1. Mashgulot utkazish joyi va jixozlanishi

algoritmq: 

1.  Bemorga  bajariladigan  muolaja  xdkida  ma‘lumot  bering. 

2.  Bemorga  kulay  vaziyatni  egallashda  yordam  bering (kulkoplarni  kiying). 

3.  Bemor  yelkasining  pastki  kismiga  jgut  boglang. 

4.  Spirtga  namlangan    ikkita  paxta  sharcha   bilan  tirsak  bu-kimi   soxasini  arting,  bunda  bemor  

mushtini  ochib-yopib  turadi. 

5.  Tirsak  bukimi  terisini  tortib  venani  muljalga  oling. 

6.  Igna  kalpokchasini yeching  va  venani  odatdagidek punktsiya kiling (bemor mushti  sikilgan  xolda  

bulishi  lozim). 

7.  Igna  kanyulasidan kon  kuringanda  jgutni yeching. 

8.  Kistsichni oching, sistemani  igna  kanyulasiga ulang. 

9.  SHifokor  kursatmasi  buyicha  tomchining  tushish  tezligini  vintli kiskich  bilan  me‘yorlang. 

10.  Ignani  yopishkok, plastir  bilan  yopishtirib, steril salfetka bilan urab kuying. 

11.  Tomchilab   yuborish  muolajasi  tugaguncha  bemorning  axvolini  nazorat kilib turing.  Agar bir  

necha flakondagi dori  eritmalarini  ketma-ket  yuborish  lozim  bulsa  bu  kuyidagi  usulda  bajariladi:  

birinchi  flakonda oz  mikdorda  eritma  kolganda undan zudlik  bilan  xavo  utkazgich  chikariladi  va  

oldindan  shtativga urnatilgan  flakonning  tikiniga  kiritiladi.  SHu  tarzda  sistemaning  kalta  kismidagi  

igna  flakonga  utkaziladi. 

12.  Vintli  kiskichni  yoping. 

13.  In‘ektsiya  kdlingan  joyni  2—3  datsitsa  spirtli  paxta  bilan  bosib,  ignani  venadan  chikaring  

(paxtani  bemor  kulida  koldirmang),  kulkoplarni  yeching. 

14.  Ortikcha  narsalarni  olib  kuying. 

Venaga  tez-tez  va  uzok,  muddatga  dori  moddalarini  tomchilab 

kuyish  zarurati  bulganda  venani  kateterlash  usuli  kullaniladi. 

Umrov  osti  venasini  kateterlashni  shifokor,  periferik  vena-larni   kateterlashni  tibbiyot xamshirasi  

bajaradi.  Bizning fikrimizcha  bu  muolaja  uchun  infuzion  kanyula  eng  kulay  moslama xisoblanadi. 

Kukrak  kafasi  a‘zolaridn  upkaning  shikastlanishi  pnevmogemotoraksga  olib  kelishi  mumkin.  Plevra 

bushligiga  xavo  yigilishiga  pnevmotoraks,  kon  yigilishiga  esa  gemotoraks  deb  aytiladi. 

Pnevmotoraksning 3 xil turi mavjud: ochik, yopik va klapanli pnevmotoraks. Ochik pnevmotoraksda 

nafas olish va chikarish vaktida xavo ikki tomonlama xarakat kiladi, nafas olganda plevra bushligiga 

kiradi  va  nafas  chikarish  aktida  tashkariga  chikadi.  Yopik  pnevmotoraksda  plevra  bushligiga  kirgan 

xavo tashki muxit bilan alokasi bulmaydi, u oz mikdorda va kup mikdorda bulishi mumkin. Klapanli 

pnevmotoraksda  nafas  olish  aktida  xavo  tashkaridan  plevra  bushligiga  kiradi,  nafas  chikarish  aktida 

esa  jaroxat  yopilib  xavo  tashkariga  chikmaydi,  natijada  plevra  bushligidagi  xavo  mikdori  xar  nafas 

olish  akti  bilan  kupayaveradi.  SHuning  uchun  bu  pnevmotoraksning  boshka  nomi  xam  bor,  uni 

taranglashuvchi  pnevmotoraks  deb  xam  aytiladi.  Pnevmotoraksning  turiga  karab  bemorlarga  xar  xil 

birinchi  tibbiy  yordam  kursatiladi.  Ochik  pnevmotoraksda  plevra  bushligining  germetikligini  tiklash 

uchun okklyuzion boglam kuyish va bemorni darxol davolash muassasasiga olib borish kerak. Yopik 

pnevmotoraksda  yordam  kursatish  tartibi  plevra  bushligiga  kirgan  xavoning  mikdoriga  boglik.  Agar 

---

xavo mikdori kam bulsa 100-200 ml atrofida va bemorda nafas yetishmovchiligi chakirmasa bu xavo 

uzi vakt davomida mustakil surilib ketishi mumkin. Agar plevra bushligidagi xavo mikdori kup bulsa 

va upkaning kisilish belgilari kuzatilsa, bemorning 2 kovirgalararo oralik satxidan urta umrov chizigi 

buylab plevra bushligi punktsiya kilinadi va xavo chikarib olinadi.