O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

In so n   p sixikasining  ilm iy   tad q iq o t  m etod lari
0 ‘zimiz va chct el  psixologiyasi  fanida  inson  psixikasini 
t a d q i q   q ilish   m c t o d l a r i n i n g   t u r l i c h a   k la s s ifik a ts iy a s i 
(tasnifl)  berilgan.  U m u m iy   psixologiya  sohasiga  oid  turli 
ilmiy  asosga  qurilgan  nazariyalar  mavjud  b o l i b ,   u la r n in g  
h a r  qaysisi  m uayyan  t o ‘kislik  va  nuqsonlarga  ega.  Q u y id a  
biz  rus  psixologi  B .G .A nanev  tavsiya  qilgan  tavsifga  a s o s -  
langan  holda  m etodlur  xususiyatini  yoritamiz.
B .G .A nanev psixikani  o ‘rganish  m etodlarining ta s h k i-  
liy,  em pirik  (amaliy),  olingan  natijalarni  qayta  ishlash  yoki 
statistik  h a m d a   natijalarni  sharh/ash  deb  n o m lab,  u la rn i 
t o ‘rtta  katta turkuinga, gu ru h ga ajratgan.  M a zk ur m e t o d la r  
guruhi,  o ‘z  navbatida,  uning  m aq sad i  va vazifasiga  b i n o a n  
yana bir nechta toifa hamda turlarga bo lin a d i.  Endi a n a  sh u 
m etodlarning um um iy, xususiy va o ‘ziga xos xususiyatlariga 
h a m d a  qiyosiy tavsifiga to ‘xtalib o ‘tamiz.
T a d q iq o t  m etodlarining  b irin c h i  guruhi  tashkiliy  d e b  
n o m la n ib ,  u  o ‘z  ichiga  q iyoslash,  longityud  (uzluksiz), 
k o m p le k s   (k o 'p y o q la m a )   d e b   a ta lad ig a n   tu rla rn i  h a m  
q a m ra b  oladi.  Qiyoslash m e to d i  u m u m iy  psixologiya  (tu rli 
guru h larni  o 'z a ro   solishtirish),  sotsial  psixologiya  ( k a t t a  
yoki  kichik  guruhlar  h a m d a   u larn in g   h a r  xil  toifalarin i 
o ‘zaro   taqqoslash),  m ed itsin a  psixologiyasi  (sogMom  va 
b e m o r   kishilarning  psixik  xususiyatlarini  qiyoslash),  s p o r t  
psixologiyasi  (sportchilar  h o l a t i,  u larn in g   u q u v c h a n lig i 
va  ishchanligini o ‘zaro ch o g ‘ishtirish)  kabi  fanlarda u n u m l i  
foydalaniladi.
U m u m iy   psixologiya  fa n id a   qiyoslash  m eto d i  t u r l i  
y o shd a g i  o d a m l a r n i n g   bilish   j a r a y o n l a r i ,  sha xs  x u s u -  
siyatlari,  bilimlarini  o'zlash tirish   xususiyatlari,  aqliy  q o -  
biliyati,  salohiyati,  taraq q iy o ti  d in am ik a si,  shaxs  j i n s i y  
tafovutlari  va o ‘ziga xosligi,  individual-tipologik h o latla rin i 
o ‘rgan ish d a   tatbiq  etiladi.  L.S.Vigotskiy,  P .P .B Io n s k iy , 
A.A .Sm irnov,  B.G .Ananev,  D .B .E Ik o n in ,  P .Y .G a lp e r in
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

singari  rus  psixolog  olim lari va  ularning shogirdlari  tadqi- 
qotlarida  qiyoslash  m e to d id a n   foydalanilgan.  Kcyingi  yil- 
larda  xalq  t a ’Iimi  va  oliy  ta’lim  tizim ida  h a m d a   ishlab 
chiqarishda XX asrning 70-yillaridan c'tiboran to hozirgacha 
„inson om ili“  m u am m o sin in g  m uhokam aga q o ‘yilishi, vaqt 
taqchilligi,  ish ch anlik  imkoniyati,  qobiliyati,  psixologik 
moslik  m asalalarining alohida ahamiyat  kasb etishi  m azkur 
m etodni  keng k o 'la m d a  q o lla s h  zaruratini taqozo etmoqda. 
B u nd a n   tashqari,  tajrib a d a   olingan  m iqdoriy  m a ’lum ot- 
larning  ishonchlilik  darajasini  oshirish  u c h u n   h a m   qiyos- 
lash  m eto d id a n   foydalaniladi.  Ayniqsa,  sinaluvchilardagi 
o ‘z g a rish la rn i  k o ' n d a l a n g   kesim  h o la td a   olib   q a ra s h , 
tadqiqot bosqichini  vaqtinch a to'xtatib,  alohida tahlil qilish 
ushbu  m etodga  b o rg a n   sari  d iq q at-e ’tibor  ortib  borayot- 
ganligidan  dalolat  b e ra d i.  Masalan,  tajribaning  birinchi 
bosqichini  turli  y o shdagi  va  jinsdagi  o d am larg a  t a ’sirini 
aniq lash   sh ula r  ju m la s id a n d ir.
U m u m iy   psixologiyada  qiyoslash  h a m d a   longityud 
(u zlu k siz )  m e to d i  k e n g   k o 'la m d a   q o 'lla n ila d i.  U sh bu  
m eto d n in g   boshqa  m e to d la rd a n   farqli  to m o n i  shundaki, 
lining  y ordam ida  b ir  yoki  bir  necha  sinaluvchilar  uzoq 
m u d ^ a t ,  h a tto   o ‘n  yillar  davom ida  ( A .T e rm e n n in g   50 
yillik  u z lu k siz   ta jr ib a s i  h o z irc h a   rek o rd   h iso b la n a d i) 
tek s h irila d i.  L o n g i ty u d   m e to d id a n   A Q S H li k   psixolog 
A .T erm cn ,  nem is  psixologi  V.Shtern,  fransuz  psixologlari 
R . Z a z z o   va  S h . B y u l e r ,   rus  p s ix o lo g la r i  N . A . M e n -  
c h in s k a y a ,  A .N . G v o z d e v ,   N .S .L ey tis,  V .S .M u x in a   va 
bo shq alar  k o 'p d a n   beri  unumli  foydalanib  keladilar.
M a z k u r   m e t o d   o r q a l i   h a r   xil  j i n s l i   e g i z a k l a r  
( H a s a n   —  H u s a n ,  F o t i m a  —  Z u h ra )  yoki  a ralash   jinsli 
( H a s a n   —  Z u h r a ,   F o t i m a   —  H u s a n )   q o ' s h a l o q l a r  
kuzatilgan.  S h u n in g   u c h u n   bir talay tadq iq otlarning  nomi 
„ o n a   kundaligi"  (N .A .M e n c h in ska ya ,  V .S .M uxina)  deb 
nom lanishi  bejiz  e m a s .  U zoq  m uddat  d a v om ida   muayyan 
b ir shaxsni  (kichik  g u r u h n i)  kuzatish  sinaluvchida  yangit- 
d a n   pay do   b o 'l a y o t g a n   fazilatlarning  ta ra q q iy o t  d in a - 
mikasi,  u ning  xulq-atvoridagi  illatlar  ( m e ’yordagi  xatti- 
harakatd an  chetga o g 'ish ) va ularning oldini  olish choralari
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

yuzasidan  material  yig‘ish,  shuningdek,  m u r a k k a b   p sixo­
logik  m u n o s a b a tla r,  ichki  bogManishlar,  q o n u n i y a t l a r ,  
m ex anizm lar  to ‘g ‘risida  m u k a m m a l,  ish on chli,  b a rq a r o r  
m a ’lum otlar  t o ‘plash  im konini  yaratadi.
Longityud  m etodi  y o rd am id a   sinaluvchiga  subyektiv 
om illarning o'ziga xos t a ’siridan  tashqari,  obyektiv   (tabiiy) 
shart-sharoitlarning,  ijtimoiy  psixologik  m u h it n in g   t a ’siri 
h a m  
0
‘ r g a n i l a d i .  C h u n o n c h i ,   e g i z a k l a r n i n g   o ‘z a r o  
o ‘xshashligi  va  u la r n in g   farqlanish i,  t a 's i r l a n i s h i ,  his- 
tuyg4ilarining 
0
‘zgarishi,  shaxslar  o ‘rtasidagi  individual 
tafovutlar:  ishchanligi,  te m p e ra m e n ti,  oliy  ncrv  faoliyati 
s is t e m a s i   y u z a s i d a n   o l i n g a n   m a ’l u m o t l a r   l o n g i t y u d  
m eto din in g sharofati  bilan  ro ‘yobga  chiqadi.
XX 
asr  ikkinchi  yarmi  va  XXI  asrning  b o s h la rid a   fan 
va  te x n ik a n in g   taraq q iy oti  psixologik  te k s h iris h la r n in g  
ilm iylik  d a ra jasin i  y a n a d a   o s h irish   u c h u n   (s u b y e k tiv  
om illa r  t a ’sirini  kamaytirish  m aqsadida)  k o m p le k s   d a s tu r 
asosida  boshqa  fanlar  (m cditsin a,  fizika,  fiziologiya,  bio - 
logiya,  sotsiologiya,  kibcrnetika,  statistika,  falsafa,  m a n -  
tiq)  bilan  birgalikda  tadq iqo t  ishlarini  olib  b o rish ni  ta q o z o  
qilm oqda.  Bu voqelik  fan  o la m id a   intcgratsiya  ( q o ‘shilish, 
uyu shish )  jara y o n i  yuz  b e rayotganligi  k o ‘r s a tk ic h in in g  
ifodasidir.  Amaliy  xususiyatga  molik  ilmiy  tekshirish  a na 
shu  kom pleks  y ondashishni  talab  e tm o q d a .  Psixologiya 
sohalari  (psixofiziologiya,  kosm os,  tibbiyot  psixologiyasi, 
m u h an d islik   yoki  aviatsion  psixologiyasi)  o 'r t a s i d a   esa 
tad q iq o t  obyektiga  tizimli  y o n d a sh ish   prinsipi  a m a lg a  
oshirilm oqda.  U shb u   ijtimoiy  psixologik  voqelik  soha la r 
diffcrensiyasi  (tabaqalashuvidan)  dalolat  b e rm o q d a .  K o m ­
pleks  m etod  yo rd am id a o ‘rganilayotgan  obyektd agi  o ‘zga- 
rishlar  turii  soha  nuqtayi  n azaridan  tahlil  q ilin ad i  yoki 
h a r  xil  yondashiladi.  M asalan,  shaxsning  m u a y y a n   biiim - 
larni  egal lash  xususiyati  psixologik jih a td a n   tek sh irila y o t- 
g an d a   kompleks yondashish  t a ’sirida  a n a  sh u   o lzgartirish- 
n in g   falsafiy,  m a n tiq iy ,  fizio log ik ,  ijtim o iy ,  b io lo g ik  
xu su siy a tla ri  o c h i b   b e r ila d i.  A y ta y lik .  k e k s a y i s h n i n g  
biologik  om illarini  o ‘rganish  qari  kishidagi  psixologik, 
fiziologik,  m antiqiy jih atlarin in g  ochilishiga x iz m a t  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

K o m p le k s   dastu r  y o rd am id a   amalga  oshirilgan  tadqi- 
q o t n in g   natijasi  ilmiy  izlanishlar  u c h u n   rnuhim   b o ‘lib, 
insoniylik  m u am m o la rin i  hal  qilishda  ha m   aloh ida  ijobiy 
a h a m i y a t   kasb  etishiga  s h a k -sh u b h a   yo ‘qdir.
Ilm iy  tadqiqot  m etodla rin in g   ikkinchi  guruhi  amaliy 
( e m p irik )   m eto d la r  m ajm uasidan  iborat  b o'lib,  ularning 
tark ib ig a   kuzatish  ( o ‘zini  o ‘zi),  eksperim ent  (tabiiy,  labo- 
r a to r iy a d a ),  test  a n k e ta ,  s o ‘rov,  sotsiom etriya,  suhba t, 
in terv y u ,  faoliyat jarayoni  va u n in g   mahsulini  tahlil  qilish, 
t a r j i m a y i   hoi  — sh a x siy   g u v o h n o m a ,  h ujja t,  t u r m u s h  
faoliyati  voqealarini  tahlil  etish  kabilar  kiradi.  Am aliy 
m e t o d l a r   smash,  tekshirish,  d iagnoz  (tashxis)  va  prognoz 
( b a s h o r a t)   qilish  vazifalarini  bajaradi.  In so nn ing   tu g ‘i- 
lishidan  tortib  to  u m rin in g   oxirigacha  sodir  b o l a d i g a n  
p six o lo g ik   o ‘z g arishlarni  c h u q u r r o q   obyektiv  ravishda 
ta d q iq   etish  u c h u n   navbati  bilan  amaliy  m eto dlar  guru- 
h id a n   foydalanish  samarali  natija beradi.  Chunki  bir metod 
ikkinchisini  t o ‘ldirishga  xizmat  qiladi.
Ilm iy tadqiqot  m etod larin in g  uc hinchi guruhi  olingan 
natijalarni  qayta  ishlashga  moMjallangan  b o ‘lib,  statistik 
( m i q d o r )   va  psixologik  sifat  tahlili  turlariga  ajratiladi. 
P s ix o log ik -p edagog ik   tad q iq o tla rd a   ko ‘pincha  quyidagi 
statistik  m etod la rda n  foydalaniladi.
T o 'p l a n g a n   m iqdorlarni  statistik  m eto dlar yo rd am ida 
ishlab  c h iq ish d a   quyidagi  form ulalarni  q o l la s h   m um kin:
1.