O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I


D id a k tik a n in g aso siy k ategoriyalari



Download 7,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet12/193
Sana17.09.2022
Hajmi7,14 Mb.
#849161
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   193
Bog'liq
pedagogika

D id a k tik a n in g aso siy k ategoriyalari
O 'q itis h nazariy asi b ilim lar, m a ’lu m o tlar v a dalillarn in g k atta zax irasig a ega, 
u larn in g bir q ism i tizim lash tirilg an , tartib g a solingan. O 'q itis h ja ra y o n in in g
stru k tu rav iy k o m p o n en tlari m aq sad li ra g 'b a tla n tirish
m o tiv lash tirish m azm uni, 
h arak ati, o 'q itis h n in g shakl v a m eto d larin in g ajratilishi a lo h id a ah am iy at k asb etadi.
22


M a n a
shu 
kom p o n en tlarn in g
ajratilgani 
o 'q itu v c h i 
bilan 
o 'q u v ch ilarn in g
birgalikdagi faoliyati q o n u niyatlarining tabiatini chuqurroq tushunish im konini 
beradi. P ed ag o g ik yechim larni tanlash nazariyasini ishlab chiq ish n in g m etodologik 
asosi o 'q itis h ja ray o n in in g m avjud barcha qonuniyatlarini hisobga olish fikri bilan 
m untazam aloqada b o 'la d i. B oshqacha aytganda, o 'q itish ja ra y o n in in g m avjud 
ham m a q onuniyatlarini, albatta, kom pleks holda hisobga olish bilangina ta 'lim
m asalalarini t o 'g 'r i hal qilish m um kin. Pedagogik va p sixologik shartsharoitlarni 
aniqlash aso sid a o 'q itish n in g optim alligi m ezonlarining asoslari tark ib toptirilgan va 
u larn in g eng aham iyatlilari q u yidagilardan iboratdir:
- o 'q itis h optim al b o 'lish i uchun har bir o 'q u v c h i o 'z in in g haqiqiy o 'q is h
im k o n iy atlarig a m uvofiq darajada o 'z la sh tirish i, tarbivalanishi va kam ol topishi 
shart;
- o 'q itis h optim al b o 'lis h i uchun o 'q u v c h ila r va o 'q itu v c h ila r darsdagi va 
uydagi ish lar vaqtining o 'z la ri uchun gigiyenik jih atd an belgilangan n orm asiga ega 
b o 'lis h i kerak.
R ejalashtirishni o p tim allash tirish n in g asosiy y o ' 1 lari o 'q itish n in g vazifalarini 
ta ’lim berish, tarb iy alash va kam ol toptirish 
bilan birg alik d a 
loyihalashga 
k o m p lek s jo n d a s h is h ham d a o 'q itis h vazifalarini u am alga oshadigan tizim ning 
x u su siy atlarin i hisobga olgan holda m uayyanlashtirishdir. Ishni rejalashtirishning 
q uyidagi usu llarid an foydalaniladi:
- o 'q itis h m azm unining q o 'y ilg a n vazifalarini eng m uvaffaqiyatli hal qilishni 
t a ’m in lay d ig an optim al variantini tanlash;
- o 'q itis h
ja ra y o n id a
q o 'y ilg a n
vazifalarni 
belgilangan 
vaqt 
ichida 
m uv affaq iy atli hal qilishni ta ’m inlaydigan m etod va vositalarni tanlash:
- m asalalarni m uvaffaqiyatli hal qilishni, shu ju m lad an , o 'q u v c h ila rg a
tabaqali yondashishni ta ’m inlaydigan tashkiliy shakllarini tanlash.
H ozirgi p ay td a ta ’lim ning m uhim jih a tla ri, m asalan, ta ’lim ning m azm unini 
ishlab chiqish va tanlash, m uam m oli kam ol toptiruvchi o 'q itish , o 'q u v ch ilarn in g
o 'q is h in i faollashtirish, o 'q itish m etodlari va ularning tark ib iy qism lari; o 'q u v c h ila r 
o 'q u v
bilim
faoliyatining 
m etodlari; 
o 'q u v
m aterialini 
tashkil 
qilish,
23


stru k tu ralash tirish v a h o k azo la r ja d a l crrg an ilm o q d a.
T a ’lim m azm u n in in g ishlab chiqilgan nazariy asid a quyidagi m uhim qoid alar 
talqin qilingan:
— t a ’lim m azm u n id a ja m iy a tn in g m a ’naviy va m oddiy elem entlari, shu 
ju m la d a n , tab iat, ja m iy a t va inson haqidagi bilim lar, ijodiy faoliyat tajribasi, 
in so n n in g m u n o sab atlari, b o sh q arish faoliyati, xulqi va hayoti ifodalanishi lozim ;
- ta ’lim n in g m azm uni um u m iy , politexnik v a k asb k o rlik k o m p o n en tlarin in g
birligini aks e ttirish i kerak;
- t a ’lim n in g m azm uni o ‘q u v ch ilarn in g y oshidan va ja m iy a tn in g rivojlanish 
d arajasid an kelib chiqadi;
— ta ’lim n in g m azm unidagi ajratilgan to ‘rt k o m ponent hajm i va m azm uni 
b o ‘y ich a o 'z a r o a y n an m uvofiq b o ‘lishi kerak.
M ak tab riv o jlan ish in in g hozirgi b o sq ich id a ta ’lim ni k o m p y u terlash tirish
m asalasi g ‘o y at m uhim
ah am iy at kasb etm oqda. 0 ‘quvchilarni zam onaviy 
h iso b lash
tex n ik asid an
fo y d alan ish g a 
d o ir 
bilim
va m alak alar bilan 
q u ro llan tirish , o ‘quv ja ra y o n id a k o m p y u terlarn in g keng q o ‘llanishini ta ’m inlash 
ja m iy a td a b o zo r iq tiso d iy o tin i 
riv o jlan tirish n in g
m uhim v azifalarid an biridir. 
M an a shu v a zifan i a m alg a o sh irish y u zasid an p ed ag o g ik a fanida o ‘rta m aktabga 
elek tro n h iso b lash m ik ro p ro tse sso r texnikasini tatbiq etish n in g ikkita asosiy 
y o 'n a lis h i ishlab ch iq ilm o q d a.
B u la m in g
b irin ch isi 
m ak tab d ag i 
ta ’lim n in g
m azm u n ig a 
o 'q u v c h ila r 
u m u m ta ’lim tay y o rg arlig in in g k o m p o n en ti sifatid a d astu rlash tirish aso slarin i v a
h iso b lash
tex n ik asin i jo r iy
etish; 
ikkinchisi 
m aktabda 
elek tro n
hisoblash 
m ash in alarid an t a ’m in lash ta ’lim in in g v ositasi sifatid a foydalanishdir.
P e d ag o g ik a fani m ak tab larn in g E H M lardan foy d alan ish d ag i tajribalarini 
o ‘rg an ish i v a u m u m lash tirish i; y alp i k o m p y u ter sav o d x o n lig ig a ja v o b b eradigan 
y a g o n a d a stu rla sh tirish u m u m ta ’lim iy k u rsin i y a ra tish ; d asturlashni 
o 'rg a tis h
b o sh lan ad ig an m u d d atn i va k u rsn in g hajm ini belg ilash i, m ak tab d a o ‘rg an ilad ig an
alg o ritm tilin i tan lash , ta ’lim ning m ash in a bazasidan fo y d alan ish asoslarini ishlab 
ch iq ish i v a b o sh q a v a z ifa la m i ado etishi kerak.
24


T a ’lim nazariyasiga m uam m oli 
kam ol toptiruvchi o ‘qitishni jo riv etish, 
sh u n in g d ek , o 'q u v jaray o n in i tab aq alash tirish va individuallashtirish y o 'lla rin i 
izlash b o 'y ic h a faol ishlar olib borilm oqda.
M uam m oli kam ol top tiru v ch i o 'q itish n in g nazariyada ishlab chiqilgan asosiy 
g 'o y a la rin i quyidagicha ta ’riflash m um kin:
- ta ’lim iy bilishni ilm iy bilishga m uvofiq m o d ellash tirish g 'o y a si, y a ’ni 
m uam m oli vaziyatni vu ju d g a keltirish farazni o lg 'a surish farazni asoslash farazni 
hal qilish uni tasdiqlash yoki rad etishdek zaru r b o 'g 'in la rn i o 'z ichiga olgan 
m uam m oli o 'q itish ;
- o 'q u v c h ila rn in g ijodiy im koniyatlari va qobiliyatlarini rivojlantirish, ularda 
tad q iq o tch ilik y o 'sin id a g i k o 'n ik m a va m alakalarni o 'stirish g 'o y a si.
M uam m oli o 'q itis h n azariy asid a q ato r qonuniyatlar ifodalandi va eksperim ent 
y o 'li bilan asoslandiki, ulardan m uam m oli dars o 'tish bilan m uam m oli o 'rg atish n in g
birligi v a b ir-b irin i taq o zo etishi, o 'q u v ch ilarn in g tayyorligi darajasi bilan 
m uam m oli o 'rg a tis h d arajasining m uvofiqligi kabi qonuniyatlarni ajratish m um kin.
D id ak tik ad a ishlab ch iq ilg an o 'q u v c h ila rn in g bilish faoliyatini faollashtirish 
nazariyasi m uam m oli kam ol toptiruvchi o 'q itis h nazariyasiga ju d a vaqindir.
F aollik nazariyasining asosiy g 'o y a si ham m axsus tashkil etilgan ta 'lim
m u hitida (o 'q itish n in g m azm uni, shakllari va m etodlari bilan) o 'q u v ch ilarn in g
faolligini to b o ra o shirib borishdan ib o ratd ir.lsh lab chiqilgan fao llik nazariyasi o 'q u v
ja ra y o n id a bilim larni o 'z la s h tirish , ularni qayta ishlash va q o 'lla sh n in g (m uam m oli 
v a repro d u k tiv ) usullarini o 'rg a n ish b o 'y ic h a tashkil etiladigan o 'z in i o 'z i 
b osh q arad ig an faollikdan iboratdir. M azk u r q onuniyatlar asosida am aliy jih atd an
m uhim ah am iy atg a m olik nazariy q oidalarni ifodalash m um kin.
F ao llash tirish vositalari tizim i, ta 'lim n in g m azm uni, o 'q itish n in g shakl va 
m eto d lari o 'q itish n in g asoslangan. m aqsadga m uvofiq o 'z - o 'z i n i boshqaradigan 
ja ra y o n sifatida tashkil qilishni ta ’m inlashi uchun ular quyidagi talablarga ja v o b
berishi kerak:
- t a ’lim ning h am m a b o sqichlarida o 'q u v c h ila rd a o 'q itish n in g ichki m otivlarini 
q o 'z g 'a tis h va rivojlantirish;
25


— o ‘quvchilarda o 'z old ilarig a m uayyan m aqsadlarni q o 'y is h v a kelgusidagi 
faoliyatlarini rejalashtirishga ra g 'b atlan tirish m exanizm ini takom illashtirish;
— o'q u v ch ilard a axborotlarni 
qayta ishlashga doir ta ’lim iy v a aqliy 
k o 'n ik m alarn in g shakllanishini ta ’m inlash;
— o'qu v ch ilarn in g o 'q u v b ilish
m aqsadlariga erishish 
uchun jism o n iy va 
axloqiy, irodaviy kuchlarini oshirish;
- t a ’lim jarayonida n azorat va o 'z - o 'z i n i boshqarish orqali o 'q u v c h ila rn in g o 'z
o 'q u v -b ilis h
faoliyatini 
baholashini ta ’m inlash. 
Shu qoidalarga rio y a qilinsa, 
ta ’lim sam aradorligi yanada ortadi.
T a ’lim jam iy atn in g iq tisodiv-ijtim oiy darajasi va m adaniyati, uning siyosiy va 
m afkuraviy strukturasi m azm unini b elg ilay d ig an m asalalarni hal qiladi. S h uning 
uchun oiladagi yoki ja m o ad ag i, m aktabdagi. ishlab ch iq arish d ag i m aq sad g a 
m uvofiq yo k i tasodifiy tarbiya o 'z m o hiyatiga k o 'ra ijtim oiy b o 'la d i, chunki har 
qanday tarb iy a ijtim oiy m u n o sab atlarn in g subyekti hisoblanadi.
Inson tu g 'ilg a n paytidan boshlab u yoki bu ijtim oiy guru h g a m ansub b o 'lib , 
m ehnat alo q alarin in g m a ’lum tizim id a tegishli y u rid ik huquq lard an foydalanadi. 
Jam iy atd ag i o 'z a ro m u n o sab atlar m ajm u y in in g m azm uni va x arakteri shaxs kam ol 
to p ish in in g um um iy y o 'n a lis h in i hal qilu v ch i y o 's in d a belgilaydi. O ta -o n a la r v a
p ed ag o g la r 
tarbiya 
m eto d larid a 
o 'z ig a
x o s 
o 'rin
tu tsalar 
ham , 
u larn in g
m aq sad larin i, istaklarini va intilishlarini 
p irovard 
n atijad a ja m iy a t b elgilaydi, 
uning u yo k i bu ijtim oiy g u ru h lari, hay o tn in g
um um iy sharoitlari, uning 
m anfaatlari va ideallari belgilaydi.
“ Ijtim oiy tarb iy a” ibo rasid an an ch a to r m a ’n o d a sh ax sg a ta ’sir k o 'rsa tis h n in g
m ax su s tu zilg an ijtim oiy in stitu tlard a am alg a o sh irilad ig an , oilad ag i va y aq in atro f- 
m u h itd ag i ta rb iy a d a n farqli ja ra y o n n i ifo d alash uchun foydalaniladi.
T a ’lim v a ta rb iy a tu sh u n ch asin in g q aysi biri k en g ro q m a ’n o g a eg a ek an lig i 
x u su sid ag i bahs sam arasizd ir, chunki ham m a gap u larn in g q aysi m aq sad d a 
q o 'lla n ish id a d ir. A d ab iy o tlard a k o 'p uch ray d ig an “ta ’lim ” va “ta rb iy a ” s o 'z la rin i 
p ed ag o g ik ja ra y o n n in g q a ra m a -q a rs h i to m o n larin i ifo d alash u ch u n q o 'lla n is h i 
u n ch alik to 'g 'r i em as. B inobarin, ta ’lim bilim b erish n in g m aq sad g a m u v o fiq
26


ja ra y o n i sifatid a doim o m uayyan shaxslarni tarbiyalashni o 'z ichiga oladi. 
T arb iy a n in g y o ‘nalishi esa, hatto, ta 'lim n in g m azm uni va saviyasi bilan rasm an bir 
xil b o ‘lsa ham p rinsip jih atd an turlicha: insonpai"var dem okratik yoki totalitar 
b o 'lish i m um kin. T a ’lim tarbiya m uassasalarida am alga oshiriladigan chuqur 
p edag o g ik ja ra y o n sifatidagi tarbiya haqida gap irish uning faqat bir tom onini 
kasbiy jih a tin i k o ‘rsatishni bildiradi.
T arb iy a ham m a v aq t xalq orasidagi hodisa. ijtim oiy hayotning doim iy 
k ategoriyasi hisoblangan. T arb iy an in g ijtim oiy tabiatini anglash davlat va xalq 
tarbiyasi, ja m iy a t v a shaxs tarbiyasi o ‘rtasidagi m aqsadga m uvofiq va tasodifiy 
tarb iy a o 'rta sid a g i tafovutni, tarbiyaviy ta 's ir o b ’yektining g 'o v a t m urakkab 
tugunini b ilish im konini beradi.
T a rb iy a shaxsni m aqsadga m uvofiq y o 's in d a shakllantirish. unda fazilatlarni 
tarkib to p tirish jaray o n id ir. T arb iy a tarbiyani am alg a osh iru v ch ilar kutadigan natija 
m av judligini talab qiladi. U ikki turdagi faoliyatni, y a 'n i shakllanuvchi va 
sh ak llan tiru v ch i 
faoliyatni 
bajaru v ch ilar 
tarbiyaning 
tashkilotchilari, 
shakllanuvchi faoliyatni bajaru v ch ilar esa tarbiyaning y o lg 'iz yoki jam o av iy
o b 'y e k tla ri hisoblanadi. T arbiyaning o 'z ig a xos xususiyatlari uning ikki tom oni 
o b 'y e k tiv v a subyektiv jih atlari m avjudligidir. U ning shakllantiruvchi faoliyatlarini 
b ajaru v ch ilar o 'z la ri xohlasa-x o h lam asa tarbiyaning o b 'y ek ti ekanligida k o 'rin a d i. 
Y u q o rid a ta ’kid lan g an id ek , o b 'y e k tiv shakllanuvchi va shakllantiruvchi t'aoliyatlar 
ham d a u larning elem entlari o 'rta sid a , shuningdek, har bir faoliyatning elem entlari 
o 'rta s id a ichki o b 'y e k tiv b o g 'la n ish va m unosabatlar m avjudligida nam oyon 
b o 'la d i.
S hakllantiruvchi va shakllanuvchi faoliyatning subyektiv tom oni u yoki bu 
faoliyatni b ajaru v ch ilar sub y ek tlar hisoblanadi va tarbiyaning natijalari ularning 
ichki h o latig a, egaliagan kasbiy x u susiyatlari, qiziqishlari, ehtiyojlari ham da 
q o b iliy atlarig a b o g 'liq b o 'la d i.
T arb iy a ba’zan to 'p la n g a n bilim larni. faoliyat tajribalarini yosh avlodga 
berishning y o 'li sifatida, b a'z a n erishiIgan m a 'n a v iy m adaniyatni q ay ta tiklash va 
riv o jlan tirish n in g om ili sifatida va b a ’zan ijtim oiy m unosabatlarning alohida shakli
27


sifa tid a ta ’riflanadi.
T a rb iy a n in g m aqsadi u n in g k o 'z la n g a n natijasidir. U ja m iy a t riv o jlan ish in in g
eh tiy o jlarin i o 'z id a aks ettiradi va ja m o a tc h ilik ham d a davlat h u jjatlarid a 
ifo d alan ad i, p ed ag o g ik taM im otlar va nazariyalarda muayv anlashtiriladi ham da 
b atafsil y o ritilad i. S infiy ja m iy a td a tarbiyaning m aqsadi h u km ron sin flar tom onidan 
belgilanadi va bayon q ilinadi.
M asalan, q u ld o rlik d av rid a tarb iy an in g m aqsadi qullarni b o ‘y su n d irish va 
b o stirib tu rish g a layoqatli ja n g c h ila r ham da lash k arb o sh ilarn i; feodalizm d av rid a 
feodal 
ritsarlar; 
b u rju aziv a 
d avrida 
ish b ilarm o n lar 
va 
b izn esm en larn i 
tay y o rlash d a n ib o rat b o 'lg a n .
T arb iy a n in g
m aqsadi 
shaxsni har tom onlam a va u y g ‘un kam ol to p tirish , 
u n in g m a 'n a v iy , ax lo q iy estetik q adriyatlarini sh ak llan tirish , y u k sak darajada 
u y u sh g a n v a sh ak llan g an ja m o a la rn i v u ju d g a keltirishdir. T arb iy a n in g m aqsadlarini 
o x irg i va o raliq , u m um iy va m uay y an , asosiy va y o 'l- v o 'la k a y m aq sad larg a 
ta sn ifla sh m um k in . M aq sad bilan bir qatorda, hal qilin ish i m aqsadga erishishni 
ta ’m in lay d ig an v azifalar ham turadi. M asalan. ta rb iy an in g um um iy m aqsadini 
ro 'v o b g a ch iq arish , y a ’ni shaxsni har to m o n lam a kam ol to p tirish u ch u n aqliy, 
ax lo q iy , g ‘oyav iy siyosiy, estetik , m eh n at va jism o n iy tarb iy a v azifalarin i am alga 
o sh irish zarur.

Download 7,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish