Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet101/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   97   98   99   100   101   102   103   104   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov


particularities 3/11
action 0/11
excellent 0/21
regularities 3/11
co-action 0/11
repellent 0/21
singularities 3/11
reaction 0/11
violent 0/21
stabilizes 1/32
prereaction 0/11
turbulent 0/21
utilizes 1/32
photoreaction 0/11
Ravish (Adverb)
minimizes 1/32
trigger 0/11
profoundly 0/41
optimizes  1/32
debugger 0/11
upwardly 0/41
maximizes  1/32
plugger 0/11
outwardly 0/41
customizes  1/32
tiqer 0/11
nicely 0/41
reorganizes 1/32
anger 0/11
largely 0/41
recognizes  1/32
changer 0/11
likely 0/41
specify 1/32
histler 0/11
unlikely 0/41
modify  1/32
hustler 0/11
extremely 0/41
gualify  1/32
settler 0/11
timely 0/41
implify 1/32
bottler 0/11
germetically 0/41
unify 1/32
transmitter 0/11
genetically 0/41
clarify 1/32
knitter 0/11
diamagnetically 0/41
ОТ (Noun)
plotter 0/11
geomagnetically 0/41
contractions  1/11
slotter 0/11
ОТ (Noun)
abstractions  1/11
relevancy 1/11
endings 1/11
attractions  1/11
conservancy 1/11
findings 1/11
extractions  1/11
adjacency 1/11
disbondings 1/11
transactions  1/11
complacency 1/11
surroundings  1/11
mperfections  1/11
dependency 1/11
soundings  1/11
objections  1/11
interdependency 1/11
codings 1/11
isolators  1/11
tendency 1/11
encodings  1/11
translators  1/11
agency 1/11
oxidizer 0/11
turbulators  1/11
interagency 1/11
localizer 0/11
calculators  1/11
analogy  1/11
demineralizer 0/11
circulators  1/11
trilogy 1/11
neutralizer 0/11
ecology 1/11
equalizer 0/11
oncology 0/11
stabilizer 0/11


120
A. Rahimov
M orfologik  analizning  m an tiq iy   d avom i  sin tak tik   analiz  hiso b lan ad i. 
S intaktik  analiz  m orfologik  analiz  ustiga  quriladi.  B unda  sin tak tik   analiz 
turli  xil  m odellar  asosida  am alga  oshirilishi  m um kin.  F o rm al  gram m atik a 
asoschisi  b o 'lg a n   N oam  C hom skiy belgilagan  algoritm  o 'zin in g  optim alligi 
bilan b o sh q a sin tak tik  m od ellard an  ajralib tu rad i.  M atn n in g  av to m atik  sin­
ta k tik  analizi m asalasi X X  asrning 50-yillarida bir tildan bosh q a tilga k o m p ­
y uter  y o rd am id a  tarjim an i  am alg a  oshiruvchi  tizim larga  oid  ta d q iq o tla r 
bilan  uzviylikda  o 'rg an ilg an .  Z ero,  m atn   tarjim asida  gaplarning  sin tak tik  
stru k tu rasi,  sin tak tik   aloqasi  hal  qiluvchi  ah am iy at  kasb  etadi.  D astlab k i 
sin tak tik   analiz  p ro tsed u ralari  an ch a  cheklangan  b o iib ,  u n d a  faq at  gap- 
ning stru k tu rasi analizi e’tib o rg a olingan, b u n d a  h a r q anday gap so 'zlarn in g  
m uayyan ketm a-ketligi asosida tashkil top g an  qurilm a sifatida b aholangan. 
G a p  stru k tu rasin in g  form allashgan  m odeli sifatida,  o d atd a,  tobelik  d arax ti 
(sentence tree)d an  foydalanilgan.86 Shuni alo h id a ta'k id la sh  zaru rk i, sin ta k ­
tik analizning sam aradorligi hozirgi  k u n d a  ju d a  yuqori saviyada, u lar faq at 
av to m a tik   ta rjim a   sistem asi  ishlab  chiqilgan  tillard a  m aksim al  d a ra ja d a  
ishlatilm oqda.  Lekin  haligacha  gapning  to 'la q o n li  sem antik  analizi  yuza- 
sidan  sezilarli  n atijalarga erishilgani  y o 'q .  Bu  m uam m o  kom pyuter  lingvis- 
tikasidagi k o 'p la b  m u am m olar bilan tu tash ib  ketadi. Jum ladan, inson tafak- 
kurini  m odellashtirish,  s u n ’iy  intellekt  tizim i,  sem antik  freym ,  W ord-net 
kabilar.  A gar  sanab  o 'tilg a n   m u am m o lar  o 'z   yechim ini  topsa,  sem antik  va 
konseptual  analizning  av tom atik  tizimi  ham   to 'la q o n li  ishlaydi.
K om pyuterdagi  av to m atik   tarjim a  k o m p y u ter  lingvistikasining  eng  za- 
m onaviy  y o 'n alish larid an   biri  hisoblanadi.  H ozirgi  k unda  d u n y o d a  keng 
tarq alg an  ja h o n   tillari uchun  av to m atik   tarjim a d astu rlari  ishlab  chiqilgan. 
Ju m lad an ,  ru sch ad an   inglizchaga,  inglizchadan  ruschaga,  ruschdan  fran- 
suzchaga  yoki  aksi  tarzida  d a stu rla r  yaratilgan.  Bunday  d a stu rlar  sirasiga 
S O C R A T ,  P R O M P T ,  M A G IC   G O O D D Y   k a b ila r  k ira d i.  U la r  2  xil 
ta'm in o tg a asoslanib ishlaydi:  1) lingvistik t a ’m inot -  b u n d a m avjud tillarning 
um um iy  leksikoni  kiritiladi,  u n ing  g ram m atik asi  jo y lash tirilad i,  bir  so 'z  
bilan  ay tganda,  m a iu m o tla r  bazasi  yaratiladi;  2)  program m aviy  t a ’m inot
-  b u n d a bir tildan ikkinchi  tilga tarjim a qilish algoritm i va k o m pyuter a n a ­
lizi  ishlab  chiqiladi  (m axsus  p ro g ram m alash tirilg an   tillar  yordam ida).
A v to m atik   tarjim aning  ishlash  algoritm i  quyidagicha  b o 'lad i:
1.  Boshlanish  -  d a stu rlar  paneli  va m enyu  satri  k o 'rin ad i.
2.  Ishlash  rejimi  tan lan ad i  (tarjim aning  y o 'n alish i  -   inglizchadan  ru s­
chaga  yoki  rusch ad an   inglizchaga).
1,6  Jurafsky  D.,  Martin  J.H.  Speech  and  Language  Processing.  -   New  Jersey, 
2000.-P.353.


Kompyuter  lingvistikasi asoslari
121
3.  Jum la  kiritiladi  va  xotiradagi  kodi  qidirib  topiladi.
4.  T opilgan kod m axsus d a stu rla r y o rd am id a q ay ta ishlanadi  va tarjim a 
o y n ad a paydo  b o ia d i.
5.  Joriy  rejim da  ishlashni  davom   ettirish  h aq id a  so 'ralad i.
6.  D astu rn i  yopish  h aq id a  savol  so 'ra la d i.
7.  D a stu r  yopiladi.
A v to m atik   tarjim ad a  sam arad o rlik n in g   yuqori  bo 'lish ig a  tabiiy  tillar- 
ning  ayrim   jih atlari  -   polisem iya  (k o 'p   m a ’nolilik),  om onim lik,  frazeolo- 
gizm lar,  idiom alar,  p a re m a la r,  tro p la r  to 's q in lik   qiladi.  S hularni  istisno 
qilganda,  h o zird a  av to m atik   tarjim a  y o 'n a lish id a   yuqori  sam arad o rlik k a 
erishilgan. H a tto  hozirda faqat avtom atik tarjim a yo'nalishiga bag'ishlangan 
saytlar ham  yaratilgan.  Bu av to m atik   tarjim aning keng q am ro v d a taraq q iy  
etayotgan  so h alard an   ekanligini  k o 'rs a tib   turibdi.
H ozirgi  k u n d a  inglizcha-o'zbekcha  va  o'zbekcha-inglizcha  kom pyuter 
tarjim asi d astu rlari ju d a   k a tta  ah am iy atg a ega.  M a ’lum ki,  ingliz va  o 'zb ek  
tillari  leksik-gram m atik  xususiyatlariga  k o 'r a   bir-biridan  tu b d an   farq  qila­
di.  O 'z b e k   tilida  gap  qurilishi  SOV  (eg a+ to 'ld + k es)  qolipida  b o 'lsa,  ingliz 
tilida  SVO  (eg a+ k es+ to 'ld )  qolipidadir;  o 'z b e k   tili  agglutinativ tillar sirasi- 
ga  kiradi,  ingliz  tili  esa  flektiv  til  hisoblanadi.  S huning  uchun  ingliz  tilidan 
o 'zb ek ch ag a  va  o 'zb ek ch ad an   inglizchaga  k o m pyuter  tarjim asini  yaratish 
o 'zig a xos qiyinchliklarni keltirib chiqaradi.  Bugungi k u n d a rus tili vositasi- 
da  ingliz  tilidan  o 'zb ek   tiliga  av to m atik   tarjim a  qiluvchi  d astu rlarn in g  ver- 
siyalari  e ’lon  qilingan.
A m m o biz tak lif qilayotgan ingliz tilidan  o 'zb ek  tiliga k o m pyuterda ta r­
jim a   qilish  d a stu ri  vositachi  tilsiz  am alga  oshiriladi.  T a ’kidlash  lozim ki, 
m azkur ish  gaplarning sin tak tik  analiz qilish  algoritm lari  va  form al m odel- 
lari  bazasi  asosida  am alga  oshiriladi.
Ingliz tilidan o 'zb ek   tiliga k o m p y u terd a tarjim a qilish  algoritm i quyida- 
gi  vazifalarni  hal  etish  uchun  m o'ljallangan:
1.1.  A naliz -  b u n d a  ingliz  tilidagi  gap  quyidagi  soddalashtirilgan  model 
ram kasida  sin tak tik   tahlil  qilinadi.
1.1.  U sh b u  m odel  faq at  sodda  gaplarni  q am rab   oladi.
2.  G ap n in g  h a r bir b o 'lag i b itta   so 'z d a n   ib o rat  b o 'lad i.
3.  G a p la rd a   aniqlovchilar  b o'lm aydi.
4.  G a p la r n in g   s t a n d a r t   t i p l a r i   k o 'r i b   c h iq ila d i  ( d a r a k   g a p  
(e g a + k es+ to 'ld + h o l), s o 'ro q , in k o r va so 'ro q -in k o r gaplar).
5.  F e ’lning  quyidagi  tuslanishli  shakllarini  q am rab   oluvchi  kesimli  g ap ­
lar  k o 'rib   chiqiladi:
a)  shaxs  ( 1 ,11,  III  shaxs);


122
A. Rahimov
b)  son (birlik va ko'plik);
v)  zam on  (o ‘tgan,  hozirgi,  kelasi);
g)  h a ra k a t tipiga  k o ‘ra (Simple)
d)  m aylga  k o 'ra   (Indicative)
e) nisbatga  k o 'ra  (Active)
II.  T arjim ad a  gaplar  ingliz  tilidan  o ‘zbek  tiliga  o ‘giriladi.
A lgoritm   quyidagi  b osqichlardan  tashkil  topadi:
1)  gap  kiritiladi;
2)  gapning  h a r  bir  s o ‘zi  m assivining  elem entlariga  qo'shiladi;
3)  m assivining  elem entlari  yord am id a  lug‘at  elem entlari  bilan  taqqos- 
lanadi,  bu  lug‘atd a   olm osh,  k o ‘m akchilar,  k o ‘m akchi  va  m odal  fe’llar,  ar- 
tikllar va  n o to 'g 'ri  fe’llar ro 'y x ati  m avjud  b o 'lad i;
4)  ag ar so 'z la r yordam chi  lu g 'a td a  topilm asa, u n d a  taqqoslash m axsus 
lug‘a t  yordam ida  davom   ettiriladi;
5)  topilgan  so 'z la r yordam chi  lu g ‘atg a  beriladi,  bu  yerda s o ‘zga  ushbu 
so ‘zni  va  uning  tarjim asini  saqlovchi  k o d   beriladi;
6)  bunday so ‘z lu g 'a tla rd a  m avjud boMmasa, s o ‘z shakl yasovchi affiks- 
lardan  ajratib   olinadi  va  5-ish  bajariladi;
7)  ag a r  s o ‘zlar  yord am ch i  va  m axsus  lu g 'a tla rd a n   to p ilm asa,  u sh b u  
so 'zn in g   y o ‘qligi  h aq id a  m a ’lum ot  kiritiladi;
8)  gap  2  g uruhga  bo 'lin ad i:  kesim gacha  b o 'lg an   so ‘zlar  ega  guruhiga 
kiradi  (ega  guruhiga  ega);
9)  kesim dan boshlanib gapning oxirigacha b o lg a n  so 'z la r kesim guruhi 
hisoblanadi  (kesim  guruhiga:  kesim,  to 'ld iru v ch i,  hoi);
10)kesim  guruhidan  kesim  ajratib   olinadi;
11)so‘ngra  to ‘ldiruvchi  ajratiladi;
12)gapning  qolgan  qismi  hoi  hisoblanadi;
13)gapning  h ar bir b o ‘lagi shakl  yasovchi  q o ‘shim chalarsiz tarjim a qili- 
nadi;
14)tarjim a  qilingan  gap  b o ia k la rid a n   o ‘zbek  tilidagi  gap  tuziladi,  u  al- 
b a tta   ingliz  tilidagi  gap  konstruksiyasiga  m utan o sib   b o ‘ladi;
15)o‘zbek  tilidagi  s o ‘zlarga  ingliz  tilidagi  so 'zlarg a  m utan o sib   ravishda 
affiks  va  q o ‘shim chalar  q o ‘yib  chiqiladi;
16)tarjim a  chiqarib  beriladi  («tarjim a»  rejimida);
17)analiz  chiqarib  beriladi  («analiz»  rejim ida).
T o p sh iriq lar:
1.  M orfologik  analiz va  sintez  q an d ay   p ro tsed u ralarn i  o ‘z ichiga  oladi?
2.  Sintaktik  analiz va  sintezning  m ohiyati  nim adan  iborat?


Kompyuter lingvistikasi asoslari
123
3.  Ingliz  tilida  gaplarning  d a stu r  orqali  tarjim asi  sifati  q an d ay   b o ia d i?
4.  A lgoritm ni  hayotiy m isollar  bilan  tushuntiring.
5.  T arjim a  algoritm i  nim a?
Adabiyotlar:
1.  Н елю бин J1. J1. К ом пью терн ая ли н гви сти ка и м аш инны й перевод.
-   М.:  В Ц П ,  1991.
2. Ш ем акин Ю .И . Н ачало ком пью терной лингвистики. -  М.: М ГО У , 
1992.
3.  П иотровски й  Р.Г.  Текст,  м аш ина,  человек.  -   М.:  П росвещ ение. 
1989.
4.  P o ia to v   A .,  M uham edova  S.  K om pyuter  lingvistikasi.  -   T oshkent, 
2007.
5.  Б е л о н о го в   Г.Г.  К о м п ь ю т ер н ая   л и н гв и с ти к а   и  персп екти вн ы е 
ин ф орм аци онны е технологии.  -  М .:  Русский мир,  2004.

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   97   98   99   100   101   102   103   104   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish