Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

M ex a n ik  
tarjim a  y o rd am id a  tan lan g an  
m atn n in g  tarjim a qilingan dastlabki versiyasiga ega b o 'lam iz, b u n d an  so ‘ng 
inson tarjim a jara y o n ig a  aralashadi,  y a ’ni u m avjud tarjim ani ta h rir etadi -  
q o 'sh im ch a la r  q o 'sh ilish   tartib i,  gap  b o 'la k la rin in g  joylashuvi,  so'zlarn in g  
sem alariga  asosan  t o ‘g ‘ri  tanlanganligi,  polisem iya,  om onim iya,  sinonim i- 
yan in g   e ’tib o rg a   olinishi,  ju m la la rn in g   stilistik  jih a td a n   t o ‘g ‘riligi  kabi 
p a ram etrlarn i  tekshiradi.
R us  olim i  Y u .I.S h em ak in   o 'z in in g   «Н ачало  компью т ерной  лингвис­
т и к и »   k i t o b i d a   a v to m a tik   t a r jim a n in g   2  xil  m o d e lin i  v a  ta r jim a  
p ro tse d u ra sin i  chizm alar  aso sid a  tu sh u n tirib   bergan.  Birinchi  y o ndashuv 
« m atn -m azm u n -m atn »  m odeli va sem an tik an in g  form al tavsifiga tayanadi. 
Ik k in c h i  y o n d a s h u v   esa  « m a tn - m a tn »   m o d e li  v a   ta r jim a   m o slig ig a  
a so sla n g a n .
Birinchi  yo n d ash u v d a  tilning  sem antikasiga  m aksim al  d a ra ja d a   e’tib o r 
bergan  h o ld a  av to m atik   sifatli  tarjim aga  erishishga  h a ra k a t  qilingan.  Tizi- 
m ning  lingvistik  asosi  «matndan  uning  m azm uniga  qarab  borish»  («from  
surface  structure  to  deep  structure»)  h iso b lan ad i.  B u n d a  ta rjim a   tilning 
m orfologik,  sin tak tik   va  sem antik  tahlili,  lu g 'a tla r,  g ram m atik   qoidalar,

---

78
A.Rahimov
m a tn la r  korpusiga  asoslanib  am alga  oshiriladi.  Buni  Y u.I.S hem akin  q u ­
yidagi  chizm a  bilan  tu sh u n tirg an .66
11-jadval
66 Шемакин Ю.И.  Начало компьютерной лингвистики. -  М.:  МГОУ,  1992.
-  С.68.

---

Kompyuter  lingvistikasi asoslari
79
Ikkinchi  yo n d ash u v d a  m atn   o rtiq ch alik larg a  ega  k o ‘p   bosqichli  tizim 
sifatida  b ah o lan ad i,  b u n g a  k o ‘ra  m atn n in g   yu q o ri  sath id a  k o ‘p ro q   infor­
m atsiya tashuvchi leksik birliklar, quyi sath id a esa ozroq inform atsiya beruv- 
chi  b irlik lar joylashgan  b o ia d i.  B unda  so ‘zm a-so ‘z  tarjim a  am alga  oshiri- 
lib,  ikki  tildagi  gaplar  stru k tu rasi  y ag o n a  su p e rstru k tu rag a  birlashtiriladi. 
B unda  av to m atik   tarjim a m odeli  ikki  h o la td a  b o ia d i:  a) generatsiya  holati 
ta rjim a n in g   ishlashini  -   lu g 'a tla r  ja m la s h ,  an a liz   alg o ritm la ri,  an iq   bir 
m aq sad g a  y o ‘naltirilgan  sintezni  t a ’m inlaydi;  b)  translatsiya  holati  siste- 
m aning  m ustaqil  ravishda  tarjim a  ustid a  ishlashini  t a ’m inlaydi.
Ikkinchi  yondashuvga  k o ‘ra,  av to m atik   tarjim a  quyidagi  p ro tsed u ralar 
asosida  ishlaydi:
1-protsedura  -   qidiruv  tizimi  bilan  b o g liq   bo l i b ,  b u n d a   lu g ‘at  baza- 
sidan  s o ‘zlar,  b irik m alar,  ib o ra la r  izlanadi,  so ‘z-shakllarning  m orfologik 
analizi  am alg a  oshiriladi.
2-p ro tsed u ra -  so ‘zlarning sin tak tik  vazifasi, g ram m atik  kategoriyalar -  
zam on,  shaxs-son  k ab ilar  aniqlanadi.
3-protsedura -  bir yoki  k o ‘p m a ’noli so ‘zlar tarjim asi bayon  qilinadi.
4 -p ro tsed u ra  -  ju m lan i  m orfologik  va  sin tak tik  jih a td a n   shakllantirish 
ja ra y o n i  am alg a  oshiriladi.
5 -protsedura  -  tran sfo rm atsio n   o ‘zgarishlar  (m atn   yoki ju m la   stru k tu - 
rasini  uning  m azm uniga jiddiy  t a ’sir  etm ag an   h o ld a  o 'zg artirish ;  m asalan, 
K o m p y u ter  yoqildi  va  m usiqa  yangradi jum lasini  « K o m p y u ter  yoqilgach / 
k o m p y u ter  yoqilishi  bilan  /  k o m p y u ter  yoqilib  m usiqa  yangradi»  tarzida 
o ‘zgartirish)  hosil  qilinadi  (agar z a ru ra t  tu g ‘ilsa).
6-p ro tsed u ra  yakuniy  bosqich  b o lib ,  b u n d a  m u ra k k a b   gram m atik  for- 
m alarn in g   sintezi  am alga  oshiriladi.
12-jadval
Г 
И дентиф икация деси гната 
J
Г 
М онограм м атический анализ
; 
'1......
[ 
Лексический перевод
[_________________ Б играм м атический анализ
Г 
Трансф орм ационны й анализ и синтез 
J
Г 
С интез выходных словоф орм  и текстов 
j

---

80
A. Rahimov
M ash in a  tarjim asi  strategiyasi  sekin-astalik  bilan  o ‘zgarib  borgan.  Ilk 
tajrib alard a qoMlanilgan tarjim a strategiyasi  «tog 'ridan-to 'g ‘ri tarjima strate­
giyasi»  deb  atalad i,  b u n d a   faq at  tarjim a  ja ra y o n id a   s o ‘zm a-so ‘z  tarjim a 
m ufoviqligi  e ’tib o rg a  olinadi.  U sh b u   strategiya  tarjim a  sifati  va  sam ara- 
dorligiga  salbiy  ta ’sir  k o 'rsa ta d i.  S huning  uchun  ushbu  strategiyani  tanqid 
qilgan  holda  «vositachi  til yordam ida  amalga  oshiriladigan  tarjima  strategi­
yasi»  ishlab  chiqildi.  A yniqsa,  bu  strategiya  gram m atik  stru k tu rasi  va  ti- 
pologik  xususiyatlari  bir-biridan  farqlanuvchi  tillar  o ‘rtasidagi  av tom atik 
tarjim a  tizim lariga  faol  ta tb iq   etiladi.
A vtom atik  tarjim ad a  inson  h am d a  kom pyuter  ishtiroki  quyidagi  tarzda 
b o 'la d i:  a)  postediting  -   m atn   (m ashina-tarjim on)  k o m p y u ter  yord am id a 
tarjim a  qilinadi,  so ‘ng in so n -m u h arrir  (inson-tarjim on)  uni  ta h rir qiladi;  b) 
preediting  -   b u n d a  inson  m atnni  m ashina-tarjim onga  m oslaydi,  s o ‘ng  uni 
kom pyuterga  havola  etadi;  c)  interediting  -   b unda  tarjim ad a  m urakkablik 
tu g 'd iru v ch i  h o latlar  duch  kelganda  inson  m ashina-tarjim on  ishiga  arala- 
sh a d i.67
M a tn n i  b ir  tabiiy  tild an   b o sh q asig a  tarjim a  qilish  ja ra y o n id a g i  m u- 
ra k k a b lik la r  va  m u am m o larg a  n azariy   va  am aliy jih a td a n   yechim   topish 
b o ‘yicha  h ali-h an u z  iz lan ish lar  d av o m   etm o q d a .  1984-yilda  Y ap o n iy a- 
ning  K io to   universiteti  professori,  m ash in a  tarjim asi  b o 'y ic h a   y ap o n   d av ­
lat d astu ri  ra h b a ri  M a k o to  N a g a o   bu y o ‘n alish d a yangi konsepsiya ishlab 
ch iq d i.68  U sh b u   konsepsiyaga  k o 'r a ,  m a tn la r  ilgari  inson  q o ‘li  bilan  ta rji­
m a  q ilingan  m a tn la rg a   ta y a n ib   an alo g iy a  tam oyili  aso sid a  tarjim a  qili- 
nishi  lozim .  B uning  uchun  k o m p y u terg a  kiritilgan  k a tta   hajm dagi  bilingv