«O‘zbekiston temir yo‘llari» aksiyadorlik jamiyati toshkent temir yo‘l muhandislari instituti

65 Andrea Deplazes BUILDING CONSTRUCTION ADHESIVES, Birkhauser Constructing architecture materials 
processes structures / Bauhauz, Berlin, 2013 (215-217  betlar) 
 

---

141 
 
 
 
1-rasm. Nishabli tom yopmalari: 
a  –  tunukali  yopma;  b,  v  –  asbest-sement  plitkali  yopma;  g  –  o‟rama  materialdan  to‟shalgan 
yopma;  d  –  cherepitsali  yopma;  ye  –  asbest-sement  listli  yopma;  1  –  mauerlat;  2  –  tarnov;  3  – 
tarnovning  novi  (jyolob);  4  –  qotirgich;  5  –  ilmoq;  6  –  jyolob  devori;  7  –  tunukaning  vertikal 
choki; 8 – gorizontal chok; 9 – obreshyotka; 10 – stropil oyog‟i; 11 – ikki qavatli vertikal chok; 
12 – bir qavatli vertikal chok; 13 – asbest-sement listi; 14 – qotirgich detali; 15 – ruberoid; 16 – 
pergamin; 17- asbest-sement listi. 
Mineral  materialdan  tayyorlangan  yopmalar  tekis  yoki  to‟lqinsimon  ko‟rinishdagi  asbest-
sement  listlar  va  cherepitsalardan  iborat  bo‟ladi.  Bunday  yopma  nishabi  25
0
  dan  45
0
  gacha 
bo‟lgan  tomlarda  qo‟llaniladi.  Yumshoq  rulon  materialladan    qilingan  tom  yopmalari  qalinliga 
19-25  mm  bo‟lgan  yaxlit  taxta  to‟shama  ustidan  yotqiziladi.  Tomlarga  rulon  materiali  ikki 
qatlamli  (tom  nishabi  12
0
  dan  katta  bo‟lsa)  yoki  uch  qatlamli  (tom  nishabi  12
0
  gacha  bo‟lsa) 
ko‟rinishda yopishtiriladi. 
Tomlardan  asmosfera  suvlarini  oqizib  to„ldirib  yuborish  usuliga  ko„ra  tomlar  tarnovli  (suv 
bir joyga to„planadigan) yoki tarnovsiz bo„ladi
66
. 
 
Tarnovli  tomlar  asosan  besh  qavatgacha  bo„lgan  binolarda  uchraydi.  Bunday  usulda 
suvlarni  bo„g„ot  chetidan  oqizib  tushirish  mo„ljallangan  bo„ladi.  Bunday  hollarda  bo„g„otni 
                                                 
66 David Littlefield  METRIC HAND BOOK  Planning and Design Data/ Elsevier Ltd, USA, 2008 – 851 p. (690-
691  betlar) 
 

---

142 
 
devor  satxidan  kamida  550  mm  chiqarish  talab  etiladi.  Tarnovli  tomlarda  devorga  yopishgan 
yoki osilgan suv yig„uvchi voronkaga suvni tushirib yuboruvchi tarnovlar o„rnatiladi. Tarnovlar 
diametri odatda 13 sm ni tashkil etib, ular soni 1 sm2 truba kesimiga 1m2 tom yopmasi  yuzasi 
to„g„ri  kelishi  bo„yicha  hisoblab  topiladi  va  bir-biridan  18-20  metr  masofada  o„rnashtiriladi. 
Tarnovlar devorlarga maxsus qoziq mix yordamida qoqiladi (2-rasm). 
 
 
2-rasm.  Tomlardan suvlarni ketkazish uchun mo‟ljallangan tarnovlar 
a – tarnov bo‟g‟ot orqali tushurilgan; b –parapet devorda qoldirilgan teshik orqali tushurilgan 
tarnov. 
Tarnovli  tomlar  asosan  besh  qavatligacha  bo‟lgan  binolarda  o‟rnatiladi.  Tarnovli  tomlarda 
devorga  yopishgan  yoki  osilgan  suv  yig‟uvchi  maxsus  moslama  (voronka)ga  suvni  tushrib 
yuboruvchi  tarnovlar  o‟rnatiladi  (3-rasm).  Tarnovlar  bir-biridan    18-20  metr  masofada 
o‟rnatiladi. Tarnovlar devorga maxsus qotirgichlar yordamida  mahkamlanadi
67
. 
 
 
3-rasm. Tarnovlarni devorga maxkamlash 
 
                                                 
3  Маклакова Т.Г., Нанасова С.М., Шарапенко В.Г., Балакина А.Е. Архитектура/Учебник – М.: Изд-во АСВ, 
2004 (384-388 bet) 

---

143 
 
 
Balandligi  10  m  dan  va  nishabi  18
0
  dan  katta  bo„lgan  bino  tomlarida  tomlarni 
qorlardan  tozalash  yoki  uni  tuzatish  chog„ida  kishilar  xavfsizligini  ta‟minlash  maqsadida 
balandligi kamida 0,6 m bo„lgan metall panjaralar o„rnatiladi. 
 
 
 
 
 
 
 
a) yendova tashkil yetilsa                                      b) suv ketish lotogi tashkil yetilsa 
 
4-rasm. Suv ketishi bino ichidan tashkil etilganda 
 
 
Yog„in-sochin  suvlari  tomdan  tashqariga  oqiziladigan  bo„lganda  tashqi  devorning  yuqori 
qismi tugallanganligini ko„rsatuvchi profillangan do„ng joyi bo„g„ot (piramon) deb ataladi. Agar 
yog„in-sochin  suvlari  tomdan  bino  ichi  orqali  maxsus  qurilmalar  yordamida  tushurib 
yuboriladigan bo„lsa, u xolda devorning tepa qismi tomdan  yuqoriga chiqariladi va devorni bu 
qismini  parapet  deb  ataladi.  Ularning  balandligi  0,5-1,0  m  ga  teng  bo„lib,  u  bino  atrofini  ikki 
yoki uch tomondan o„rab turadi. 
G„ishtin  binolarda  bo„g„otlar  ko„pincha  g„ishtdan  terib  chiqiladi,  ayrim  xollarda  esa  temir-
beton plita yoki yog„ochdan ishlangan bo„lishi ham mumkin. G„ishtin bo„g„otlar devor satxidan 
devor qalinligining yarmi barobarida chiqariladi. Temir-beton plita ishlatilganda bo„g„otlar devor 
satxidan nisbatan ko„p chiqarilishi mumkin (5-rasm). 

---

144 
 
 
 
5-rasm. Bo„g„otlar konstruksiyasi: 
 
1 – stropil oyog„i; 2 – sim boylagich; 3 – anker to„sini; 
 
4 – bo„g„ot plitasi; 5 – po„lat anker.