Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики


-  konseptual (tushunchaviy, fikriy)



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet29/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

-  konseptual (tushunchaviy, fikriy) m odelning ishlab chiqilishi,  tizim  aso­
siy  unsu rlarin in g   ajratib   olinishi;
-   form alizatsiya,  y a ’ni  matematik  model  bosqichi;  algoritm  yaratilishi 
ham da  dastur  ishlanishi;
-  k o m p y u ter eksperim entlarini  o ‘tkazish;
-   n atijalar  tahlili  va  talqini.
S u n ’iy  intellekt  tizimi  doirasidagi  tabiiy  tilli  interfeys,  ekspert  tizim lari, 
eyron  ta rm o q la r,  lin g v o a n a liz a to rlar,  gap iru v ch i  a v to m a tla r  -   barch asi 
k o m p y u ter  m odellashtirish  natijasi  hisoblanadi.
M odellashtirish jaray o n i  uchta  unsurni  o ‘z  ichiga  oladi:
-  subyekt (tadqiqotchi);
31  Grishman  R.  Computational  linguistics // Cambridge University Press.  1994. 
-  P.7 -  8.


Kompyuter  lingvistikasi asoslari
31
-  ta d q iq o t obyekti;
-  o ‘ rganuvchi subyekt va o ‘ rganiluvchi obyekt m u n o sab atin i aks ettiruv- 
chi  m odel.
M odellashtirish har bir fan obyektini soddalashtiruvchi m etoddir. Lingvis­
tik  birliklarni  m odellashtirish  bu  belgilar  tarkibidagi  elem entlarning  bar- 
q a ro r m u n o sab atlarig a asoslanadi.  Shuning uchun  ham  b u tu n lik  ta rk ib id a ­
gi elem entlar o 'rta sid a  m u n o sab atlarn in g  b a rq a ro r va b e q aro r tu rlarg a ajra- 
tilishi  lingvistik  m odellashtirish  uchun  k a tta   ah am iyatga  ega.  M odellashti­
rish  b arch a  fanlar  uchun  xos  b o ig a n   um um ilm iy  m etod  hisoblanadi  va  u 
quyidagi  tam oyillarga  am al  qiladi:
-   deduktivlik  -   m antiqiy  xulosa  chiqarishga  asoslangan  b o ia d i,  xusu- 
siylikdan  um um iylikka  tam oyilida  b o ia d i;
-  ta fa k k u r eksperim entidan foydalanish;
-  evristik  funksiyaga  ega  b o iis h i.  Y a ’ni  u  yangi  g 'o y a la r  b era  olishi  va 
uni  am aliyotda  sinab  k o 'rish   im koniyati  b o iis h i  zarur;
-   ek sp lan ato rlik   xususiyatiga,  y a ’ni  tu sh u n tirish   kuchiga  ega  b o iis h i 
kerak.  S hundagina  m odel  eski  nazariya  tu sh u n tirib   bera  olm agan  m uam - 
m oni  hal  qiladi,  obyektning  ilgari  kuzatilm agan,  am m o  kelajakda  am alga 
oshishi m um kin b o ig a n  tom onini  k ash f etad i;12
-   m odelni  ideallashtirilgan  obyekt  sifatida  talqin  qilish.
Shu  o 'rin d a   aytib  o 'tis h  zaru rk i,  m odellashtirish  obyektni  um um lashti- 
rish  darajasiga  k o 'ra   quyidagicha  b o ia d i:
1.  Lingvistik  faktni  tavsiflashga  q aratilgan  analitik  m odel.
2.  O raliq  m odel  yoki  to id iru v c h i  m odel.
3.  M aksim al  um um lashtirishga  asoslangan  sintezlovchi  m odel.
L in g v is tik   m o d e l  tu s h u n c h a s i  s tr u k tu r   tils h u n o s lik n in g   E .S e p ir,
L.Blumfild, R .Y akobson, N .C hom skiy, Z .H arris, C h .H o k k et kabi nam oyan- 
d alari  to m o n id an   kirib  kelgan.  U ning  taraq q iy o ti  esa  X X   asrning  60  -  70- 
yillariga  (m atem atik  va  kibernetik  lingvistika  rivojlana  boshlagan  davrga) 
t o ‘g ‘ri  keladi.  Lingvistik  m odelni  quyidagi  tu rlarg a  ajratish  m um kin:
1.  Inson nutqiy faoliyati m odellari.  Bu m odellar k o n k ret n u tq  jaray o n in i 
va  hodisalarini  aks  ettiradi.  M asalan,  aniq  bir  tovushning  talaffuz  modeli 
yoki  nutq n in g   yuzaga  chiqish  modeli.
2.  Lingvistik  ta d q iq o t  m odellari.  Bunda  m uayyan  til  hodisalari  asosida 
olib  borilgan  tad q iq o t jaray o n in i  aks  ettiradi.  M asalan,  o ‘zbek  tilida  m o r­
fologik  usul  asosida so ‘z yasalishining um um iy modeli:  asos so‘z yasovchi 

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish