Dilorom qosimova menejment nazariyasi

13.3.  Inson  xu lq i  om illari  tizim i
K ish ilar  ja m o a s in i  b o s h q a ris h   u c h u n   in so n   x u lq i  n im a g a  
bog'liqligi,  o'z  hayotida  nim aga  asosolanishini  bilish  zarurdir.  Kishi 
xulqi,  faoliyati,  h arakatlari  anglangan,  biror  m aqsadga  qaratilgan 
bo'ladi.  B iror harakatni  ra g'batlantiruvch i  kuch  -   m oddiy va m anaviy 
ehtiyojlardir.  Lekin,  insonning  barcha  h arakati  ham   o'z  ehtiyojini 
q o n d irish g a   q a ra tilm a g a n .  M a s a la n ,  inso n  m a ’lum   m od diy  va 
m a’naviy  boyliklarni  faqat  o'z  iste ’moli  uchun  yaratm aydi.
Inson  ehtiyoji  bilan  uning  harakati,  xulqi  o'rtasida  qator  bevosi- 
ta  ifodalanuvchi  b o 'g 'in lar  m avjud.  Bular  m anfaat,  xohish,  qiziqish- 
dir.  M a ’lum  sharoitlarda  ular inson  xulqini  rag'batlan tiru v ch i  kuchga 
aylanadi.  R ag 'b at  h arak at  bo'yicha  qaror  qilishga  olib  kelsa,  qaror 
h arak atg a  olib  keladi.
Inson  xulqiga  ijtimoiy  m uhit,  moddiy  ishlab  chiqarish  ehtiyojlari 
ham   ta ’sir  ko'rsatadi.  Ishlab  chiqarish  iste ’m olchida  ehtiyojni  vu-
154

---

judga  keltiradi  va  bu  bilan  insonning  bu  ehtiyojlarni  qondirish  vosi- 
ta la r in i  y a r a tis h g a   q a r a tilg a n   m e h n a t  v a  m a ’n av iy   fa o llig in i 
rag'batlantiradi.  Inson  xulqini  belgilovchi  omillar  tizimini  quyidagicha 
tasav v u r  qilish  m um kin:
-  ij'timoiy  va  tabiiy  m uhit  (ishlab  chiqarish,  ijtim oiy  m u n o sa­
batlar,  tarbiya  tizim i,  m adaniyat,  tabiiy  sharoit  va  h.k.);
-  ehtiyojlar  (m oddiy  va  m a ’naviy);
-  ehtiyojlarni  m anfaat,  istak,  intilish,  m aqsad  va  h.k.  shaklida 
anglash;
-  h arak atg a  ra g 'b atlan tirish ;
-  yo‘l-yo‘riq  (ichki  mobilizatsiya,  amaliy  harakat  qilishga  tayyor- 
garlik);
-  m a q sa d g a   e rish ish   va  e h tiy o jla rn i  q o n d irjsh g a   q a ra tilg a n  
h a ra k a t.
O m illarning  bu  tizim ida  ham   ehtiyojlar  shakllanishining  asosiy 
m anbasi,  ham   ularni  qondirish  sharti  bo'lgan  ijtim oiy  m uhit  m uhim  
o ‘rin  egallaydi.  Bu  tizim ning  barcha  b o ‘g ‘inlari  o 'z aro   bog'liq  va 
bir-biriga  t a ’sir  qiladi.  M u h itg a  qaratilgan  h arak at  uni  o 'zg artiradi, 
lekin  bu  bilan  birga  shaxsning  o'zi,  u n in g   ehtiyoj  va  m anfaatlari 
ham   o'zgaradi.  Inson  xulqining  bu  barcha  om illarini  hisobga  olish 
jam oa  ijtim oiy  rivojlanishini  sam arali  boshqarish  garovidir.  Belgi­
lan g an   m aq sad g a  erish ish   y o'lida  kishilarni  jip sla sh tirish   u ch u n  
ular  m anfaat  va  ehtiyojlarini  ustalik  bilan  m uvofiqlashtirish,  ongli- 
likni  shalkllantirish,  ular  faoliyatini  m oddiy  va  m anaviy  ra g 'b a t­
lan tirish   za ru r.  K ishilarda  so g 'lam   va  ongli  ehtiyo jlarn i,  avvalo, 
m e h n a tg a   bo 'lg an ,  tadbirkorlikka,  boshqa  kishilar  bilan  m u n o sa ­
batda  bo'lish,  ishlab  chiqarishda  intizom   va  tartib n i  m ustahk am - 
lashga  ehtiyojni  tarbiyalash  zarur.
J a m o a n i  b o s h q a r is h   ja ra y o n id a   h a r  b ir  x o d im   e h tiy o jin i 
q ondirish  m e ’yorini  u n in g   m eh n at  faolligi,  sa rf  qilgan  m e h n a ti 
sifati  va  m iqdori,  ijtim o iy   boylikka  q o 's h a y o tg a n   x is sa s i  bilan 
m u v o fiq lash tirish   lozim .  Ishchi  yoki  x iz m a tc h in in g   m e h n a t  x is­
sasi  m e ’yori  va  m os  holda  u lar  eh tiy o jla rin i  q ondirish   m e ’yori 
b u tu n   k o rx o n a   ja m o a s i  m e h n a t  x is s a s ig a   b o g 'liq d ir.  D e m a k , 
sh ax siy   m oddiy  m an fa atd o rlik   jam o a  m oddiy  m an fa atd o rlig i  bi­
lan  u zviy  b og 'liqdir.
155

---

M oddiy  rag 'b at  -   m ehnat  faoliyatini  rag'batlantiruvchi  m uhim  
omil  bo'lishi  bilan  birga u yagona  kuch bo'lib  ham   qolmaydi.  Ishlovchi- 
lar  uchun  faqat  moddiy  em as,  m a’naviy  rag'batlantirish  ham   muhim.
D avlat  boshqaruvi  tashkilotlari  korxona  bilan  m u nosabatlarni 
shakllantirishda  iqtisodiy vositalar  -  ja m g 'a rm a  va  ssudalar bo'yicha 
fondlar,  qim m atli  qog'ozlar  bo'yicha  darom adlar,  n arxlar  va  soliqlar, 
soliq  im tiyozlari  va  iqtisodiy  sanksiyalar,  m aqsadli  d o ta tsiy a   va 
sanksiyalar,  valyuta  kursi,  am ortizatsiya  ajratm alari  m e ’yorlari  ijti­
moiy  va  ekologik  m e’yorlar  kabilardan  foydalanadi.
«K orxonalar  t o 'g ‘risida»gi  q o nunda  korxona  sh artn o m a  maj- 
buriyatlariga  rioya  qilmaslik,  kredit-hisob,  soliq  intizom ini  buzgan- 
lik,  m ahsulot  sifatiga,  talabga  va  boshqa  korxona  xo'jalik  faoliyati­
ni  a m alg a  o sh irish   q o id alarig a  rioya  qilm aslik  h am d a  jav o b g ar 
bo'lishi  t a ’kidlangan.  B undan  tashqari  u  qonunga  muvofiq  m ulkiy 
javobgarlikka  ham   ega.  Bitim  shartlariga  rioya  qilinmaganligi  sabab- 
li  jarim a  to 'lan g an   hollarda  korxona  iste ’m olchining  roziligisiz  mah- 
sulot  yetkazib  berish,  xizm at  k o 'rsatish   bo'yicha  m ajburiyatlardan 
ozod  qilinm aydi.
K orxona  y er  va  boshqa  tabiiy  resurslardan  n o to 'g 'ri  foydalan- 
ganlik  natijasida  keltirilgan  zarar,  atrof  m uhitni  ifloslashtirish,  ish­
lab  chiqarishda  xavfsizlik  qoidalarining,  sanitariya-gigiena  m e’yorlari 
va  talablari  buzilishi  natijasida  xodim lar  sog 'lig 'ig a  keltirilgan  za ru r 
uchun  qonunda  k o 'rsa tilg a n   m iqdorda  jarim a  to'laydi.  T abiatdan 
foydalanish  qoidalarini  buzuvchi  korxona  faoliyati  qonuniy  y o ‘1  bi­
lan  shu  buzilish  hollari  bartaraf  qilingunga  qadar  to 'x ta tib   qo'yilishi 
m um kin.  X o'jalik  ichki  faoliyat  tartibini  belgilash  uchu n  korxonada 
b o s h q a r is h n in g   m a ’m u riy -fa rm o y is h   u s u lla r i  is h la b   c h iq ilib , 
qo'llanishi  kerak.