O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V


II MARKAZIY NERV TIZIMINING UMUMIY



Download 8,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet38/434
Sana16.03.2022
Hajmi8,79 Mb.
#496953
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   434
Bog'liq
Normal fiziologiya (Alaviya O.T.) - 2006 y.

II
MARKAZIY NERV TIZIMINING UMUMIY
FIZIOLOGIYASI
N e r v t i z i m i n i n g a s o s i y f u n k s i y a s i ta s h q i v a ichki m u h i t d a n
kelay o tg a n a x b o ro tla rn i qabul qilish, ularni tahlil qilib, o rg an iz m n i 
o ‘z g a r ib t u r u v c h i ta sh q i m u h it s h a r o i t l a r i g a u z l u k s i z m o s l a s h ib
b o rish in i t a ’m in l a s h h iso b la n a d i. M a rk a z iy nerv tiz im i o r g a n iz m
a ’zolarin i o ‘za ro bir-biri bilan bogMaydi, ular faoliyatini m u k a m m a l 
boshqaradi. N erv m ark azlarid an buyruq signallari alohid a nerv tolalari 
orqali ijrochi a ’zolar faoliyatini ta 'm in la y d i. Buyruq qanchalik t o ' g 'r i
b a j a r i l g a n l i g i h a q i d a g i a x b o r o t q a y t a b o g ' l a n i s h t a r z i g a k o ' r a
m a r k a z g a b o r i b u n in g ishini n e c h o g 'l i m a q s a d g a m u v o f i q l i g i n i
bildiradi. S h u n d a y qilib m a rk a z iy nerv tiz im i o r g a n iz m d a g i barcha 
jarayonlarni birlashtirib odam va hayvonlarni tashqi muhit bilan o 'z a ro
aloqasini t a 'm in lo v c h i x ulq-atvor reaksiy alarin i belgilaydi.
N e r v t i z i m i n i n g r e f le k s f a o l i y a t i .
M a r k a z i y n e r v t i z i m i
f a o liyatining asosiysi r eflek s lar sh a k lid a n a m o y o n b o 'la d i . Refleks 
d eb o rg a n iz m n i t a 's i r l a r g a m a rk a z iy nerv tizim i ishtirokida bergan 
j a v o b re a k siy a s ig a aytiladi. Reflekslar y o r d a m id a o rg a n iz m n in g turli 
qism lari o r a sid a g i o ' z a r o aloqa a m a lg a o sh a d i, a 'z o l a r faoliyati bir- 
biriga m oslanadi va um um a n olganda o rg an iz m n i bir butun g o rm o n ik
holatda do im o o 'z g a r ib turuvchi tashqi m uhit sharoitlarig a moslashuvi 
ta'm inlanadi.
67


Yangi e ra n in g II-asrida rim vrachi G ale n n erv tiz im i tuzilis hini 
o 'rg a n ib od am harakatlarini ixtiyoriy va ixtiyorsiz guruhlarga ajratgan.
B u y u k fra n su z m u ta fak k iri R .D ek a rt birinchi b o 'l i b , ixtiyorsiz 
h ara k a tla r n in g refleks ta b iatd alig in i aytgan. M a sala n , u b arm o q q a 
igna sa n c h ilg a n d a sezgi u ch la rid a n q o ' z g ' a l i s h n er v la r orqali m iyaga 
borib, u yerdan nervlar orqali m uskullarga kelishini tushuntirib bergan. 
Dekart o d a m n i r uhiy h a yoti m o d d iy q o n u n la rg a b o ' y s u n m a y d i uni 
q a n d a y d ir b o s h q a kuch b o sh q a ra d i deb izohlagan. Bu D e k a rtn in g
dualizmi edi.
18-asrda chex olim i I.P ro x a sk a fizio lo g iy ag a « r e f le k s » atamasini 
kiritdi. Keyinchalik refleks ta ’limoti rus olimi I.M .Sechenov tomonidan 
rivojlantirildi. U o 'z in in g «Bosh miya reflekslari» asarida organizmdagi 
barcha harakatlar reflekslar asosida am alga oshadi, s h u ju m la d a n ruhiy 
j a r a y o n la r n in g a s o sid a ham r e f le k s la r turadi d e b aytgan.
K e y in c h a lik I.P.P avlov shartli reflekslarni hosil qilish y o 'l i bilan 
h ay v o n lam in g xulq-atvori ham reflekslar bilan b og'liqligini tajaribada 
is botlaga n.
Reflekslar doim o refleks yoyid a am alga oshadi. Refleks yoyi beshta 
elem e ntla rda n iborat b o ‘ladi(18-rasm ).
Sezuvchi qism yoki resepto rlar maydoni q o 'z g 'a l g a n d a q o 'z g 'a li s h
sezuvchi n er v la r orqali m a rk a z g a borib , u y e r d a tahlil q ilin ib tegishli 
j a v o b re a k siy a s i h a r a k a tla n tir u v c h i nerv tola la ri orqali ishchi a 'z o n i 
funksional holatini o 'z g a rti ra d i. D em ak, refleksni y u z a g a keltiruvchi 
q o ' z g ' a l i s h n i b o sib o ' t g a n y o 'l i g a refleks yoyi deb ataladi.
Reseptorlar maydoni deganda reseptorlar bor terini, k o 'z n in g to 'r
pardasini, b o 'g 'im n in g m a ’lum bir yuzasi tushuniladi. Reseptor maydoni 
q o 'z g 'a ti ls a shu m aydon bilan bog'liq refleks reaksiyasi yuzaga chiqadi. 
Masalan, shox parda q o ' z g 'a t i l s a k o 'z n i yum is h, burun b o 's h lig 'in i 
shilimshiq pardasi q o 'z g 'a ti ls a aksirish refleksi yuzaga keladi. Shunday 
qilib, reseptor m a ydoni d eg a n d a refleks am alga o sh irish d a ishtirok 
etadigan sezuvchi nervlar boshlanadigan j o y tushiniladi.
Turli sezgi tiz im l a r in in g r e s e p to r m a y d o n la r i ta n a n in g har xil 
qism larida jo yla shga n. K o 'r is h - t o 'r pardada, eshitish kortiyev a 'z o d a
va h.k.
R e fle k sla rn in g re se p to r m a y d o n la ri k o ' p h o lla rd a b ir -b irig a o 't i b
k e t a d i . B u n d a u l a r t u r l i a f f e r e n t n e r v l a r b i l a n b o g ' l a n a d i .
R e fle k sla r n in g re se p to r m a y d o n in in g kattalig i h a r - x i l b o 'la d i . Bosh 
m iy a y a r im sharla ri p o ' s t l o g ' i bilan b o g 'liq r e f le k s la r n in g rese ptor 
m a y d o n i e n g katta b o 'la d i .
68


18-rasm. A-vegetativ, B-somatik reflektor yoylari.
1.Sezuvchi qism-reseptorlar 2.Markazga intiluvchi qism-sezuvchi -
afferent nervlar. 3. Markaziy,oraliq neyron. 4.Markazdan qochuvchi,
efferent neyron. 5.Ishchi a ’zo-effektor.
Turli xil reflekslarning refleks yoyini hosil b o 'lish id a har xil sondagi 
n e y r o n la r is htirok etadi. Buni sx e m a tik q u y id a g ic h a ta s a v v u r etish 
mumkin (18-rasm).
A g a r refleks yoyini hosil b o 'l i s h i d a ikkita nerv h u ja yra si ishtirok 
etsa, s e z u v c h i n e y r o n d a n q o ' z g ' a l i s h b e v o s ita h a r a k a tla n tiru v c h i 
n e y r o n g a o 'tk a z ila d i, undan ishchi a ' z o g a beriladi. B u n d a y refleks 
yoyini m onosinaptik refleks yoyi deyiladi ( 1 8-rasm). Uchta yoki undan 
k o ' p n ey ro n la r ishtirokida hosil b o ' g a n refleks y o yla rini polisinaptik 
refleks yoylari d e b ataladi. Deyarli k o ' p h o lla rd a q o ' z g ' a l i s h afferent 
neyro n d a n e f f e r e n t n e y ro n g a oraliq n e y r o n la r orqali o 'ta d i . O raliq 
n e y r o n n in g m a v ju d lig i tu fay li bitta e f f e r e n t n e y ro n turli a ffe re n t 
ney ronlardan axborotlarni qabul qilib olishi m um kin. Shu sababli bitta 
refleksni turli r e s e p to r m a y d o n la rin i q o ' z g ' a t i b k e ltir ib c hiqarish 
mumkin. A ffere nt neyronni efferent neyron bilan ikkita va undan k o 'p
oraliq n e y r o n la r orqali birik ishi m u r a k k a b o ' z a r o alo q ala rn i am alga 
oshiradi. Bu o ' z n a v b a tid a bir b utun o r g a n iz m n i u zlu k siz o ' z g a r i b
tu ruvchi tashqi m u h it sh a ro itlarig a m o sla sh is h in i t a 'm in la y d i .

Download 8,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish