Ahmedovich ahmedov, akmal abzalov


O‗zbekiston sanoat markazlarida atmosfera havosining ifloslanish



Download 4,02 Mb.
Pdf ko'rish
bet47/161
Sana30.12.2021
Hajmi4,02 Mb.
#196035
1   ...   43   44   45   46   47   48   49   50   ...   161
Bog'liq
Ekologiya-A.Ergashev

O‗zbekiston sanoat markazlarida atmosfera havosining ifloslanish 
dinamikasi, mg/m
3
 (Yu.Shodimetov 1994) 
 
 
 
 
Shahar,
qori shmal ar
Yi l l ar
PD K  yo‘ l
qo‘ yi l i shi
mumki n bo‘ l -
gan mi qdor
1967
1970
1975
1980
1985
1990
1
2
3
4
5
6
7
8
Olmaliq
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi
A mmi ak

1,68
0,18


0,84






0,3
0,70
0,05
0,13
0,4
0,49
0,6
0,27
0,4
0,25
0,07
0,11
0,15
0,05
0,04
0,04
Angren
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi









0,5
0,17
0,05
0,6
0,13
0,06
0,45
0,075
0,05
0,15
0,05
0,04
Andijon
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi
A mmi ak








0,9
0,23
0,06
0,18
0,6
0,30
0,06
0,16
0,6
0,26
0,06
0,16
.
0,3
0,17
0,04
0,14
0,15
0,05
0,04
0,04
Bekobod
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi









0,4
0,11
0,02
0,3
0,09
0,04
0,3
0,05
0,04
0,15
0,05
0,04
Qo‘qon
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi
A mmi ak












0,3
0,16
0,06
0,23
0,3
0,18
0,06
0,08
0,3
0,08
0,06
0,05
0,15
0,05
0,04
0,04
N avoiy
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi
A mmi ak








0,5
0,13
0,03
0,04
0,8
0,08
0,10
0,09
0,4
0,03
0,03
0,07
0,26
0,03
0,05
0,07
0,15
0,05
0,04
0,04
Samarqand
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi






0,7
0,18
0,03
0,8
0,24
0,04
0,6
0,15
0,04
0,4
0,04
0,05
0,15
0,05
0,04
Тoshkent
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi
F enol
1,5
1,12
0,40

0,6
0,25
0,22
0,039
0,5
0,08
0,08
0,01
0,3
0,13
0,09
0
0,10
0,10
0,003
0,2
0,05
0,06
0,004
0,15
0,05
0,04
0,003
Farg‘ona
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi
A mmi ak








0,3
0,21
0,07
0,09
0,6
0,14
0,10
0,18
0,8
0,27
0,09
0,12
0,3
0,09
0,08
0,13
0,15
0,05
0,04
0,04
Chirchiq
Chang
Ol ti ngugurt gazi
A zot gazi
A mmi ak

0,28
0,78





0,6
0,15
0,07
0,15
0,5
0,15
0,03
0,10
0,3
0,13
0,06
0,17
0,2
0,07
0,06
0,17
0,15
0,05
0,04
0,04


96 
 
Biosenoz haqida tushuncha 
 
«Biosenoz»  atamasini  1877-yili  nemis  zoolog  olimi  Membius  fanga 
kiritgan. Membius biosenozni quyidagicha ta‘riflaydi, ya‘ni: 
1. Biosenozga ma‘lum joyda uchraydigan mikro va makroskopik formalar, 
o‗simlik va hayvonlarning hamma massasi kiradi; 
2.  Biosenozni  hosil  qiluvchi  turlar  bir-birlari  bilan  bog‗langan  va  bir-
birlariga qaramdir; 
3. Biosenoz tashqi muhit omillari ta‘siri ostida bo‗ladi; 
4.  Biosenoz  vaqt  bo‗yicha  doim  turg‗un  va  bir  xil  holatda  bo‗ladigan 
guruhlardan iborat bo‗ladi; 
5.  Biosenozni  hosil  qiluvchi  vakillar  o‗z  joylarida,  biosenoz  ichida 
ko‗payish xususiyatlariga egadir. 
Hozirgi  vaqtda  Membius  ko‗rsatib  o‗tgan  biosenozning  shu  belgilari 
o‗zining tabiiy xususiyatlarini saqlab qolgan. 
Fransuz ekologi R.Dajo fikricha biosenoz  – bu tirik organizmlar guruhlari 
bo‗lib,  ular  ma‘lum  turlar  tarkibiga  va  ular  bir-birlariga  bog‗liq  holda  aniq 
makonni egallaydi. 
Biosenoz  quruqlikda  bir  xil  yashash  joyi,  muhiti  hududini  egallasa,  suv 
muhitidagi  biosenozlar  suv  havzalarining  qismlari  bo‗yicha  bo‗linadi,  har 
qanday  biosenoz  va  biotop  (biologik  organizmlar  yashaydigan  joy)  bilan 
dialektik birlik, yuqori darajada tuzilgan biogeosenozni hosil qiladi. 
Biogeosenoz turli katta-kichiklarda  bo‗ladi  va  ko‗p xil  murakkabligi  bilan 
farqlanadi. Masalan, o‗rmon, tundra, dasht, cho‗l biogeosenozlari bir-birlaridan 
keskin  farqlanadi.  Biogeosenoz  –  bu  biosenozlar  va  muhit  omillarining 
yig‗indisi  emas,  balki  tabiatning  bir  butunligi,  sifat  jihatdan  moslashgan,  o‗z 
holicha  rivojlanuvchi  va  ta‘sir  qilish  qonunlariga  ega  bo‗lgan  murakkab 
birlikdir. 


97 
 
Biosenoz  o‗z  navbatida  quyidagi  komponentlarga  bo‗linadi:  fitosenoz  – 
o‗simliklar, zoosenoz – hayvonlar, mikrosenoz – mikroorganizmlar guruhlari. 
Biosenoz va uning komponentlarini bir-biridan ajratib bo‗lmaydi, ularni har 
xil tur hamda darajadagi bir biologik uyushma deb qarash kerak. 
Hozirgi  vaqtda  sun‘iy,  ikkilamchi  agrobiogeosenozlar  yoki  agrosenozlar 
hosil  bo‗lgan,  ular  qishloq  xo‗jaligining  asosi  bo‗lib,  o‗zlarining  tarkibi, 
tuzilishi,  muhit  omillarining  ta‘siri,  o‗zgarishi  va  mahsuldorligi  bilan  tabiiy 
biosenozlardan tubdan farq qiladi. 
Tabiiy  birliklar  ko‗pincha  chegaralari  aniq  bo‗lmasdan  bir-birlariga 
qo‗shilib  ketadi.  Lekin  shunga  qaramasdan  tabiatda  har  bir  biologik  guruhlar, 
biosenozning chegarasi bor, bu obyektiv va real haqiqatdir. 
Biosenoz  ichida  uchraydigan  u  yoki  bu  tur  o‗rtasidagi  ko‗p  biotik 
munosabatlar  –  ozuqa  va  yangi  yashash  joyni  egallash  ularning  biosenoz 
ichidagi hayotiy o‗rnini aniqlaydi. 
Professor  V.N.Beklemishev  tadqiqotlari  bo‗yicha  biosenozda  turlararo 
bevosita  va  bilvosita  munosabatlar  quyidagi  4  turga  bo‗linadi,  ya‘ni:  trofik, 
topik, forik va fabrik munosabatlar. Ular  quyidagicha ta‘riflanadi: 
1)  Trofik  aloqalar,  munosabatlar  biosenozdagi  bir  turning  ikkinchi  tur 
bilan,  uning  tirik  vakillari  yoki  o‗lik  qoldiqlari,  mahsulotlari  bilan  oziqlanish 
jarayonidan kelib chiqadi. Masalan, ninachilarning hasharotlar bilan oziqlanishi, 
qo‗ng‗izlarning  molok  go‗ng  arilar  changi,  yo‗lbarslar  turli  o‗ljalar,  ularning 
qoldiqlari bilan oziqlanishi misol bo‗ladi. 
2) Tropik aloqalar, munosabatlar, bir tur hayot-faoliyati natijasida ikkinchi 
turning  yashash  muhiti,  fizikaviy  va  kimyoviy  sharoiti  o‗zgaradi,  ya‘ni  bir  tur 
ikkinchi tur uchun yashash muhitini yaratadi. Masalan, tirik organizmlar ichida 
uchraydigan  ichki  parazitlar  yashashi  uchun  ot,  sigir,  odam  tanasi  muhit 
hisoblanadi.  Yashash  muhiti  hosil  qilishda  yoki  muhitning  boshqa  organizmlar 
uchun  o‗zgarishini  o‗simliklar  misolida  uchratish  mumkin.  Masalan,  o‗rmon 
chetlari, o‗simlik qoldiqlari, tuproq yuzasi ko‗p hayvonlar uchun yashash muhiti 


98 
 
hisoblanadi.  Rasmga  nazar  tashlasak  (8-rasm)  organizmlar  har  xil  joyda  turli 
darajada oziqlanadi.  
3)  Forik  munosabatlarda biosenozdagi bir tur  ikkinchi turning tarqalishiga 
yordam  beradi.  Bu  holatda  tashuvchi  vazifasini  ko‗pchilik  hayvonlar  o‗taydi 
(zooxoriya);  hayvonlar  juni,  tanasiga  o‗simlik  urug‗lari  ilinib,  yopishib  bir 
joydan ikkinchi joyga tushadi. 
 
8- rasm. Organizmlarni oziqlanish bo‗yicha ekologik nishalari (Odum, 
1986): 
1– ildiz; 2– ildizdan ajratilgan moddalar; 3– barg; 4– poya, tana; 5–6– 
urug‗ va meva; 7–8– gul, chang; 9– shira; 10– kurtak. 
 
4)  Fabrik  munosabatlarda  biosenoz  ichidagi  bir  tur  o‗zining  yashash  joyi 
uchun  ikkinchi  tur  qoldig‗i,  o‗lik  yoki  tirik  qismlaridan  foydalanadi.  Masalan, 
qushlar uya qurish uchun o‗simlik bargi, poyasi, butalar shoxi, boshqa qushlar 
patlari,  hayvonlar  junlari,  paxta  va  lattalardan  ham  foydalanadi.  Daryolardagi 
toshlar  ustida  uchraydigan  qurtlar  loyqa,  o‗simliklar  shoxi,  poyasi,  bargidan 
foydalanadi. 


99 
 
Biosenoz  ichidagi  har  bir  aniq  tur  o‗zi  uchun  qulay  fizikaviy  muhitda 
yaxshi  o‗sadi,  ko‗payadi  va  rivojlanadi.  Tur  tarqalishida  fiziologik  va 
sinekologik optimumlar farqlanadi. 
Fiziologik  optimum  –  bu  biosenoz  ichidagi  turning  o‗sish,  ko‗payish  va 
rivojlanishi uchun hamma abiotik omillarning qulay bo‗lishidir. 
Sinekologik  optimum  –  bu  biosenoz  ichidagi  biotik  aloqalar  bo‗lib,  shu 
yerdagi tur boshqa turlar ta‘siri (raqobati, yirtqichlar, parazitlar)dan holi sharoit 
turning  yaxshi  rivojlanishiga  imkon  beradi.  Jumladan,  don  ekinlarining 
kushandasi  gessen  pashshasining  ko‗payib  ketishiga,  uning  ashaddiy  dushmani 
parazit pardaqanotli hasharotning kam bo‗lishidir. 
Biosenoz  ichida  vujudga  keladigan  turlararo  aloqalar,  turlarning  bir-biriga 
nisbati,  ekologik  xususiyatlari,  soni,  makonda  tarqalishi  va  tuzilishi  kabi 
qonuniyatlarni keltirib chiqaradi. 
 

Download 4,02 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   43   44   45   46   47   48   49   50   ...   161




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish