O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I



Download 7,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet11/193
Sana17.09.2022
Hajmi7,14 Mb.
#849161
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   193
Bog'liq
pedagogika

S avol va top sh iriq lar
1. P e d ag o g ik a ilm iy tad q iq o t m etodlarini sanang, izohlang.
2. A so siy p ed ag o g ik tu sh u n ch alarg a nim alar kiradi?
3. Shaxs k am o lo tig a t a 's ir etu v ch i o m illarni ayting.
4. Ijtim o iy m u h it v a uning inson k am o lo tig a t a ’siri h aq id a gapirib bering.
5. “ S h a x s” tu sh u n ch asi b ilan ,,Inson“ tu sh u n ch asin i farqli to m o n larin i 
izohlang.
16


II Q ISM
III. B O B .D ID A K T IK A - T A 'L IM N A Z A R IY A SI
D id ak tik an in g pred m eti va u n in g vazifalari
D id ak tik an in g
predm eti ta 'lim tarbiya m uassasasi sharoitida pedagog 
rahbarligi o stid a am alga o shadigan o ‘quv jaray o n id ir. D idaktikada an a shu 
ja ra y o n n in g
qonuniyatlari 
tadqiq 
qilinadi. 
har xil 
tipdagi 
ta 'lim tarb iy a 
m u assasalarid a u yoki bu d arajad a beriladigan ta ’lim m azm unini belgilashning 
ilm iy asoslari, 
0
‘qitish vositalari va m etodlarining 
sam aradorligini 
oshirish 
y o 'Ila ri ham d a ta ’lim ning tashkiliy shakllari ishlab chiqiladi.
D idaktika pedagogikaning ta 'lim va o 'q itish nazariyasini ishlab chiqadigan 
ta rm o g ‘idir. D idaktika y u n o n ch a "d id a k tik o s'' so 'zid an kelib chiqqan b o ‘lib, 
o ‘qitish, o ‘rganish m a ’nosini bildiradi. Y aqin va 0 ‘rta S harqda A1 X orazm iy, 
K indiy, A b u N a s ir Forobiy, Ai B eruniy, Ibn Sino, U m ar X ayyom kabi m utafakkirlar 
ilm iy d id ak tik ag a asos solgan boMsalar, chexivalik pedagog Y an A m os K om enskiy, 
sh v ey sariy alik pedagog I. G. Pestalossi, nem is pedagogi A. D isterv eg lar Y evropada 
d id ak tik an in g riv o jlan ish ig a katta h issa q o ‘shdilar.
A l X orazm iy, K indiy, A bu N a sir Forobiy. Al B eruniy, Ibn Sino, U m ar 
X ayyom , N asrid d in Tusiy va ularning izdoshlari q arashlarining m uhim xususiyati 
sh undan ib o rat ediki, m azkur o lim lar doim o predm etning qiyofasi inson o n g id a 
m av h u m lash u v i ja ra y o n ig a m ana shu p redm etning m ohiyati va o 'z ig a xosligini 
tu sh u n ish so d ir b o ‘lishi ham da sh ak llan ish ig a e 'tib o r berganlar. U lar bilishning 
pred m eti v a m anbalariga, bilish jaray o n i qanday bosqichlardan tarkib topishiga, 
bilish faoliyati b ilan am aliy faoliyat o ‘rtasidagi m unosabatlarga qiziqqanlar.
A l X orazm iy shaxsning uzluksiz kam ol topishi nazariyasini riv o jlan tirish
b o rasid a m uhim xizm at qildi, induktiv va deduktiv tafakkurdagi alohidalik ham d a 
um um iy lik n in g birligi prinsipini m uayyanlashtirdi.
K indiy substansiyani barcha ilm iy bilim larning bosh predm eti sifatid a k o ‘rib 
ch iq ish d a, eng avvalo, m iqdor va sifatni hissiy idrok etish zarurligini tasdiqladi. 
K im ki m iqdor va sifatni bilm asa. u substans[jyaflt ВПТЯТГЗап h a m ,jn a h ju m lig in i 
uqtirdi. O lim o 'z in in g didaktik g 'o y a la rid a h ijsiy va ratsion#J h ilish n i ijfodaladi.
17


Hissiy bilish yakka narsalarni bilishdan ib o rat b o 'ls a . oqilo n a bilish 
um um iy 
narsalam i bilish ekanini ta"kidladi. U ning fikricha, hissiy bilish faqat aql uchun 
m aterial beradi.
S abablar haqiqatni bilishda va o 'z in in g a n a shu haqiqatga m uvofiq xatti- 
harakatlarini anglashda insonning aqliga k o 'm ak lash ad i. "H aqiqat, - deb yozgan 
edi K indiy, har qanday narsani va uning barqarorligini b ilishning sababidir, 
binobarin, hayotdagi m avjud h am m a n arsa haqiqiyligi bilan m avjuddir. H aqiqatni 
bilish zarur va shunga k o ‘ra m avjud narsalarni bilish m um kin"
A bu N asir Forobiy o 'q itish m eto d larin in g tasnifini ishlab chiqqan. U larni 
am aliy va nazariy m etodlarga ajratgan, shu tariq a o ‘q itishning am aliy y o 'n a lish i va 
kishilarning hayoti ham da kundalik faoliyati b ilan b o g ‘liq!igi g 'o y a la rin i o lg 'a
surgan. O lim o 'q itish n in g tajrib a k o 'rsa tm a ii, induktiv va deduktiv. am aliy 
m etodlariga alohida e ’tibor bergan. B archa m etodlarni o ‘quvchining hayotiy 
tajrib asig a. m antiqiy tafakkuriga tayangan h o ld a birlashtirgan. O 'q u v ja ray o n in i 
tashkil etish g a q o 'y ila d ig a n talablarni ishlab ch iq ish d a deduktiv m etodni ustun 
q o 'y ib , o 'q u v c h ila rg a m aterialni tu sh u n tirish d a n im alarg a alo h id a e ’tib o r berish 
haqida, 
eng 
m uhim
narsalarni 
fanga 
ishonchli 
bilim lar 
beradigan 
va 
shubhalantirm aydigan dalillar bilan yoritish va hokazolar b o 'y ic h a o 'q itu v c h ila r 
uchun qim m atli tavsiyalarini bayon qilgan.
A bu N a sir F orobiy m atem atik a fani m iso llari aso sid a o 'q itish n in g ilm iylik, 
k o 'rsa tm a lilik , tu sh u n arlilik va izch illik p rin sip larin i ishlab chiqqan. B ilish ja ra y o n i 
v a fandagi bilim sh ak llarin in g m o h iy atin i y o ritg a n . U ning fikricha, an a shu 
ja ra y o n la r q o n u n lar sifatid a sh ak llan ad i v a u larg a rio y a qilish fikrlashni 
tak o m illash tirad i 
ham d a m urakkab bilish ja ra y o n id a q o 'p o l x ato larn in g oldini 
oladi. B ilish ja ra y o n i fikrlash m antiqi orqali am alg a oshadi. M antiq, o b 'y e k ti 
an g lash g a q aratilg an va aql y etad ig an m o h iy a tla r taxlil etiladigan fikrlash 
ja ra y o n in in g to 'g 'r ilig in i b elg ilash g a x izm at q ilad i. M an tiq q u ro ld ir v a u n arsalarni 
an iq b ilish g a y o rd a m beradi.
A bu N a sir F o ro b iy bilish faoliyatini ta sh k il etish m asalalari b o 'y ic h a ham
an ch ag in a m u fa ssa l ta v siy a la m i ishlab ch iq q an . U ning y o zish ich a, yaxshi
18


nazariyotchi b o ‘lish u chun nazariya qaysi fanga taalluqli b o 'lsa d a , quyidagi uchta 
sh artg a rioya qilishi shart:
1. M azkur fan asosidagi ham m a prinsiplarni to 'liq bilish.
2. M ana shu prinsiplardan va m azkur fanga d o ir m a ’lum otlardan tegishli 
x u lo salar chiqara bilish.
3. N o to ‘g ‘ri nazariyani rad eta bilish va haqiqatni y o lg 'o n d a n farqlash, 
xatolarni to ‘g ‘rilash uchun boshqa m u allitlarn in g fikrlarini tax lil qila bilish.
B orliqning aks etishi sifatidagi hissiy bilish m uam m osi v a eng asosiy m asala 
b ilishning m anbalari m asalasi doim o B eruniy nazariy bilish faoliyatining diqqat 
m arkazida turdi.
O lim bilishning nazariy asosini cheksiz va uzluksiz ja ra v o n sifatid a taxlil va 
talqin qildi. U o 'z id a n oldingi o lim lar ishlab chiqqan bilishning ilm iy m etodlarini 
rivojlantirib, d id ak tik y o ‘sinda m uhim xulosalar chiqardi:
“0 ‘qish va tak ro rlash orqali. - deb yozgan edi B eruniy, dunyoning tuzilishini, 
osm onning v a y e rn in g shakllarini bilish astro n o m iy a fani uchun g 'o y a td a foydalidir. 
B inobarin, ana shu tariq a ta 'lim oluvchi m alaka hosil qiladi va m azk u r s a n 'a t ahli 
ishlatadigan s o 'z la rn i o ‘rganadi, bu so 'z la rn in g m a 'n o sin i anglavdi. K eyinchalik 
astro n o m iy a fanidagi turli sabablar va isbotlarni o 'rg a n is h d a ana shunday s o 'z la r 
uchrasa, ularni bem alol tu sh u n ib boraveradi va u yoki bu n arsalarni o 'z la s h tirish d a
charch am ay d i” .
A bu R ay h o n B eruniy ta'k id lag an id ek . o 'q itis h izchil. k o ;rsatm ali, m aqsadga 
m uvofiq b o ‘lishi v a m a’lum tizim da olib borilishi lozim . B inobarin, k o ‘rsatm alilik 
ta ’lim ning tu sh u n arliro q , m uayyanroq va qiziq arliro q b o ‘!ishini ta ’m inlaydi, 
tafakkurni rivojlantiradi.
Ibn S inoning bilim orqali erishiladigan natijalari haqidagi t a ’lim oti o 'q itis h
nazariy asid a alo h id a o ‘rin egalladi. U ning fikricha, buyum larni chinakam bilish g a 
tashqi k o ‘rinishini tax lil qilish. sabablarini aniqlash aso sid a aql bilan erishiladi.
Ibn Sino aqlning rivojlanish bosqichlarini ishlab chiqqan. M ushohada bilan 
idrok qilish n in g birinchi bosqichi aqliy kategorivalarni tu sh u n tirish d ir. Ikkinchi 
bosqich ikki xil fikrni idrok etishdir, A qliy riv o jlan ish n in g uchinchi bosqichiga
19


o 'z la s h tirilg a n fik rlarn i idrok etish bilan erishiladi. Shunda uni h aqiqiy aql deyiladi. 
O lim aq liy fao liy atn i b o sq ich larg a b o ‘lar ekan, birinchi b o sq ich d a yodlay o lad ig an 
lekin hali h arflarn i ham , siyoh va qalam ni ham bilm aydigan bo lan in g aqlini nazarda 
tutgan; ik k in ch i b o sq ich d a tay o q ch alarn i ch iza boshlagan, qalam dan foydalanishni 
o 'rg a n a y o tg a n bo lan in g aqli tasav v u r qilinadi; uchinchi bo sq ich d a inson aqliy 
sh ak llarn i v a u larg a m uvofiq hissiy o b razlarn i eg allag an b o 'la d i.
Ibn Sino aql d eg an d a in sonning tu g 'm a iste ’dodini, sh uningdek, tajrib a aso sid a 
v a bilish ja ra y o n id a sh ak llan ad ig an fikrlash q obiliyatini tush u n ad i. A qlni insonning 
b irlam ch i tu g ‘m a s o g 'lo m fik rlash i, yaxshi va yom on ishlarni vujudga keltirad ig an , 
ularn i fa rq lan tirad ig an kuch, deb ta 'rifla y d i. A ql in sonning x atti-h arak atlarid a 
n a m o y o n b o 'la d i.
Inson aql y o rd am id a n arsalar va hodisalarni tax lil qiladi, um um lashtiradi 
h am d a u larn in g eng y ax sh ilarin i tan lay d i, deb uqtiradi. S huningdek, aqlni ikki 
k ate g o riy a g a ajratad i. U larn in g biri 
nazariy aql b o 'lib . bo rliq d ag i um um iy 
n arsa la rn in g m o h iy atin i idrok etishdir, ikkinchisi e sa am aliy aql b o 'lib . buyum larni 
tan la sh d a turtki sifatid a k o 'rin a d ig a n qobiliyatdir.
A b d u lla A v lo n iy o 'z in in g barcha tad q iq o tlarid a ilm m uam m osini birinchi 
o 'r in g a q o 'y g a n . “ A lh o sil, - deb y o zg an edi u, butun h ayotim iz, salom atligim iz, 
sao d atim iz, sarv atim iz, m aish atim iz, him m atim iz, g 'a y ra tim iz , d unyo v a o x iratim iz 
ilm b ilan b o g 'liq d u r... Shuning uchun o 'q im a k , b ilm ak zam o n larin i q o 'ld a n berm ay, 
v u ju d im iz n in g d u sh m an i b o 'lg a n ja h o la td a n q u tu lm ak k a jo n im iz boricha s a ’y 
q ilm a g im iz lo zim d u r” 1.
A b d u lla A v lo n iy ilm ta rb iy a ja ra y o n id a o ’zlash tirilad i v a u y ax sh in i 
y o m o n d an , ezg u lik n i y o v u zlik d an , jo iz n i n o jo izd an farq lash im konini beradi, deb 
h iso b lay d i. U ta rb iy a b ilan t a ’lim ning birligi m uam m osini ishlab chiqdi. G archi 
A v lo n iy ta ’lim bilan tarb iy a o 'rta s id a o z g in a farq borligini ay tg an b o 'ls a ham , ular 
ta n a v a j o n sin g ari bir—b irig a ch am b a rch as b o g 'liq d ir, deydi.
H am za H a k im z o d a N iy o ziy I s in f uchun “Y engil a d a b iy o t”, II s in f uchun 
“ O 'q is h k ito b i” v a “Q iro at k ito b i” kabi darsliklarni y ozgan. A m m o m azk u r
’Abdulla 
Avloniy. T urkiy guliston yoxud ahloq. Т., ‘" 0 ‘qituvchi” , 1992- y, 23- bet
20


darslik lar q o ‘lyo zm alig ich a qolib ketdi. O 's h a p ay tlard a nashr etish im koni 
b o ‘lm agan.
H am za H ak im zo d a N iyoziy o 'z tad q iq o tlarid a to v u sh li savod o 'rg a tis h
m etodini ishlab chiqqan. U ning tadqiqotidagi asosiy g ‘o y a o 'q itis h va tarbiyalashga 
k o m pleks yondashish, yosh larn in g aqliy, axloqiy v a estetik tarbiyasini o 'z a ro
b o g ‘liq holda am alg a osh irish d an iborat edi.
Y uqoridagi asarlarn in g nom laridan va p ed ag o g ik fikrlardan ayon b o 'la d ik i. 
m azkur m u alliflar d id ak tik ag a o 'q itis h s a n 'a ti sifatida. shuningdek, o 'z ig a xos 
am aliy k o ‘n ik m a sifatid a qaraganlar.
D id ak tik a tu sh u n ch asin i Yan A m os K om enskiy (1 5 9 2 -1 6 7 0 ) ham ana shu 
y o ‘sinda sharhlagan. U ning bu boradagi fikr m u lo h azalari 1657-yilda nashr etilgan 
■‘H am m ag a ham m a narsani o 'q itish n in g universal sa n 'a ti ifodalangan buyuk 
d id ak tik a” nom li asarid a bayon qilingan.
Y an A m os K om enskiy didaktika faqat o ‘qitish sa n 'a tid a n g in a em as, balki 
tarb iy alash san ’atidan ham iboratligini qayd qilgan va tarb iy a har tom onlam a 
ax lo q iy lik y o ‘nalishidagi fe 'l—atvorni sh ak llan tirish n in g zaru r sharti ekanini ham 
uqtirgan.
D idaktikani y u q o rid ag ich a tushunish X IX asr b oshigacha, j a 'n i taniqli nem is 
pedagogi v a fay lasu fi Iogan G enrix G erbart 
d id ak tik an in g asosiy n azariyasini 
ishlab 
ch iq q u n ich a davom
etgan. 
B inobarin, 

d idaktikani 
pedagogikaga 
b o ‘y su n ad ig an tarb iy alo v ch i ta 'lim n in g y ax lit va zid d iy a tsiz nazariyasi sifatida 
talq in qiladi.
Iogan G enrix G erb art va xususan. uning izdoshlari a n a shu n azariy an in g rolini 
hisobga o lib, did ak tik an in g asosiy vazifasini d arsd a bayon qilinadigan m aterial 
ekanini 
rad 
etdilar. 
G erbart 
k onsepsiyasiga 
m uvofiq, 
o 'q itu v c h i, 
asosan, 
o 'q u v c h ila rn i yangi o ‘quv m ateriali bilan ta n ish tirish g a doir h arakatlarini taxlil 
qilishi lozim edi.
X V III 
asrda 
shveysariyalik 
pedagog 
I.G .P estalo ssi 
kam ol 
top tiru v ch i 
ta ’lim ning prin sip lari tizim ini asosladi.
X IX asrda esa nem is pedagogi A .D isterveg o 'z in in g “N em is o ‘qituvchilari
21


u chun” qo'IIanm asida o 'q u v jara y o n in i faollashtiradigan talab iarn in g butun bir 
kom pleksini taklif qildi. F an va texnika shunday tezlikda taraqqiy topm oqdaki, 
m aktab ta'lim i bilan u larning ketidan quvib yetish m um kin em as. L ekin m aktabni 
bitirgan yoshlar, albatta, o 'z la r i bilm aydigan ilm iy k ashfiyotlarga. jam iv atn i 
rivojlantirishning bozor iq tiso d iy o tig a asoslangan yangi tizim ig a duch keladilar. 
Lozim darajadagi aqlga, iro d ag a va hissiy o tg a ega b o 'lg a n kish ilarg in a notanish 
m a ’Ium otlarni tezroq o 'z la s h tirib o lish i m um kin. B ilim va m alakalarni tarkib 
toptirish naqadar zarur b o ‘lsa-da, hozirgi d id ak tik a ana shu soha bilangina 
ch egaralanib qola olm aydi. E ndilikda o 'q u v c h ila rn i kam ol to p tirish d a optim al 
natijalar beradigan o ‘qitish ja ra y o n in in g ilm iypedagogik asoslarini ishlab chiqish 
zarurati tu g 'ild i. O 'q u v c h ila rn in g kam ol topishi ta ’lim jaray o n id a am alga oshishi 
sababli bilim va m alakalarni o 'z la s h tirish g a qaratilgan did ak tik prin sip lar m a'Iu m
natijalarni beradi. L ekin v a z ifa q an d ay d ir natijalarga erishishdan em as, balki 
o 'q u v c h ila rn i kam ol to p tirish uchun o 'q itish n in g eng yu q o ri sam aradorligini 
ta ’m inlashdan iboratdir. B un in g uchun esa o 'q u v ja ra y o n in in g q u rilish in i ishlab 
ch iq ish kerak. D idaktikada tarb iy alo v ch i dunyoqarashni sh ak llan tirish m asalalar! 
k o 'rila d i, ta ’lim ja ra y o n id a o 'q u v c h ila rd a m ustaqillikni, tashabbuskorlikni va 
shaxsning boshqa ayrim sifatlarin i tarbiyalash v azifalari taxlil qilinadi. M ana 
shunday m uhim m asalalarn in g k o 'rib chiqilishi m aktabdagi ta ’lim tarb iy an in g
birligini ta ’m in lash g a x izm at qiladi. O 'z - o 'z id a n ayonki, m azk u r v azifani am alg a 
osh irish u chun zarur ilm iy p ed ag o g ik aso slarn i y aratish d id ak tik a sohasidan k o 'r a
k o 'p ro q tarb iy a n azariy asig a taallu q lid ir. O 'q itish neg izi y u k sa k axloqli qilib kam ol 
to p tirish d an iborat. A n a sh u n d ay harak atlard a o 'q is h g a d a ’v a t qilish, o 'q itu v c h i 
b ilan o 'q u v c h ila rn in g o 'z a ro m u n o sab atlari v a ta ’lim ning m eto d lari m asalalari 
b o sh q ach a tus oladi.

Download 7,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish