― pul va banklar ‖ fanidan 2017/2018 o‗quv yili uchun mo‗ljallangan

8.7.Kreditning turlari. 

 

Kreditning  turi  deganda  uning  ma‘lum  belgilariga  ko‗ra  o‗ta  aniqlikda 

shakllantirilgan tavsifi tushuniladi. 

  Kreditlar muddatiga ko‗ra uch turga bo‗linadi: 

  – qisqa muddatli kreditlar; 

  – o‗rta muddatli kreditlar;  

  – uzoq muddatli kreditlar. 

  Kreditlarning  muddati  bo‗yicha  turlarga  ajratish  dunyo  mamlakatlarida  bir-

biridan  farq  qiladi.  Masalan,  AQSHda  muddati  1  yildan  8  yilgacha  bo‗lgan 

kreditlar o‗rta muddatli kreditlar hisoblanadi. Germaniyada esa, 1 yildan 6 yilgacha 

---

muddatdagi  kreditlar  o‗rta  muddatli  kreditlar  hisoblanadi

110

.  O‗zbekistonda  esa, 

umuman o‗rta muddatli kreditlar toifasi mavjud emas. Demak, respublikamizda 1 

yilgacha  muddatga  berilgan  kreditlar  qisqa  muddatli,  1  yildan  ortiq  har  qanday 

muddatga berilgan kreditlar uzoq muddatli kreditlar hisoblanadi. 

  Tijorat  banklarining  qisqa  muddatli  kreditlari  xo‗jalik  yurituvchi 

sub‘ektlarning  aylanma  mablag‗larini  to‗ldirish  maqsadiga  berilsa,  ularning  o‗rta 

va  uzoq  muddatli  kreditlari  investitsion  xarajatlarni  moliyalashtirish  maqsadiga 

beriladi. 

  Kreditlar ta‘minlanganligiga ko‗ra quyidagi turlarga bo‗linadi: 

  – ta‘minlanmagan kreditlar; 

  – qisman ta‘minlangan kreditlar; 

  – to‗liq ta‘minlangan kreditlar. 

  Ta‘minlanmagan  kreditlar  deganda  hech  qanday  ta‘minotsiz  berilgan 

ishonchli  kreditlar  tushuniladi.  Bunday  kreditlar  tijorat  banklarining  to‗lovga 

qobilligi yuqori bo‗lgan ishonchli mijozlariga beriladi. 

  Qisman ta‘minlangan kreditlar deganda ta‘minot summasi kreditning asosiy 

qarz summasi va foizini to‗liq qoplashga etmaydigan kreditlarga aytiladi. 

  To‗liq  ta‘minlangan  kreditlar  deganda  ta‘minot  summasi  kreditning  asosiy 

qarz summasi va foizini to‗liq qoplashga etadigan kreditlarga aytiladi. 

  O‗zbekiston  Respublikasi  Markaziy  bankining  talabi  bo‗yicha,  tijorat 

banklari  kreditlari  uchun  qabul  qilingan  ta‘minot  summasi  kredit  bo‗yicha 

qarzdorlik summasiga nisbatan kamida 125% bo‗lishi lozim. 

  Kreditlar  takror  ishlab  chiqarish  jarayoniga  xizmat  ko‗rsatishiga  ko‗ra 

quyidagi turlarga bo‗linadi: 

  – ishlab chiqarish jarayoniga beriladigan kreditlar; 

  – ishlab chiqarilgan tovarlarni sotish uchun beriladigan kreditlar; 

  – iste‘mol maqsadi uchun beriladigan kreditlar. 

  Tovarlar  ishlab  chiqarishning  uzluksizligini  ta‘minlashda  tijorat  banklari 

beradigan kreditlar muhim rol o‗ynaydi. SHuningdek, ishlab chiqarilgan tovarlarni 

xarid  qilish  uchun  iste‘molchilar  har  doim  etarli  darajada  pul  mablag‗lariga  ega 

bo‗lmaydi.  Shu  sababli,  ular  tovarlarning  ma‘lum  qismini  tijorat  banklarining 

kreditlari hisobidan xarid qiladilar. 

Kredit bahosiga ko‗ra quyidagi turlarga bo‗linadi: 

  – bepul (tekin) kreditlar; 

  – arzon kreditlar; 

  – qimmat kreditlar. 

  Garchi  foiz  to‗lashlilik  kreditning  prinsiplaridan  biri  bo‗lsa-da,  ba‘zan 

kreditlar foizsiz beriladi. Bunga misol qilib, Xalqaro ta‘mirlash va taraqqiyot banki 

tomonidan  qashshoq  mamlakatlarga  berilayotgan  foizsiz  kreditlarni  keltirish 

mumkin.  Xususan,  Afrikaning  Sahara  davlatidan  janubda  joylashgan  barcha 

mamlakatlarda  ocharchilik  hukm  surmoqda.  Mazkur  mamlakatlarga  ijtimoiy 

maqsadlar uchun foizsiz kreditlar berilmoqda. 

                                                 

110

 Деньги, кредит, банки. Учебник. – М.: КНОРУС, 2009. - С. 268. 

---

  Arzon kredit deganda, odatda, foiz stavkasi, ya‘ni bahosi bozor stavkasidan 

past bo‗lgan kreditlarga aytiladi. 

  Kreditlarning bahso ssuda kapitallari bozorida shakllanadi. Ssuda kapitallari 

bozorining  ikki  segmenti  mavjud  bo‗lib,  pul  bozori  segmentida  qisqa  muddatli 

kreditlarning  bahosi  shakllanadi.  Kapitallar  bozori  segmentida  esa,  o‗rta  va  uzoq 

muddatli kreditlarning bahosi shakllanadi. 

  Qimmat  kreditlar  deganda  foiz  stavkasi  bozor  stavkasidan  yuqori  bo‗lgan 

kreditlarga  aytiladi.  Odatda,  risk  darajasi  yuqori  bo‗lgan  bitimlar  banklarning 

qimmat kreditlari hisobidan moliyalashtiriladi. 

  Shuningdek, 

2-jadval 

ma‘lumotlari  respublikamiz  tijorat  banklari 

kreditlarining  foiz  stavkasining  ijobiy  darajaga  ega  ekanligini,  ya‘ni  inflyasiya 

darajasidan yuqori ekanligini ko‗rsatadi. 

  Kreditlar foiz stavkasining turiga ko‗ra ikkiga bo‗linadi: 

  – suzuvchi stavkaga ega bo‗lgan kreditlar; 

  – qat‘iy belgilangan stavkaga ega bo‗lgan kreditlar. 

  Tijorat banklari har doim suzuvchi stavkada kreditlar berishdan manfaatdor 

bo‗ladi.  Buning  sababi  shundaki,  kredit  suzuvchi stavkada berilganda, uning  foiz 

stavkasi  qanday  o‗zgarishidan  qat‘iy  nazar,  bank  oladigan  daromad,  ya‘ni  marja 

yoki spred, o‗zgarmasdan qoladi. 

  Kredit oluvchi har doim qat‘iy belgilangan stavkaga ega bo‗lgan kreditlarni 

olishdan  manfaatdor  bo‗ladi.  Chunki,  bunda  kreditning  bahosi  o‗zgarmasdan 

saqlanib qoladi. Agar kredit suzuvchi stavkada olingan bo‗lsa, u holda, kreditning 

bahosining  oshishi  kredit  oluvchining  foiz  to‗lovlari  miqdorining  oshishiga  olib 

keladi. 

  Kreditlar tarmoq xususiyatiga ko‗ra quyidagi turlarga bo‗linadi: 

  – sanoatga berilgan kreditlar; 

  – qishloq xo‗jalik kreditlari; 

  – qurilish kreditlari; 

  – savdo kreditlari va h.k. 

  Kreditlash  ob‘ektlariga  ko‗ra  kreditning  quyidagi  turlarini  ajratib  ko‗rsatish 

mumkin: 

  – tovar-moddiy qimmatliklarni sotib olish uchun berilgan kreditlar; 

  –  ishlab  chiqarish  xarajatlarini  moliyalashtirish  uchun  berilgan  kreditlar 

(masalan,  respublikamizda  paxta  va  g‗allani  etishtirish  xarajatlari  imtiyozli 

kreditlar hisobidan moliyalashtiriladi); 

  –  mijozlarning  to‗lov  aylanmasidagi  uzilishni  qoplash  uchun  berilgan 

kreditlar. 

  Kreditning  maqsadi  yo‗nalishi  va  kredit  munosbatlarida  ishtirok  etuvchi 

sub‘ektlarga ko‗ra kreditning quyidagi turlarini ajratib ko‗rsatish mumkin: 

– sinditsiyali kreditlar; 

– ipoteka kreditlari; 

– xalqaro kreditlar. 

  Sinditsiyali kredit deganda bitta ob‘ektni yoni loyihani kreditlash uchun ikki 

yoki undan ortiq bank tomonildan berilgan kreditga aytiladi. 

---

Bosh  bank  bilan  ishtirokchi  banklar  o‗rtasida  Bosh  bitim  tuziladi  va  ushbu 

bitimga asosan bank sindikati tashkil etiladi. 

Bank sindikati bilan kredit oluvchi o‗rtasida kredit shartnomasi tuziladi.  

Sinditsiyali kreditlar berish quyidagi shartlar asosida amalga oshiriladi: 

A. Etakchi bankning to‗lovga qobil va likvidli bo‗lishi. 

B.  Etakchi  bank  sinditsiyali  kreditning  kamida  25  foizini  o‗zining  resurslari 

hisobidan beradi.  

V.  Markaziy  bank  tomonidan  tijorat  banklarining  kreditlash  faoliyatiga 

nisbatan o‗rnatilgan iqtisodiy normativlarni buzmaslik: 

– bir mijozga yoki o‗zaro bog‗liq mijozlar guruhiga beriladigan ta‘minlangan 

kreditlarning maksimal miqdori; 

–  bir  mijozga  yoki  o‗zaro  bog‗liq  mizojlar  guruhiga  beriladigan 

ta‘minlanmagan kreditlarning maksimal miqdori; 

– tijorat banki tomonidan beriladigan yirik kreditlarning maksimal miqdori; 

– insayderlarga beriladigan kreditlarning maksimal miqdori. 

G. Kredit oluvchi sub‘ektning kredit to‗loviga layoqatli bo‗lishi.  

D. Kredit bilan bog‗liq bo‗lgan hujjatlarni (kredit shartnomasi, Bosh bitim va 

boshqalar)  yuridik  jihatdan  to‗g‗ri  rasmiylashtirish  va  ushbu  jarayonni  nazorat 

qilish. 

Hozirgi kunda taraqqiy etgan mamlakatlarda suzuvchi stavkadagi sinditsiyali 

kreditlardan  keng  ko‗lamda  foydalanilmoqda.  Buning  sababi  shundaki,  mazkur 

mamlakatlar  tijorat  banklarining  depozitlari  tarkibida  suzuvchi  stavkalarda  jalb 

qilingan depozitlarning salmog‗i oshib bormoqda. Bu esa, suzuvchi stavkalardagi 

sinditsiyali  kreditlar  hajmining  oshirish  zaruriyatini  yuzaga  keltiradi.  Buning 

sababi  shundaki,  suzuvchi  stavkalarda  jalb  qilingan  depozitlar  hisobidan  qat‘iy 

belgilangan  stavkalardagi  sinditsiyali  kreditlarni  berish  tijorat  banklari  faoliyatida 

kredit riskini chuqurlashish xavfini yuzaga keltiradi. 

Sinditsiyali  kreditlar  bo‗yicha  marja  miqdori  0,5  foizdan  2,5  foizgacha 

bo‗lgan darajani tashkil etadi. 

  Ipoteka  krediti  deganda  qo‗zg‗almas  mulkni  garovga  olish  yo‗li  bilan 

beriladigan kreditlarga aytiladi. 

  Ipoteka kreditlari berish amaliyoti quyidagi ikki yo‗nalishga ega: 

  1. Xo‗jalik yurituvchi sub‘ektlarga va aholiga ipoteka kreditlari berish; 

  2. Ipoteka kreditlarini ikkilamchi bozorda sotish. 

  O‗zbekiston Respublikasida ipoteka kreditlari bilan bog‗liq bo‗lgan huquqiy 

munosabatlar  O‗zbekiston  Respublikasining  ―Ipoteka  to‗g‗risida‖gi  qonuni  bilan 

tartibga solinadi. Shuningdek, O‗zbekiston Respublikasi Prezidentining 2015 yil 7 

yanvardagi  PQ-2282-sonli  ―2015  yilda  Qishloq  joylarda  namunaviy  loyihalar 

bo‗yicha yakka tartibdagi uy-joy qurilishi dasturi va 2016 yilgi qurilishning asosiy 

parametrlari  to‗g‗risida‖gi  qarori  ipoteka  kreditlari  berish  amaliyotining  muhim 

huquqiy asosi hisoblanadi. 

  Qishloq joylarda namunaviy loyihalar bo‗yicha yakka tartibda uy-joy qurish 

uchun  beriladigan  ipoteka  kreditlari  eng  kam  ish  haqining  1000  barobari 

miqdorida,  Markaziy  bank  qayta  moliyalash  stavkasining  50%  darajasidagi  foiz 

stavkasi bo‗yicha beriladi. 

---

  Uy-joy  qurish  yoki  sotib  olish  uchun  beriladigan  ipoteka  kreditlari  uy-joy 

qiymatining  75  foizigacha  miqdorda  beriladi.  Uy-joy  qiymatining  qolgan  25% 

kredit  oluvchining  o‗z  mablag‗lari  hisobidan  dastlabki  badal  sifatida  to‗lanishi 

lozim. 

  Xalqaro kreditlar – bu ssuda kapitalining davlatlararo harakati bo‗lib, ushbu 

hara  kat  valyuta  va  tovar  ko‗rinishidagi  mablag‗larni  qaytarib  berishlik,  foiz 

to‗lashlilik  va  muddatlilik  shartlari  asosida  berish  natijasida  berish  natijasida 

yuzaga keladi. 

  Xalqaro kreditlarning ikki asosiy turi mavjud: 

  1. Xalqaro bank krediti. 

  2. Xalqaro tijorat krediti. 

  Xalqaro bank krediti banklar tomonidan valyutalarda beriladi. 

  Xalqaro  tijorat  krediti  firmalar,  kompaniyalar  tomonidan  tovarlar 

ko‗rinishida beriladi. 

  Xalqaro  kreditlarning  bahosi  xalqaro  ssuda  kapitallari  bozorida  shakllanadi 

va  ular  har  kuni  e‘lon  qilinadi.  Dunyodagi  eng  yirik  xalqaro  ssuda  kapitallari 

bozori bo‗lib, London ssuda kapitallari bozori hisoblanadi. 

  London ssuda kapitallari bozorida har kuni mahalliy vaqt bilan soat 11.00 da 

etakchi xorijiy valyutalardagi depozitlar va kreditlarning foiz stavkalari aniqlanadi 

va butun dunyoga e‘lon qilinadi. 

  Xorijiy  valyutalardagi  depozitlarning  bozor  stavkasi  LIBOR  deb, 

kreditlarning bozor stavkasi esa, LIBID deb ataladi. 

  Xalqaro  kreditlar  ikki  xil  stavkada  –  suzuvchi  va  qat‘iy  belgilangan 

stavkalarda beriladi. 

  Xalqaro kreditlarning prinsiplari quyidagilardan iborat: 

  – qaytarib berishlik; 

  – muddatlilik; 

  – foiz to‗lashlilik; 

  – ta‘minlanganlik. 

Hozirgi  davrda  tijorat  banklari  amaliyotida  qo‗llanilayotgan  zamonaviy 

kreditlash usullariga quyidagilarni kiritish mumkin: 

  a) aylanma bo‗yicha kreditlash usuli;  

b) qoldiq bo‗yicha kreditlash usuli; 

v) aylanma-qoldiq usuli 

Aylanma  bo‗yicha  kreditlash  usulida  kredit,  mijozning,  ya‘ni  kredit  oluvchi 

mijozning  xarajatlarini,  uning  resurslari  bo‗shagunga  qadar,  moliyalashtirishga 

beriladi. Kredit miqdori ssudaga bo‗lgan ehtiyoj oshib borishi bilan ortib boradi va 

ushbu ehtiyojning kamayishiga qarab qoplanib boradi. 

Aylanma  bo‗yicha  kreditlash  usuli  kredit  oluvchining  ishlab  chiqarish 

faoliyatining uzluksizligini ta‘minlash imkonini beradi. 

Qoldiq  bo‗yicha  kreditlash  usulida  kredit  kredit  oluvchining  tovar-moddiq 

qimmatliklarining  qoldig‗i  va  xarajatlarining  o‗zgarishi  natijasida  yuzaga  kelgan 

ehtiyojga  qarab  beriladi.  Masalan,  korxona  tovar-moddiy  qimmatlikni  o‗zining 

mablag‗lari  hisobidan  sotib  oldi  va  shundan  keyingina  bankka  ssuda  so‗rab 

---

murojaat  qildi.  Bunday  sharoitda  kredit  xarajatlarni  avanslash  uchun  emas,  balki 

tovar-moddiy qimmatliklarning qoldig‗iga, qoplash tartibida beriladi. 

Amaliyotda  kreditlashning  yuqorida  qayd  etilgan  har  ikkala  usuli 

uyg‗unlashib,  kreditlashning  yangi  usulini,  ya‘ni  aylanma-qoldiq  usulini  yuzaga 

keltiradi. 

Ushbu  usulda  kredit  dastlab  tovar-moddiy  qimmatliklar  va  xarajatlar 

shakllanishining  dastlabki  bosqichida  beriladi,  keyingi  bosqichda  esa,  kredit 

mijozning bank oldidagi muddatli majburiyatining qoldig‗i asosida so‗ndiriladi. 

Kreditlashning  aylanma-qoldiq  usulida  kredit  aniq  belgilangan  muddatlarda 

so‗ndiriladi,  biroq,  bu  muddatlar  resurslarning  bo‗shash  muddatlariga  mos 

kelmasligi mumkin. 

Kreditlashning  har  uchala  uslida  kreditlarning  harakati  mijozning  ssuda 

hisobraqami orqali amalga oshiriladi.  

  Berilgan  kreditlar  ssuda  hisobraqamining  debetida,  kreditning  qaytarilishi 

uning kreditida aks etadi. 

  Kredit  oluvchi  korxonaning  aylanmasiga  bog‗liq  ravishda  ssuda 

hisobraqamlarining uch turini ajratib ko‗rsatish mumkin: 

  – aylanma-to‗lov ssuda hisobraqami; 

  – qoldiq-kompensatsion ssuda hisobraqami; 

  – aylanma-qoldiq ssuda hisobarqami. 

  Aylanma-to‗lov  ssuda  hisobraqami  mijozga  barcha  majburiyatlari  bo‗yicha 

to‗lovlarni, jumladan, etkazib berilgan tovarlar va ko‗rsatilgan xizmatlar bo‗yicha 

yuzaga  kelgan  kreditor  qarzdorlikni,  soliqlar  bo‗yicha  qarzdorlikni  va  boshqa 

to‗lovlarni amalga oshirish imkonini beradi. 

  Aylanma-qoldiq  ssuda  hisobrami  ham  barcha  to‗lovlarni  amalga  oshirish 

imkonini  beradi.  Ammo  qoldiq-kompensatsion  ssuda  hisobraqami  bo‗yicha 

to‗lovlarni  amalga  oshirish  uchun  mijozning  kreditlash  ob‘ekti  qancha  bo‗lsa, 

shuncha qoldiq-kompensatsion ssuda hisobraqami ochish kerak. 

  Zamonaviy  kreditlash  usullaridan  foydalanish  samaradorligi  bevosita 

qo‗llanilayotgan to‗lovlarning ketma-ketligiga bog‗liq. 

  Taraqqiy  etgan  mamlakatlar  amaliyotida  to‗lovlarning  kalendar  ketma-

ketligi  qo‗llaniladi.  Bunda  qaysi  qarzdorlik  oldin  paydo  bo‗lgan  bo‗lsa,  o‗sha 

birinchi  bo‗lib  to‗lanadi.  Shu  sababli,  tijorat  banklari  kredit  olgan  mijozning  pul 

oqimini aniq baholash imkoniga ega bo‗ladi. 

  O‗tish 

iqtisodiyoti  mamlakatlarining  ko‗pchiligida,  shu  jumladan, 

O‗zbekiston  Respublikasida  to‗lovlarning  maqsadli  ketma-ketligi  qo‗llaniladi. 

Bunda bank mijozining davlat byudjeti oldidagi qarzdorligini to‗lashga ustuvorlik 

beriladi.  Ayrim  hollarda,  soliq  inspeksiyalari  kelgusi  davrdagi  soliq  qarzdorligi 

bo‗yicha  inkasso  talabnomasi  qo‗yadilar.  Natijada,  mijozning  joriy  davrdagi  pul 

mablag‗lari  oqimi  zaiflashib,  berilgan  kreditni  o‗z  vaqtida  undirish  imkonini 

bermasligi mumkin. 

  O‗zbekiston  Respublikasida  lizing  ob‘ektini  qabul  qilish  dalolatnomasi 

rasmiylashtirilmagunga  qadar  tijorat  banklarining  lizing  kreditlariga  foiz 

hisoblashning  mumkin  emasligi,  Respublika  valyuta  birjasining  konvertatsiya 

uchun  tashlab  berilgan  kreditlarga  konvertatsiya  amalga  oshirilgunga  qadar  foiz 

---

hisoblamasligi ssuda hisobraqamlaridan foydalanish jarayonida hisobga olinadigan 

muhim omillardan biri hisoblanadi.