  o ‘ rg ang an.  M ash- 
hura  E gam ovna  M a vlo niy  -   aka d e m ik,  m ik ro b io lo g iy a   sohasini 
rivojla n tirish g a   m u n o sib   hissa  q o ‘ shgan.  O ‘ rta  O siyoda  ilk  b o r  sa- 
noat  m ik ro o rg a n iz m la ri  kolleksiyasini  yaratdi.  Jalo lid din  Azim ovich 
A zim ov  -   aka d e m ik,  z o o lo g iya   so h a sid a   hay- 
von  parazitlarini  o ‘ rg ang an.  T o ‘ raxon  Uzoqovna 
Rahim ova  -   p ro fe s s o r,  b o ta n ik -e k o lo g   olima. 
O ‘z b e k is to n d a g i  c h o ‘ l  va  adir  o ‘ sim liklarining 
e ko lo g iya sin i 
an iqlag an. 
O ‘ ktam 
Pratovich 
P ratov  O ‘z b e kisto n  
R esp ublikasi  fan 
arbobi, 
b.f.d ., 
p ro fe s s o r, 
Turon 
Fanlar  aka de m iya si 
a k a d e m ig i, 
b o ta n ika  
fanining 
rivojlanishiga 
ulkan  hissa  q o ‘ shgan  olim.  Bu  va  b o s h q a   ta- 
niqli  o ‘zbe k  olim lari  o ‘z  fan larin in g  y e tu k   m uta- 
xassislari  b o ‘ lish  bilan  birga,  k o ‘ plab  s h o g ird la r 
y e tis h tiris h g a n ,  o ‘z  sohalari  b o ‘yicha  k o ‘ plab  il- 
miy  m a qola la r,  k ito b la r  yozishgan.
edurtm_uz
J o ‘ ra
A z im b o y e v ic h
M u s a y e v
6

---

Q edurtm _uz
Aziz  o ‘quvchi,  siz  ham  yaxshi  o ‘qisangiz,  ilm -fa n g a   qiziqsan- 
giz,  shu  olim larim iz  singari  ye tu k  mutaxassis  b o ‘ lib  yetishishingiz, 
dunyo  biologiya  fani  rivojlanishiga  o ‘z  hissangizni  q o ‘shishingiz 
m u m kin lig ig a   ish o n a m iz.
M u hsin
N a b ix o n o v ic h
V a lix o n o v