Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики


AKSIOMATIK NAZARIYA -  TILNI FORM AL TAVSIFLASH ASOSI



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet23/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

AKSIOMATIK NAZARIYA -  TILNI FORM AL TAVSIFLASH ASOSI
Reja:
1.  A ksiom atik  n azariya  haqida  um um iy  m a ’lum ot.
2.  A ksiom atik  nazariyaning  lingvistik  tadqiqi.
3.  Lingvistik  universaliyalar  g'oyasi.
4.  M etag ram m atik a.
Tayanch so‘z va iboralar: aksioma, postulat,  teorema,  ziddiyatsizlik,  to ‘lalik, 
bog ‘liqsizlik,  a ksio m a tik  metod,  a ksio m a tik  nazariya  bosqichlari,  form ula, 
keltirib  chiqarish  qoidalari,  rrtetagrammatika,  metaqoidalar,  lingvistik  univer­
saliyalar,  frekventaliya  va  unikaliyalar,  metaqoida,  implikativ  universaliya.
A ksiom atik  n azariya  m iloddan  avvalgi  V II  -   VI  a srlard a  shakllangan. 
U ning  y aratilish i  m a te m a tik   olim   P ifag o r  nom i  bilan  b o g ‘liq.  L ekin  bu 
m etodni birinchi  m a rta  m iloddan  avvalgi  III asrd a yashab ijod etgan yunon 
olimi  Y evklid  o ‘zining  «N egizlar»  asarida  qoMlagan.  A ksiom atik  nazariya 
bosqichlari  q u y id ag ilard an   iborat:
1.  P o stu lat -  y u n o n ch a «talab» m a’nosini anglatadi.  Q adim gi dialektika 
o ‘yinida  h ar  bir  kishining  ilgari  surgan  g ‘oyasi,  fikri.  U ni  tasdiqlash  ham , 
in k o r qilish  ham  m um kin.
2. A ksiom a -  yun o n ch a « h u rm at qilam an» m a ’nosini anglatadi.  U   ilmiy 
n azariy an in g   hech  q an d ay   m antiqiy  isbotsiz  to 'g 'r i  deb  tan  olinuvchi  va 
bo sh q a  ilmiy  xulosalar  uchun  asos  b o ‘luvchi  m aqbul  deb  topilgan  haq iq at, 
g o ‘yo  olim lar bu fikrni  « h u rm a t qilib» in k o r etm aydi.  A rirstotel  aksiom ani 
«har  qanday  isbotsiz  e ’tir o f etiladigan  boshlang'ich  hukmlar»,  «ilm-fanning 
poydevori,  ibtidosi»  sifatida  talqin  qilgan.
3.  T eo rem a -  ak sio m ad an   farqli  ravishda  m an tiq an   keltirib  chiqariladi- 
gan ju m lalar,  u  sh art,  isbot  va  xulosa  qism lariga  ega.
F anni ak sio m atik  asosda qurish uchun qabul qilingan ak sio m alar tizimi 
quyidagi  asosiy  talab larn i  q an o atlan tirish i  k e rak :23
-  
ziddiyatsizlik  -   ak sio m alar  dzim ining  shu n d ay   xossasiki,  unga  k o ‘ra, 
sistem aning  hech  q an d ay   ikkita  holati  bir-biriga  zid  kelm asligi  kerak.  Bun- 
da ak sio m alar tizim ining o ‘zida rost va yolg‘on orasidagi farqni aks ettirishi 
kerakligi  n az a rd a   tutiladi;
23 
http://www.wikipedia.org/wiki/axiom.html /  Гильберт Д.  Аксиоматическое 
мышление /  Перевод с  англ.  А.Г.Барабашева.


24
A.Rahimov
-   to ‘lalik  -   ak sio m alar  sistem asiga  q an d a y d ir ju m lan i  q o 'sh g an im izd a 
sistem ada  ziddiyat  sodir  b o ia d i;
-  b o g iiq siz lik  -  berilgan ak sio m alar sistem asining u yoki  bu sistem alari 
shu sistem aning b o sh q a sistem alari y o rd am id a isbot qilinishi m um kin emas.
A ksiom atik  m etod  -   ilmiy  n azariy an in g   shun d ay   qurilishiki,  u n d a   bu 
nazariya asosida  shun d ay   b o sh lan g ‘ich  p o stu lat  va ak sio m alar q o ‘yiladiki, 
qolgan b arch a q o id alar (teorem alar)  u n d an  kelib chiqadi.  A ksio m alar isbot 
talab  qilm aydi, deym iz,  lekin  uning isboti  uzoq asrlik  ku zatish lar natijasida 
yuzaga kelgan va shuning u chun ham  isbot sh art emas. A ksio m atik  nazariya 
m asalalar  m odelini  tuzishdagi  universal  til  hisoblanadi.  B undan  tash q ari, 
m azkur  til  k o m p y u ter  tilidir.  F o rm al  n azariy ad a  h a r  bir  form ula  um um iy 
m a ’no  n uqtayi  n azarid an   alo h id a  tekshiriladi,  aksiom atik  n azariy ad a  esa 
k o 'rib  chiqilayotgan form ulaning um um iy m a ’nosini tekshirishda isbot qilin- 
gan  form ulalarning  barch asid an   foydalanish  m um kin  b o ia d i.  A ynan  sh u ­
ning  uchun  m azkur  m etod  sam arali  hisoblanadi.
A ksiom atik  n azariy ad a  d astlab k i  b o sh lan g ‘ich  tu sh u n ch alar,  p o stu lat, 
ak sio m a la r,  te o re m a la r,  k eltirib   c h iq arish   q o id a la ri  asosiy  o ‘rin  tu ta d i. 
M asalan:  Aksioma: s o ‘zda nechta unli b o is a , shuncha b o ‘g ‘in b o ia d i.  Teo- 

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish