Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet112/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   108   109   110   111   112   113   114   115   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

nimiva  term ini bilan ataladi.  M asalan, k o m p y u ter -  b u tu n ; m o n ito r, klavia- 
tu ra ,  sichqoncha,  protsessor k ab ilar -  qism dir.  B utun  uchun  xolonim,  qism 
uchun  meronim  a ta m a la ri  ishlatiladi.  D em ak,  m o to r  -   avto m o b il  u chun 
m eronim ,  avtom obilning  o ‘zi esa m o to r u chun  xolonim  sanaladi.
Bilimlar strukturasiga oid tayanch tu shunchalardan yan a biri freym hisob­
la n a d i.  F re y m   ( in g liz c h a   « fra m e »   -   « k a r k a s » ,  « r a m k a » ,  « s k e le t»  
m a ’nolarini  anglatadi) -  s u n ’iy  intellekt  tizim ida  bilim larni,  stereotip  (juda 
k o ‘p  kuzatiladigan,  tipik)  vaziyatlarni  g avdalantirishning  bir  usuli  sa n a la ­
di.  Y a ’ni  freym ga  m o d ellash tirilay o tg an   h odisa,  vaziyat  va  ja ra y o n la rn i 
um u m lash tirilg an   h o ld a   jo y la sh tirish   m um kin.  F reym   -   m av h u m   o b raz 
m odeli  b o ‘lib,  m uayyan  obyekt,  voqea-hodisa,  vaziyat  va jara y o n la rn in g  
fo rm al  tavsifi  d e m a k d ir  (m asalan ,  re sto ra n g a   b o rish ,  sh ifo k o r  q a b u lid a  
b o iis h ,  m a ’ru zalarg a  q a tn ash ish ,  tu g ‘ilgan  k u n ,  fu tb o l  o ‘yini  kabi  tipik 
vaziyatlar).  D a stlab  «freym » term ini X X  asrning 70-yillarida  M arvin  M ins­
kiy  to m o n id an   olam ning  k o m p y u ter  m odelini  o ‘z  ichiga  oluvchi  bilim lar 
stru k tu rasig a n isb atan  ish latilg an .102 S h undan s o ‘ng freym  sem antikasi kon- 
sepsiyasi  (frame semantics)  am erikalik  tilshunos  C harlz  F illm or tom o n id an  
rivojlantirildi.  M azk u r  konsepsiyaga  k o 'ra ,  s o ‘zlar,  s o ‘z  birikm alari,  g ap ­
lar,  m a tn   m a ’nosi  sahnalar  bilan  u y g 'u n lash tirilg an ,  sh artlan g an   b o ia d i. 
Bir freym bo sh q a bir freym ning davom i yoki tarkibiy qismi b o iis h i m um kin. 
C h .F illm o r n in g   q a r a s h la r ig a   L .T e n y e n in g   a k t a n t l a r   (f e ’ln in g   b o ‘sh
102 
Minsky  M.  A  Framework for  Representing Knowledge / The  Psychology of 
Computer  Vision.  McGraw-Hill,  New  York  (U.S.A.),  1975.


Kompyuter  lingvistikasi  asoslari
135
o 'rin la rin i toM diruvchilar) haqidagi g'oyasi k a tta  t a ’sir k o 'rsa tg a n . F illm or- 
n ing Case (kelishiklar) g'oyasiga asosan  a k ta n tla r (fe’lning ham ro h lari) fe’l 
y o rd am id a  ifodalanadigan  h o lat  yoki  h a ra k a t  m u n o sab atlarid ag i  bajarila- 
digan «rollar» sifatida talqin  qilinadi.  C h .F illm o r ajratg an   kelishiklar quyi- 
d ag ilar:

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   108   109   110   111   112   113   114   115   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish